ORAVSKÝ PODZÁMOK. Jednou z atrakcií, ktoré patria k Oravskému hradu, sú plte premávajúce po Orave pod ním. Málokto vie, že bez pečiatky to nejde ani v tomto odvetví turistiky.
Na vodu nemôže ísť hocijaká plť
Ján Šárfy spustil prvú plť popod hrad v roku 2003. Za 16 sezón z Hornej Lehoty do Oravského Podzámku bezpečne dopravil tisíce pasažierov. Dokázal to aj preto, lebo dodržiava zákonom stanovené podmienky. A tie sú prísne.
„Každá plť má nielen svoje meno, ale aj lodné osvedčenie, ktoré prideľuje dopravný úrad,“ povedal Ján Šárfy. „Dostane ho na základe schváleného projektu, kontrolovanej výroby plte a spôsobilosti prevádzky. Bez toho na vodu nesmie ísť.“
Nič nie je zadarmo. Aj za sprevádzkovanie plte sa platí. Pri dlhšej ako sedem metrov je poplatok za vydanie lodného osvedčenia 66 eur, za vykonanie prehliadky 33 eur a za zápis plavidla do registra ďalších 16,50 eur.
Ján Šárfy si plte stavia sám, preto im verí. Sú z plných suchých kmeňov smrekov. Nemajú komory ako Titanic, preto sa nedajú potopiť pod hladinu. Dokázalo by to 4,7 tony nákladu, toľko 14 plaviacich sa ľudí neváži.
Posledný oravský pltník ujo Nákačka vravieval: „Hja, na suchej plti sa každý chcel plaviť, ale na čerstvom dreve nikto. Prečo? Lebo pltník priplával do Žiliny, veslo v ruke, po kolená vo vode a plte nikde. Tak veru, celá bola zatopená pod hladinou. Iba podľa pltníka a vesla sa dalo uhádnuť, že stojí na plti.“
Pri preprave osôb je ponor veľmi dôležitý, pretože takmer 90 percent päť kilometrov dlhej plavby je vo vode hlbokej približne pol metra. Ťažká plť by s ľuďmi zastala na kameňoch ukrytých vo vode.

No plte prechádzajú aj nad štvormetrovou hlbočinou pri Markovej skale, kde si silné vodné víry poradia aj s dvojtonovou plťou a tlačia ju proti prúdu rieky. „V tejto hlbočine chytil herec Jozef Króner veľkú hlavátku, ktorá je vystavená na Oravskom hrade,“ povedal Juraj Kubala, ktorý pltníči osem rokov. Počet jeho úspešných plavieb presiahol tisícku.
Pltníkom až po skúškach
Technická stránka plte je jedna vec. Bez dobrej obsluhy by sa však ďaleko nedostala. Niekto ju musí riadiť. A to sa treba naučiť. Na plti sú vždy dvaja pltníci.
Ten vzadu musí mať viac ako 16 rokov a za sebou dostatočný počet plavieb pod dohľadom skúsenejších kolegov. Poslednou podmienkou je počúvanie starších.
„Každý pltník sa musí naučiť čítať rieku,“ hovorí Ján Šárfy. „Ktorá vlna prezrádza skalu, a ktorá len väčšiu rýchlosť rieky. Musí vedieť, či ponad ňu bezpečne prejde.“
Oveľa prísnejšie podmienky musí spĺňať predný pltník – kapitán. Musí mať viac ako 18 rokov, splavených sto pltí na mieste zadného, týždňový kurz a úspešne absolvované skúšky odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, ktoré vôbec nie sú formalitou. Svedčí o tom minulý týždeň, kedy ich zo 14 prihlásených nezvládlo päť účastníkov.

Každý pltník musí vedieť dopravné značenia používané na vode, ako sa vyznačuje breh, strana plavidla, ako sa vyväzujú plte, kto má na plavebnej ceste prednosť a prečo. „Plte sa navzájom obiehať nemôžu, preto musia štartovať v dostatočných odstupoch,“ povedal Juraj Kubala. „Ale plť má pred raftom prednosť, pretože je ľahšie ovládateľný. Toto vie málokto z rekreačných rafťákov, ktorých na vode stretáme.“
Po úspešne zvládnutých testoch teórie nasledujú praktické štátne skúšky na vode. Ak zvládne študent štátnu skúšobnú jazdu, dostane osvedčenie, ktoré ho oprávňuje prevážať ľudí na plti. To však platí len na daný úsek rieky, na ktorom skúšky vykonal. „Keby som chcel jazdiť na Hrone, Váhu či Dunajci, skúšky by som musel absolvovať na každý úsek zvlášť,“ dodáva Kubala.
Oravskí pltníci už majú za sebou aj medzinárodnú pltnícku skúsenosť. Minulý rok sa zúčastnili 22. medzinárodného pltníckeho splavu na Morave. Z Bohumína až do Štetína pri Baltickom mori splavili 700 kilometrov. „Splavili sme už aj Váh do Komárna, aby sme si uctili pamiatku našich pltníckych predchodcov,“ hovorí Šárfy. „V pláne máme Tisu na maďarskej strane.“
Pravidlá musia dodržiavať všetci
Pltníci musia absolvovať aj kurz prvej pomoci, aby vedeli pomôcť pri nečakaných zdravotných komplikáciách ľudí, ktorých vezú. „Počas cesty máme na brehu štyri miesta, na ktorých by sme v takom prípade zastavili, sú dostupné aj pre sanitky,“ povedal Kubala. Pravidlá prevozu plťou platia nielen pre obsluhu, ale aj pre pasažierov. Všetci by mali mať záchrannú vestu.

Plavba plťou je romantický výlet i pre viacgeneračné rodiny. Suchou nohou ich pltníci dovezú až do cieľa. „Máme štatút nevratkého plavidla, preto môžeme voziť dojčatá i tehotné ženy,“ dodal Šárfy.
Zákaz vstupu majú opití záujemcovia a zákaz pitia alkoholu platí aj pre pltníkov. Jediný, kto na plti pije, je drevo, a to statočne. Ak sa moc napije, je ťažké a pláva tesne nad hladinou. Preto plte po každej plavbe vyberajú z vody, aby obschli.
Oravským zatiaľ hanbu neurobil nikto, ale na Dunajci už policajti v spolupráci s dopravným úradom odhalili niekoľkých hriešnikov. Tak ako na ceste, aj na vode platí rovnaký zákon. Pltník, ktorý nafúka viac ako jedno promile, príde nielen o osvedčenie, ale putuje do cely, kde vytriezvie a čaká na rozhodnutie súdu. Keďže ide o trestný čin všeobecného ohrozenia, hrozí mu až ročný pobyt vo väzení.