Jozef. Na tie časy si nepamätám, lebo som mal štyri roky, ale rodičia mi vraveli, čo som vystrájal, keď sme išli vlakom z Podbiela do Dolného Kubína za starou mamou. Nevedel som čítať, ale otec mi predtým povedal básničku Schovávajte kačky, husi, bo vám ich poberú Rusi. Na vlakovej stanici bol názov a keď som videl písmenká, nevedel som ich prečítať, no hneď som spustil básničku. Ľudia mi tlieskali a mne sa to veľmi páčilo, tak som to opakoval dookola na každej stanici.
Ján Strežo. Mal som osemnásť rokov. Bol som čerstvý odvedenec. Ráno som sa zobudil a mama vraví, Jano, ide vojna, ide vojna. Keď Ostravu bombardovali, takto lietadlá hučali. Neveril som. Utekal som na vlak a na stanici už nerozprávali o ničom, iba o tom, že nás Rusi napadli. Mal som aj strach. Mame som vravel, aby mi dala nejaké peniaze, ak nás odvelia. Na pošte vysielal rozhlas Slovensko. S jedným bývalým partizánom Bajdichom sme nosili stoly na poštu, keď tam robili pre rozhlas stredisko.

Medzi Dubovou a Dlhou boli sypárne. S kýbľami vápna sme tam ako mládenci chodili a písali nápisy proti Rusom. Rusi domov! Za Dubčeka! Okupanti domov! V Dolnom Kubíne pod Baniskom boli ruské tanky. Chodili sme tam, skákali po nich. Jeden kamarát, Zošák, tam poriadne blbol. Skákal po tankovej veži, vykrikoval. Bál som sa, že ho zastrelia. Vojaci z nich trčali do pol pása. Nerozumeli nám, nevedeli sme, čo sú schopní urobiť. Vtedy som prvý raz videl dve stíhačky MIG 21. Preleteli možno 50 metrov nad fabrikou v Mokradi. Skoro sme pustili do gatí. Zaujímavé je, že v roku 1968 povolili študovať farárom a mať vtedy chválila aj Lenina. Potom prišli Rusi a názor zmenila.⋌(MAPA)