Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Starí valasi košele impregnovali v ovčom loji a prali v popole

Bezmála stotisíc eur dalo Múzeum oravskej dediny do rekonštrukcie piatich remeselných objektov. Vďaka peniazom z eurofondov v nich môžu zamestnanci skanzenu ukazovať, ako žili a čo robili ľudia v minulosti.

Mangeľ bola modernejšia, dreveno-murovaná stavba. Aj ona potrebovala nové prekrytie.Mangeľ bola modernejšia, dreveno-murovaná stavba. Aj ona potrebovala nové prekrytie. (Zdroj: MOD)

ZUBEREC. Mlyn, lisovňa oleja a šoltýsky dom z Novote, valcha z Lomnej a mangeľ z Veličnej. Na každom zo starodávnych drevených domčekov umiestnených v skanzene pod Brestovou sa podpísal zub času. Niektoré potrebovali novú strechu, iné náhony, kolesá či ráštubne. Z každého sa stal funkčný remeselný dom podobný tým spred polstoročia.

Zaostrené na strechy

Dom z Novote má novú strechu. Dovnútra vedenie skanzenu nainštaluje stálu expozíciu spracovania ľanu, výroby súkna a plátna.

Návštevníci uvidia starodávne drevené česadlá na ľan, hrebene, trlice, ktoré slúžili na uvoľňovanie vlákna zo stebiel, v zbierke budú kúdele, pradená, kolovrátky, krosná. „Chceme tam umiestniť všetko, čo ľudia používali pri spracovaní ľanu a následnej výrobe tkanín,“ hovorí riaditeľ skanzenu Richard Janoštín.

Skryť Vypnúť reklamu

Strechu bolo treba vymeniť aj na olejárni z Novote. Mechanizmus lisovania ľanových semienok je s menšími úpravami stále pôvodný a funkčný. Už túto nedeľu v nej zamestnanci múzea ukážu a vysvetlia celý postup, ako lisovanie prebiehalo.

„Ľudia najskôr ľanové semená pražili. Už počas toho sa z nich uvoľnila časť oleja. Väčšinu však bolo treba vylisovať. Celý systém je založený na dvoch drevených kmeňoch a kolese, ktoré ich pri točení spájalo. V jednom kmeni bola diera na kovovú nádobu, do ktorej sa uložilo súkenné vrecko s ľanovými semienkami. Druhý kmeň mal čap, presne pasujúci do diery v tom druhom. Pri točení kolesom sa kmene spájali, čap tlačil na vrecúško, z ktorého dierou v kovovej nádrži stekal hotový olej.“ Samotné vylisovanie jedného vrecka nebolo dlhé. Zdĺhavý však bol proces, ak bolo semienok veľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľanový olej ľudia používali rôzne. Varili s ním, natierali si ho na chlieb, dokonca s ním dobytku natierali pysk, aby ho nemal popraskaný.

Náhony aj ráštubne

Mlyn mal poškodené náhony. Potrebovali kompletnú opravu. Rovnako tak aj ráštubňa, teda konštrukcia, ktorá držala náhon pokope, ale zároveň slúžila aj ako strecha nad mlynským kolesom. Vďaka nej mohol mlynár mlieť ešte aj začiatkom zimy, pretože voda na mlyne tak rýchlo nezamrzla.

To isté bolo treba vymeniť aj na valche. Tá bola z piatich objektov v najhoršom stave. Mnohé drevené časti poškodila drevokazná huba. Remeselníci vymenili hnacie koleso aj kadlub, teda koryto, do ktorého sa ukladalo súkno pripravené na ubíjanie.

Prečítajte si tiež: Opitý pltník môže ísť z plte rovno do väzenia Čítajte 

Nová strecha je aj na budove mangľa. V nej chce múzeum vytvoriť expozíciu farbenia plátna. Počas podujatia Plátenná nedeľa, ktoré bude v nedeľu 19. augusta, návštevníci uvidia mangľovanie s pomocou konskej sily. Mangeľ v minulosti slúžil na vyrovnanie vlákien, zároveň vďaka nemu dostala látka nafarbená modrotlačou lesk. To však nie je ani zďaleka všetko, čo vedenie múzea na jedinečnú akciu pripravilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Pôjdu aj na pole

„V rámci ukážok predvedieme celý proces spracovania ľanu od jeho sadenia až po tkanie na krosnách,“ približuje Richard Janoštín. „Na našom malom políčku každoročne sadíme aj ľan. Ak bude priať počasie, ukážeme, ako sa trhal a viazal do snopov. V našich končinách sa následne močil, približne dva týždne, močidlá boli na mnohých tečúcich potôčkoch. Cieľom bolo rozšírenie baktérií, ktoré zabezpečili rozpad stebla, čím sa uvoľnilo vlákno.“

Prečítajte si tiež: Obce sa obávajú zvýšenia poplatku za skládkovanie Čítajte 

V niektorých častiach Slovenska ľudia využívali rosenie. Ľan nechávali na daždi a na rose. Proces rozkladu bol odlišný od toho, ku ktorému dochádzalo pri močení. Aj výsledok bol iný. „Rosením vzniklo jemnejšie vlákno, ale nebolo zlatisté, malo skôr šedivú farbu. Pri máčaní nebolo také jemné, ale zase malo svetlejšiu, zlatistú farbu. Asi preto Oravci využívali skôr tento spôsob.“

Po močení prišlo na rad sušenie snopov, česanie, pranie vyčesaných vlákien na potoku, spriadanie, navíjanie na vretená, potom na špule a odtiaľ na snovadlá, spletanie do vrkoča a napokon nasnúvanie na krosná a samotné tkanie.

Umenie farbenia

Výroba kusa ľanovej látky bola náročná a zdĺhavá. A to bola na svete len biela vláknina. Niekoľko ďalších dní trvalo farbenie, ktoré sa rozšírilo v neskoršom období. Celý postup ukáže na Plátennej nedeli oravský modrotlačiar Matej Rabada.

„Na biele plátno nanášal farbiar vzory prostredníctvom vzorníka, ktorý namáčal do takzvaného papu,“ hovorí Richard Janoštín. „Bola to hmota zložená z určitých prísad, ktoré boli farbiarovým výrobným tajomstvom. Vzor schol na látke aj niekoľko dní, až potom prišlo na rad farbenie. Plátno máčal niekoľkokrát, čím viac proces opakoval, tým bola modrotlač tmavšia. Roztok bol číra tekutina, ktorá pri reakcii so vzduchom zmodrela. Na záver látku namočil do zriedenej kyseliny sírovej, kde sa pap rozpustil a objavil sa vzor.“

O kultúrny program sa postará Folklórny súbor Skorušina z Liesku a folklórna skupina Skalniok zo Zubrzyce Gornej.

Špeciálne finty

So starodávnymi plátennými odevmi sa spájali mnohé, pre nás zaujímavosti, pre niekdajších ľudí celkom bežné veci. Súčasník sa môže len čudovať nad umom a prezieravosťou našich predkov. Aj bez výdobytkov súčasnej techniky dokázali to, na čo my potrebujeme všakovaké zariadenia.

Prečítajte si tiež: Varili halušky, pili žinčicu, jedli korbáče Čítajte 

„Plátenné košele pastieri impregnovali v ovčom loji, aby ich neprepršalo, údili ich v kolibe, aby sa chránili pred hmyzom,“ hovorí riaditeľ skanzenu. „Ak sa v takej košeli valach počas horúčavy spotil, chránila ho i pred dievčatami. Veď aj v jednej ľudovej piesni sa spieva – veruže ja nechcem frajera valacha, lebo mu smrdí tá jeho kabaňa.“

Oblečenie prali v popolovej vode. Popol preliali vriacou vodou a v tomto lúhu poriadne vymáčali špinavý odev. „Z popola sa uvoľnil uhličitan draselný, ktorý rozpúšťal mastnotu. Potom už stačilo veci preprať a vymlátiť piestom na potoku.“

Plátno sa dalo utkať maximálne na šírku 70 centimetrov. To ženám stačilo maximálne na spodnicu, sukňa by z toho bola prikrátka. Keď spojili dva kusy, už by zase bola pridlhá. Preto začali jednotlivé kusy zahýnať a až potom zošívať. Okrem toho, že sa látka nepárala, dostali aj potrebnú dĺžku. Nevyhnutné zahýnanie sa stalo typickým strihom ženských sukieň na niekoľko ďalších desaťročí.

Podšívka z Ameriky

Pred rokmi našiel Richard starý kabátik. Patril jeho starkej. Mal plátennú podšívku. Zaujímavosťou boli nápisy na nej. Pod jednou pazuchou Kanada – Amerika, pod druhou Zuberec. „Spýtal som sa jej, prečo to tak má napísané. Vysvetlila mi, že balíky z Ameriky prichádzali zabalené v plátne. To lepšie bolo škoda vyhodiť. Tak si z neho urobila podšívku.“

Prečítajte si tiež: Tichá prosba: Mami, oci, nezabudnite ma v aute Čítajte 

Všetko, čo sa riaditeľ chystá porozprávať návštevníkom, vie od starých dedinčanov. Mnohí už dnes nežijú. No zanechali za sebou hlbokú stopu a mnoho informácií. „A chcem, aby sa viac z našej histórie dozvedeli aj naši hostia.“

Na uskutočnenie cezhraničného, slovensko-poľského projektu Pri ceste na dedine – v rytme práce dávnych priemyselných závodov a remeselných dielní dostal zuberecký skanzen viac ako 98-tisíc eur.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 736
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 696
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 717
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 645
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 235
  6. Aká je chémia vôní 9 126
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 633
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 576
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 024
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 003
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Orava je v boji s koronavírusom teraz vzorom

Imunita na COVID-19 po vyliečení vydrží len tri mesiace, narastajú obavy z tretej vlny.

Testovanie pomáha odhaliť šíriteľov vírusu.

Evanjelici požičali svoju budovu katolíkom

StarostaJán Hančiak: Kresťania v Párnici držia spolu.

Vynovené priestory domu smútku

Stolnotenisti Nižnej sa posilnili o slovenských reprezentantov

Náš jediný zástupca v najvyššej stolnotenisovej súťaži na Slovensku verí, že sa sezóna obnoví v januári.

Nižná stihla doma odohrať dva domáce duely.

Hokejistom Dolného Kubína pomôže ruský útočník

Chcel ísť do zahraničia, aby sa dostal do reprezentácie.

Jegor Turčak (vpravo) prichádza do Dolného Kubína.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?