Zdenko Kaprálik si vo veľkom futbale toho preskákal veľa. Okúsil slovenskú, českú, holandskú i exotickú thajskú ligu. Všade kam prišiel, hrával v základnej zostave. „Nevedel som si predstaviť, že budem sedieť na lavičke. Radšej som si vybral ponuku za menšie peniaze, ale musel som hrávať.“
Každý rok ťažší
Keď sa stopér z Vasiľova v roku 2014 upísal thajskému klubu Army United FC, ani len netušil, aká životná previerka ho čaká. „Veľa sme o tejto ponuke s manželkou diskutovali. Mal som strach.“ Kaprálikovci museli kvôli tomu dokonca presunúť svadbu z mája na november. Zdenko sa tiež musel vykúpiť zo zmluvy v holandskom Osse. „Za päť dní som obehol tri krajiny. Najprv som išiel na testy do Thajska, potom sa zbaliť do Holandska a na koniec vybaliť veci na Oravu a zbaliť si ostatné.“
Prvý rok v exotickej krajine zvládal Zdenko s manželkou výborne. „Prevládal v nás stále ešte nejaký adrenalín. Každý ďalší bol však ťažší a ťažší.“ Pre Thajsko sú typické vysoké teploty a veľká vlhkosť, s ktorými sa ľudia z Európy len ťažko vyrovnávajú. „Neraz sa stalo, že som po zápase prišiel domov rozklepaný. V jednom prípade ma brala aj sanitka. Za 90 minút som schudol päť kíl. Mal som silnú dehydratáciu. Tiež som párkrát dostal vírus, ktorý prenášajú potkany.“ Pokoj nemal oravský futbalista ani v nemocnici. „Štyri dni som ležal na lôžku a na piaty som musel nastúpiť. Tiež, keď som mal večer horúčku 39 stupňov, na druhý deň ma čakal zápas. Ak by som nenastúpil, stálo by ma to miesto v základnej zostave.“
Bezhlavý a ubehaný futbal
Slovenským triatlonistom kraľuje Dolnokubínčan Čítajte Zdenko Kaprálik vydržal v Thajsku štyri roky. „Zostarol som asi o 7 rokov. Bol to poriadny extrém.“ Okrem počasia bojoval aj so stravou. „Thajské jedlá sa dajú jesť tak dva týždne na dovolenke. Nemajú žiadnu kalorickú hodnotu. Preto sme si museli s manželkou variť. Európske potraviny ako saláma, syr a chlieb boli veľmi drahé. Napríklad 100 g salámy stálo 5 eur.“
Každé leto i zimu sa u rodáka z Vasiľova stres ešte zdvojnásobil. V armádnom klube sa vždy menili hráči i vedenie. „Stále som musel niekomu novému niečo dokazovať. Trošku ma urážalo, že som tam tri roky a príde nový šéf, ktorý ma ani len nepoznal. Takto to predsa nefunguje.“ V thajskom klube mohli hrávať maximálne štyria cudzinci a to jeden musel byť vždy z Ázie. Futbal tam zdobí hlavne behavosť, no bez nejakej taktiky. „Je to taký ulietaný a bezhlavý futbal,“ hovorí čoskoro 33-ročný obranca. „V prípravnom zápase som odbehal 10 kilometrov, čo je na stopéra veľmi slušné číslo.“
Nutný návrat
Rodina Kaprálikovcov sa počas pôsobenia v Thajsku rozrástla o dvoch chlapcov. Aj preto už padla myšlienka ukončiť exotickú zastávku. „Hlavne ten starší už potreboval výbeh,“ hovorí Zdenko. „Bývali sme v mrakodrape. Vonku bol všade iba betón a za plotom už hustá premávka. Boli to pre nás náročné chvíle.“
V Thajsku neexistuje žiadny sociálny systém. Dane platia iba policajti a armáda. „Manželke sa vôbec neoplatilo pracovať. Veď za 12 hodín dennej práce by mesačne zarobila 200 eur.“
Jedinou cestou ku pokojnému a normálnemu životu bol návrat na Slovensko. Vo februári 2018 sa stal realitou. „Mal som síce ponuky z našej najvyššej súťaže, ale už mi to nedávalo zmysel. Chcel som konečne vstať ráno až vtedy, keď sa zobudím. Nie stále sa naháňať za tréningom a zápasom. Teraz si môžem aj v pokoji pokosiť a venovať sa rodine.“
Slovenské kluby
Do veľkého futbalu vstúpil odchovanec Dolného Kubína v slávnom Interi Bratislava, kde študoval na strednej škole. V tých rokoch patrila ich futbalová akadémia medzi najlepšie. „Ako 14-ročného ma rodičia posadili na autobus, povedali mi, o ktorej ide vlak a musel som to zvládnuť. Mamina nespávala týždeň.“ Zdenko to nemal najľahšie ani v žiackych časoch. „Mali sme menšie gazdovstvo. Keď som však mal tréning, musel som všetko nechať a utekať na autobus. Rodičia si na tom potrpeli. Aj preto je naša rodina športovo založená.“
Medzi mužmi Interu Bratislava debutoval rodák z Vasiľova v roku 2004. Odohral tam tri sezóny. Majstrovské roky ho však obišli. Zo slávnej generácie zažil už iba brankára Miroslava Hýlla a Radoslava Kunza.
Najvyššiu slovenskú ligu si zahral ešte v drese Spartaka Trnava v roku 2011. „Bolo to moje najhoršie rozhodnutie. Za 6 mesiacov som nedostal výplatu. Išli sme až na súd, ktorý mi priznal iba polovicu. V zmluve som mal klauzulu, že ak nastúpim za B-mužstvo, môžu mi siahnuť na polku platu. Ja som však ani len nevedel, kde má béčko šatňu. Nikdy som za nich nehral.“
Pôsobenie v Holandsku
Až tri zastávky mal Zdenko Kaprálik v Holandsku. Dve sezóny pôsobil najprv v klube PEC Zwolle. „Prvý rok sa mi vydaril. Chodili na mňa pozerať aj iné veľké kluby. Mal som smolu, že druhého stopéra si doviezol tréner. Celú sezónu som odohral a potom ma poslal na tribúnu.“ Po dvoch rokoch teda odišiel do ďalšieho druholigového tímu SC Cambuur. Najviac 46 zápasov však odohral za FC Oss, kde pôsobil až dvakrát. Počas druhého pôsobenia mal zdravotné problémy, no i napriek tomu nastupoval so sebazaprením. „Mal som zacviknutý nerv. Dávali mi pred zápasom tabletky. Jedol som ich ako lentilky. Potom mi ukázali jednoduchý cvik a za týždeň som mal po problémoch.“
V Holandsku odohral bývalý hráč Interu Bratislava stovku zápasov. „Pre Slovákov je to ťažký futbal. Preto ich tam veľa neuspelo. Ich najlepšia prihrávka bola od stopéra na útočníka, ktorý už loptu rozhodil na záložníkov. Potom nasledoval center.“
Zlé rozhodnutie
Veľmi rád spomína oravský futbalista aj na účinkovanie v českom Baníku Ostrava, kde strávil celú sezónu 2012/2013. „Cítil som sa tam veľmi dobre. Dávali mi zmluvu na ďalšie dva roky. V šatni som však počul, ako s hráčmi riešia splátkový kalendár chýbajúcich výplat. To ma trošku odradilo, čo spätne banujem. Všetko mi potom doplatili do jedného centa.“ V ostravskom klube sa Zdenko blysol aj jedným gólovým momentom na štadióne Slávia Praha. „Otváral som skóre na 1:0. Lopta zo štandardnej situácie prešla až na zadnú tyč, kde som ju už iba doklepol do brány. Vyhrali sme vtedy 2:0 a mňa vyhlásili aj za hráča zápasu.“
Prvým pôsobiskom v Česku bol pre Kaprálika druholigový Fulnek, kde odchádzal ako mladé ucho z Interu Bratislava.
Futbal je už iba zábava
Po návrate z Thajska neostal Zdenko Kaprálik definitívne bez futbalu. Z profesionálneho kolotoča sa presunul na amatérske trávniky. Od jari 2018 oblieka dres piatoligovej Oravskej Jasenice. „Futbal je pre mňa už iba zábavou. Nie som už taký zviazaný. Môžem si dovoliť ako stopér aj kľučku a môžem si ho užívať bez stresu.“
V Oravane našiel svetobežník niečo, s čím sa dovtedy nestretol. „Na sústredení v Dolnom Kubíne sme si ako mužstvo sadli za jeden stôl. To som v iných kluboch nezažil. Vždy sa vytvorili skupiny.“
Svoje bohaté skúsenosti by rád Oravčan využil aj v trénerskej práci. „Chcem si urobiť licenciu, aby malo všetko hlavu i pätu. Nie každý futbalista môže byť aj dobrým tréner. Preto chcem postupovať od začiatku.“
