BOBROV. „V záujme obce, ako aj obcí s ňou susediacich, sme z plnosti našej kráľovskej moci rozhodli, aby bolo obci Bobrov, milostivo a láskavo dovolené odteraz až navždy a na večné časy sa tešiť z pomenovania mesto, a aby bola takto nazývaná a titulovaná.“
Posledný júlový deň uplynulo presne dvesto rokov odvtedy, čo Bobrovčania dostali od cisára rakúskej monarchie Františka I. listinu s týmto znením. Okrem toho, že povýšil dedinu na mesto, dal jej aj mestské výsady.
Ochrana cisára
Bobrov mal právo organizovať štyri výročné trhy v presne uvedených dobách. Prvý po sviatku Očisťovania Panny Márie, druhý po sviatku sv. Filipa, ďalší po sv. Jakubovi a napokon po sv. Imrichovi. Jarmoky sa mohli konať vždy v pondelok, ktorý nasledoval po uvedených sviatočných dňoch. Okrem týchto výročných trhov mohli Bobrovčania usporadúvať aj štyri dobytčie jarmoky a týždenné trhy každý piatok, rovnako ako všetky ostatné slobodné a kráľovské mestá.
Bobrovskí kupci a predajcovia mali právo zúčastňovať sa na jarmokoch aj v iných mestách. Zároveň im cisár listinou zaručoval ich bezpečnosť a ochranu, rovnako ako ochranu ich majetku a tovaru. Pod patronát a ochranu cisára spadali aj kupci, ktorí vyrazili na trhy do Bobrova.
Varili halušky, pili žinčicu, jedli korbáče Čítajte „Želáme si, aby bol obsah tejto našej listiny zverejnený, nech je spečatená privesenou tajnou pečaťou, ktorú používame ako apoštolský kráľ Uhorska a odovzdaná predstaviteľom mesta Bobrov,“ písal cisár František v listine. Zverejnili a zástupcom Bobrova ju odovzdali o osem mesiacov neskôr, 31. marca 1819, na generálnej kongregácii v Dolnom Kubíne. V ten deň mohli Bobrovčania začať využívať, čo im cisár v dekréte určil.
Príčiny úpadku
Výsady otvorili obzor a nové možnosti pre bobrovských plátenníkov. Začali obchodovať v rôznych častiach monarchie, doma potom stavali farbiarne, mangle. Najväčší rozmach zažívalo mesto v rokoch 1849 až 1867, kedy bolo sídlom okresu. Po rozpade monarchie v 20. rokoch minulého storočia však prestíž mesta začala upadať. Dôvodom bolo odčlenenie 12 oravských obcí a ich pričlenenie k Poľsku, čím sa Bobrov stal prihraničným mestečkom. Ďalšou ranou bola vlna vysťahovalectva.
Opitý pltník môže ísť z plte rovno do väzenia Čítajte „Keď sa robil súpis miest a obcí v rámci prvej Československej republiky, Bobrov bol začlenený k obciam,“ hovorí starosta Anton Grobarčík. „Neexistuje doklad o odobratí výsad, o zrušení postavenia mesta, ale z tohto súpisu je zrejmé, že naša dedina mestský štatút stratila. Odvtedy sa mnohé zmenilo. Nad tým, že by sme sa opäť stali mestom, nepremýšľame, ani nespĺňame potrebné kritériá. Máme však aspoň historický štatút a sme hrdí na to, čo dokázali naši predkovia z obyčajnej dediny urobiť. Aj my sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa naši predkovia za nás nemuseli hanbiť.“
Pôjde do múzea
Originál cisárskej listiny je uložený v Štátnom archíve v Bytči. Dnes už asi nikto nevie, ako a kedy sa tam dostal, pretože bol dlhé desaťročia vo vtedajšom meste Bobrov. Na obecnom úrade majú kópiu. Zatiaľ je v kancelárii starostu. Čoskoro sa stane súčasťou obecného múzea.
Vzácne výročie si dedina pripomenula počas obecných slávností organizovaných pri príležitosti sviatku sv. Jakuba. Väčšie oslavy plánuje na budúci rok, pri výročí nadobudnutia účinnosti cisárskej listiny.
