TRSTENÁ. Predošlé vedenie mesta dalo návrh na vyradenie niekoľkých nehnuteľností z okolia námestia zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Návrh prešiel.
Vzápätí samospráva dala dokopy niekoľko nových kandidátov na zápis do zoznamu pamiatok. Boli tam aj budovy, ktoré spravuje a prevádzkuje Rehoľa menších bratov františkánov. Napriek ich nesúhlasu a aj po odvolaní sa zoznam o tieto dve nehnuteľnosti rozšíril.
Prekážka pri opravách
Kostol sv. Juraja a františkánsky kláštor z trstenského námestia boli za národné kultúrne pamiatky vyhlásené už 10. januára. Františkáni sa však proti rozhodnutiu odvolali. Spis skončil až na ministerstve kultúry, ktoré záver Pamiatkového úradu SR v máji potvrdilo. Od júna je o ne rozšírený oficiálny zoznam.
„Rozumiem pamiatkovému úradu, že je jeho úlohou chrániť takéto objekty pred necitlivými zásahmi, ktoré by mohli aj celkom zničiť ich pamiatkovú hodnotu,“ uviedol brat Rafael, predstavený kláštora. „Pre nás to bude ťarcha v tom, že akúkoľvek snahu o opravu budov musíme konzultovať s pamiatkarmi, čo je z časového, technologického aj finančného hľadiska takmer vždy zložitejšie.“
Mladík rozkopal výklad na predajni. Zabával sa Čítajte Františkáni už vlani dali pamiatkarom dlhé stanovisko k návrhu na zápis pamiatok do zoznamu, kde argumentovali, prečo nie je potrebné, aby boli stavby oficiálne pamiatkami. „Urobili sme v súlade so zákonom všetko, aby kláštor aj kostol neboli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Neuspeli sme, no novovzniknutú realitu plne rešpektujeme.“
Pokračujú v kostole
„Nie každý z nás, kto má dočasne zodpovednosť za chod určitých vecí, má dostatočné znalosti v oblasti umenia, architektúry, aj historickej, či stavebníctva,“ hovorí brat Rafael. „Preto profesionálna rada zo strany odborníkov bude len plusom pre zachovanie čo najpôvodnejšieho rázu budov. Pre nás to však znamená zásadne vyššie náklady na údržbu a opravy.“
Františkáni vlani stihli urobiť nevyhnutné úpravy v kláštore. Rovnako prerobili aj elektroinštaláciu v kostole. Do dlho plánovaného náteru strechy a obnovy fasády sa mohli pustiť až minulý mesiac. Už potrebovali aj súhlas pamiatkarov. Rovnako, ako tomu bude pri každej ďalšej rekonštrukcii v oboch historických objektoch. „Všetky ďalšie opravy bude najprv preskúmavať úrad. Ten vydá rozhodnutie, či tak, ako sme si všetko naplánovali, to aj môžeme urobiť. Konkrétne práce budú musieť byť v súlade so správou úradu.“
Strecha kostolíka je už nanovo omaľovaná, s fasádou začne firma až po doručení posledných odborných inštrukcií. Františkáni chcú práce dokončiť v lete.
Pamiatkari upriamujú pozornosť vlastníka nových národných pamiatok na možnosť žiadať o dotáciu na rekonštrukciu historického majetku priamo ministerstvo kultúry. Rezort má na tento účel vytvorený grantový program. Otázna je však úspešnosť žiadosti a výška podpory.
Bezmála tristo rokov
Františkánsky Kostol sv. Juraja pochádza zo 17. storočia. Iniciátorom jeho výstavby bol Ján Sčechovič, oravský arcidiakon a hlavný zástanca rekatolizácie hornej Oravy. Narodil sa v Poľsku, žil v Čimhovej. „Pozostatok tejto stavby je možné odčítať z hrúbok múrov veže, ktoré majú aj napriek dominantnej stavbe veže neprimeranú hrúbku oproti hrúbke múrov trojlodia a svätyne, ale tiež zo zaklenutia priestoru podvežia valenou klenbou so styčnými výsečmi s vytiahnutými hrebienkami,“ približuje Karol Ďurian z Krajského pamiatkového úradu Žilina.
Pod Osobitú prišli folkloristi Čítajte V roku 1733 kostolík vyhorel. Podľa kanonickej vizitácie ho obnovili v roku 1776. Išlo o nadstavbu veže o necelé štyri metre a rozšírenie na tri chóry. „Čo by zodpovedalo rozšíreniu kostola na trojloďovú halovú dispozíciu. V tom roku zbúrali staré múry, vybudovali drevenú zvonicu so štyrmi zvonmi, osadili kamennú dlažbu do interiéru, omietli vnútro i vonkajšok kostola, dovnútra umiestnili tri oltáre, jeden z nich bol posvätený.“
Odvtedy prešiel kostol mnohými ďalšími úpravami. V roku 1861 bolo treba vymeniť šindľovú krytinu na streche, o tri roky neskôr sa zrútila strecha na veži. Postupne pribudol oltár, nová podlaha, do konca 19. storočia dostala stavba novú maľovku aj okná, ešte jeden oltár a kazateľnicu. V roku 1902 osadili nový organ a hlavný oltár sv. Juraja od Prinotha z Tirolska. Kostolík opäť horel v roku 1912, aj pri prechode vojnového frontu v roku 1945.
„V roku 1950 bol konvent kláštora zrušený a kostol sa dostal do správy miestnych veriacich,“ hovorí Karol Ďurian. „V roku 1967 opravili strechu, pričom sa vrátili k pôvodnej forme zastrešenia veže – vysokej ihlanovej strechy s plytkými námetkami.“ V deväťdesiatych rokoch minulého storočia pribudli sociálne zariadenia, v roku 2012 kúpili františkáni nový organ.
