Nemali vodovod ani kanalizáciu, ale detstvo to bolo krásne a jedinečné

Výsledok dvojročnej práce daruje dedine, aby ostala pamiatka na to, ako vyzerala v päťdesiatych rokoch, keď tam spoločne s kamarátmi pásol husi. Fotky nemal, robil len podľa toho, čo si zapamätal.

Jozef Hunčaga so svojím jedinečným umeleckým dielom. Jozef Hunčaga so svojím jedinečným umeleckým dielom. (Zdroj: Martin Pavelek)

BZINY. Dnes 76-ročný Jozef Hunčaga strávil v rodných Bzinách časy, na ktoré spomína rád. Pred dvomi rokmi zalovil v pamäti a začal stavať maketu dediny tak, ako si ju pamätal, keď mal desať rokov.

Dnes už stojí máloktorý dom

V roku 1948 bývalo v Bzinách 281 obyvateľov. Časté priezviská boli Duraj, Záhora, Laurinčík, preto mali prídavok Chromek, Tomčo, Šimov, Čupek, Kinkas, Fúgeľ, Fuľo, Pavlov, Boboš, Kvaťka. Niektoré sa používajú dodnes. Všetky sú napísané na malých maketách domov.

Ľudia bývali v 69 domoch, budov bolo celkovo 260. Jozef Hunčaga takmer všetky uložil na plochu veľkú približne meter krát meter aj s okolitými poliami, močiarom, cestami, železnicou, potokmi a riekou. Súčasťou makety je osem ľudí, štyri kone, pes, 12 oviec a 18 kráv.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Číslovanie domov začínalo pri železnici, náš dom mal posledné – 69,“ hovorí Jozef Hunčaga. „Viac ako 98 percent domov bolo drevených. Hospodárske časti, najmä maštale, boli často z lomového kameňa, ktorý sa v chotári hojne vyskytoval.“

Na malých drevených domčekoch je zaujímavé, že im chýbajú komíny. Keď sme na to majstra upozornili, vysvetlil nám to. „Vtedy mal komín máloktorý dom. Dym z pece vychádzal priamo do podkrovia. Tam slúžil na údenie mäsa, slaniny, klobás a iných výrobkov z domácej zakáľačky.“

Na makete je väčšina domov označených červenou bodkou. Sú to budovy, ktoré už nestoja. Patrí medzi ne aj drevenica tetky Palkovej. Tá však zo zemského povrchu nezmizla. Preniesli ju do skanzenu v Zuberci.

Ale zmizli takmer všetky humná, zadné stavy, sypárne. Dôvodom bolo poľnohospodárske družstvo. Hospodárske stavby stratili po jeho založení význam, preto ich majitelia prestali udržiavať, neskôr ich rozobrali a drevo spálili.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia žili z toho, čo dopestovali

Jozef Hunčaga dbal na detaily. „Ploty som robil celú zimu zo špáradiel. Urobil som vráta do dvorov aj brány na začiatkoch a koncoch ciest do poľa. Zabraňovali hydine vyjsť do polí, kde by ničila úrodu. Každý dodržiaval príkaz zatvárať ich. Ľudia si vážili, čo dopestovali. Vtedy neboli supermarkety.“

Prečítajte si tiež: Kožuch museli ženy mať. Mysleli naň aj v závetoch Čítajte 

Hlavnou činnosťou Bzincov bolo poľnohospodárstvo, ktoré tvorilo potravinovú základňu rodiny. Na makete sú okolo dediny dlhé aj kratšie lány polí. Pestovali na nich raž, jačmeň, ovos, pšenicu. Dôležité boli zemiaky, kapusta, kŕmna repa. Nechýbal mak, ľan a konope.

Spomedzi ovocných stromov pestovali slivky drobňačky a bystričky, hrušky kľukačky, jablká jakubky a vínovky. „V chotári sme zbierali plánky, ktoré sme sušili a používali pri pradení na tvorbu slín. V komore sme mali aj trnky so šípkami.“

SkryťVypnúť reklamu

V tej dobe nemal nikto v dedine auto ani traktor. Aj bicykel bol vzácnosť. Prvú motorku mal Juraj Záhora-Jurko. Po prašných alebo blatistých cestách jazdili len vozy ťahané koňmi, kravami, volmi. Jeden z nich na makete priviezol pivo v sudoch do miestnej krčmy až z Martinského pivovaru.

„Cesty udržiavali spoločne a ešte aj každý pred vlastným domom. V sobotu ju očistili a zamietli, aby bola upravená na nedeľu, kedy po nej šli ľudia slávnostne poobliekaní do kostola a na prechádzky.“

Pre prípad požiaru mala obec vybudované dve protipožiarne vodné nádrže, ktorých pôvod siahal až do druhej polovice 18. storočia, kedy cisárovná Mária Terézia vydala nariadenie pre ich vznik vo všetkých obciach monarchie. Na makete sú znázornené ako modré plochy v strede dediny. Dnes je na ich mieste kultúrny dom, obecný úrad a obchod.

Žabacie stehienka boli delikatesa

Bez vody nie je život. Bzinci si ju vážili. „Polia mali prešpikované rúrkami,“ hovorí Hunčaga. „Do zeme dávali keramické rúrky, ktoré odvádzali vodu. Vyrábali ich v Istebnom v tehelni. Vyviedli ich do niekoľkých studní, z ktorých si brali vodu na polievanie priesad.“

Na makete dediny je aj močiar na dolnom konci dediny. Zaberá malú plochu. „Ľudia veľkú časť kosili, čím bránili jeho rozširovaniu. Teraz je oveľa väčší a tlačí sa do prvých záhrad.“

Prečítajte si tiež: Tichá prosba: Mami, oci, nezabudnite ma v aute Čítajte 

Močiar mal svoj hospodársky a športový účel. Po jesenných dažďoch zaplavila vedľajšiu lúku voda do výšky približne 30 centimetrov. Keď prišla zima, zamrzla. „Zobrali sme korčule ku kováčovi, ktorí nám ich nabrúsil a hybaj na ľad.“
Močiar poskytoval aj potravu, francúzsku delikatesu, žabacie stehienka. „Vždy na jar sa v ňom zišli tisíce žiab. Počas dvoch týždňov ich domáci lovili. „Za deň sme nazbierali sto, stopäťdesiat žiab. Urobili sme si ich s praženicou. To bola pochúťka.“

Nikdy na ňu nezabudla svokra Jozefa Hunčagu. Frajerku si našiel na Záhorí v Plaveckom Štvrtku. Keď k nim jej matka prišla prvý raz, práve sa vrátili z lovu žiab. „Pripravil som jej praženicu zo žabacích stehienok. Postavil pred ňu tanier a my sme sa s chuťou pustili do jedla. Vtedy vyšla z kuchyne bratova dcéra a povedala: Keby ste vedeli, ako žabky robili kŕk, kŕk.“ Tajomstvo šéfkuchára bolo razom odhalené a Jozefova budúca svokra hostinu odmietla.

Napriek tomu sa nakoniec svadba konala, no svokra nikdy nezabudla na toto privítanie. „Neraz vo veselej chvíli, keď sme spomínali na staré časy, hovorievala: Ty jeden, žaby si mi dal jesť, keď som prišla k vám na návštevu prvý raz.“

Pozor na to, čo podpíšete

Na makete je viacero miest, s ktorými sa spájajú huncútstva Jozefa Hunčagu a jeho kamarátov, susedov Jána Beňuša a Ľuda Tomašáka. Pod beňušovou hruškou sedávali a čakali, kým nejaká dozretá spadne na zem. Neliezli na ňu kvôli hrubému kmeňu. No lipu vedľa Hunčagovcov využívali radi. Nielen kvôli kvetu na čaj. „Občas sme otcovi ukradli cigarety a fajčili ich v jej hustej korune,“ spomína Jozef.

Prečítajte si tiež: Na Orave sa stretli hasičskí kynológovia Čítajte 

Hunčagovci mali 12 hektárov poľa a lúk. Obrábali ich dvomi koňmi, ktoré sú na makete vedľa ich domu. Ten sa zachoval v takmer nezmenenej podobe doteraz.
Okolo majetku bolo vždy veľa roboty, no malí chlapci sa občas uliali. Tak tomu bolo aj jedno jesenné popoludnie, keď prišli zo školy. „Na stole som našiel lístok. Príďte za nami, sme v ohrade pri ovse.“

Traja kamaráti radšej zobrali zemiaky, starú plechovku, každý po jednom vajci a ušli na Stráň. „Pozerali sme, ako ľudia na poli pracujú. Zemiaky sme uvarili v plechovke, no vajcia sme nezjedli. Každý si to svoje podpísal a schovali sme ich do lístia. Na horšie časy.“

Aj palicou dostali

V tej dobe ľudia chodili hrabať popadané listy, ktoré využívali na podstielanie dobytku v maštaliach. Tetka Tomašáková podpísané vajcia našla. Večer sa konal súd. Nič netušiacich chlapcov zavolali ku Tomašákovcom. „Nevedeli sme, o čo ide. Vyšetrovali nás a my sme zatĺkali. No keď nám ukázali podpísané vajcia, tetka vytiahla palicu a nakládla nám po chrbtoch. Odvtedy si vajcia nepodpisujeme.“

Ján Hunčaga sa so súrodencami často zvŕtal okolo gazdovstva. „Kosil som od piatich rokov, aj keď som zatínal do zeme, učil som sa. No nebanujem. Nikto nemal kúpeľňu, splachovací záchod, v dedine nebol vodovod ani kanalizácia, ale v každom dvore bolo hnojisko. Mal som prekrásne detstvo.“

V Bzinách mal veľkú tradíciu chov husí. Pásli ich deti. „Od starej husi sa pásol deň, od štyroch húsat tiež deň, teda ak mala hus osem mladých, tak majiteľ pásol tri dni,“ vypočítava Hunčaga službu. „Páslo sa poporiadku po domoch. My sme mali veľa husí, lebo sme mali sestru a tej bolo treba periny na výslužku.“ Veľa mužov fajčilo fajku, alebo žulo tabak. Chlapci si pri pasení husí vystačili aj s vŕbovým koreňom.

Maketa dediny je hotová. Výrobca ju daruje obci, samospráva ju prekryje priehľadným krytom a vystaví na vhodnom mieste.

„Robil som ju preto, aby sa nezabudlo, ako to tu kedysi vyzeralo,“ dodáva na záver Jozef Hunčaga, ktorý sa do rodného domčeka pod kostolom vždy rád vracia.

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 211
  2. Každý piaty zomrie 9 158
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 780
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 401
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 812
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 510
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 696
  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 253
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 061
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 730
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 682
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 785
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 170
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 583
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 9 019
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V rámci neho môže vydavateľ získať podiel na príjmoch z predaja svojich čítaných kníh na eshope martinus.sk. V pilotnej fáze sa do projektu zapojilo tucet vydavateľstiev.


Vo finále sa stretli hokejisti Rabče (vľavo) a Novej Bystrice (vpravo). Majstra určili až trestné strieľania.

Z bronzu sa tešia hokejisti Klina.


Krúžky sa tešia veľkému záujmu.

Zdravotné znevýhodnenie už nie je prekážkou.


Andrea Kalužová
Myšlienka behu okolo kostolov vznikla počas covidu.

Podujatia, turistické akcie, kiná, múzeá aj výstavy.


  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 253
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 061
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 730
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 682
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 785
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 170
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 583
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 9 019
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu