Nedeľa, 23. september, 2018 | Meniny má Zdenka

Kožuch museli ženy mať. Mysleli naň aj v závetoch

Viete, na čo slúžila valcha, prečo bolo treba súkno ubíjať, zošívať a potom opäť strihať? A čo bolo neodmysliteľnou súčasťou výbavy ženy pri vydaji? Aj o tom bolo jedinečné podujatie v Múzeu oravskej dediny.

Ukážka tradičných dolnooravských odevov. (Zdroj: MOD ZUBEREC)

ZUBEREC. O plátne sa v ostatnom období hovorí pomerne často. Najmä na Bielej Orave, kde si pripomínajú históriu plátenníctva.

Súkno je však v úzadí. Múzeum oravskej dediny preto zrekonštruovalo starodávnu valchu, ktorá slúžila na ubíjanie súkna a priblížila mnohé zaujímavosti spojené s touto tkaninou.

Remeselníci aj folkloristi

V ostatných mesiacoch vládol v skanzene čulý stavebný ruch. Vďaka peniazom z eurofondov prerábali robotníci päť technických objektov, okrem iných aj valchu a mlyn.

Na podujatí Súkenná nedeľa tak mohli prezentovať súkno, ako aj tradičný odev Oravcov z neho vyrábaný, ale i zariadenia, na ktorých sa súkno dorábalo. V zrekonštruovanom mlyne mohli ukázať, ako sa mlelo obilie.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Chceli sme hosťom ukázať, ako kedysi tieto starodávne stroje pracovali,“ hovorí správca skanzenu Richard Janoštín. „Tešíme sa, že sú opravené a fungujú.“

V priestoroch múzea boli rozložení remeselníci. Jedni ukazovali pradenie vlny, druhí jej plstenie, ďalší driapanie, tetušky tkali súkno na krosnách.

Prečítajte si tiež: Na Orave sa stretli hasičskí kynológovia

Na pódiu vystúpili deti z poľskej Veľkej Lipnice, ktoré spievali a tancovali, ale taktiež predstavili niekdajší odev z poľskej strany Oravy.

O kultúrny zážitok sa postarali i Gorali z Hladovky, Podroháčska ľudová hudba, všetko zastrešoval folklórny kolektív Brestová.

Zošívanie, ubíjanie a strihanie

Mnoho nového a zaujímavého z histórie odievania na hornej Orave sa návštevníci dozvedeli medzi jednotlivými vystúpeniami.

Organizátori totiž na reálnych odevoch ukazovali a rozoberali detaily jednotlivých častí niekdajšieho oblečenia, strihov, zdobenia.

V podroháčskej dedine sa zachovali nie príliš zdobené súkenné kúsky odevov. Prílišná ozdobnosť bola typická skôr pre dolnú Oravu, kde žili zemania, a taktiež u Goralov v prihraničí, kde bol veľký vplyv poľských Oravcov.

Chudobní i bohatí používali rovnaký materiál. Hotové kúsky sa však líšili ozdobnosťou.

Prečítajte si tiež: Rozmanitosť krojov je darom našich predkov

„Zuberec bola chudobná roľnícka a pastierska dedina, kroje príliš nezdobili, ale strihy mali zaujímavé,“ hovorí Richard Janoštín. „Utkané súkno skladali, zošívali a následne ubíjali vo valche. Po ubití ho rozstrihli. Dôvodov bolo niekoľko. Natkané súkno bolo veľmi riedke, bolo treba ho splstiť, poriadne ubiť a až ubité bolo hotovým materiálom na šitie odevov. Okrem toho, na krosnách sa dala utkať len určitá šírka, ktorá sa ešte zmenšila po vyzrážaní. Aby dostali ľudia širší kus látky, zošívali ho pozdĺžne. Po ubití sa šev stratil a mali látku dvojnásobnej šírky.“

Zošívanie bolo na súkenných nohaviciach vidieť až po dlhšom čase. Keď sa vydrali, na stehnách sa jemne začal črtať šev.

Kožuchy pre vydaté ženy

Tkaninu krajčír strihal do tvaru písmena S. Vraj to bol najúspornejší strih s minimálnom odpadom.

Ľudia robili rôzne vylepšenia, skladania, napríklad na vreckách halien, veľa kopírovali vojenské uniformy.

Špecifickou časťou oblečenia boli kožuchy. Vtedajšie sa tým súčasným príliš nepodobali. Boli dlhšie a hrubé, skutočne plnili ich hlavnú funkciu – ochrániť v mrazoch.

Kožuch bol kedysi neodmysliteľnou súčasťou vydatej ženy, každá ho dostala do výbavy, tak ako napríklad periny. Spomínajú sa dokonca aj v starých závetoch.

„Keď bol otec veľmi chorý a cítil, že už dlho nepožije, spísal závet,“ hovorí správca múzea. „Aj u nás sa v jednom spomína odev. Otec v ňom píše, že najstarší syn Ján má kúpiť svojej najmladšej sestre kožuch, ak sa nevydá.“

Rodičia sa takto starali o svoje deti. Neodkázal jej majetok, ale zabezpečil pre ňu kožuch.

Zrejme teda išlo v tých časoch o veľmi drahú súčasť odevov. Zubercu sa veľmi dlho vyhýbal mestský vplyv. Preto sa v dedine zachovával tradičný ráz odievania aj vtedy, keď už na okolí pod vplyvom plátenníkov prenikali nové kusy oblečenia, z inej látky, inak šité i zdobené.

Náročný proces

Dnes pracovníci podroháčskeho skanzenu robia v znovu sfunkčnenej valche len ukážku ubíjania súkna. Originálny spôsob bol omnoho zložitejší a zdĺhavejší.

Prvým predpokladom, aby sa vôbec začalo ubíjať, bol dostatok súkna. Toho muselo byť aspoň 25 metrov. Neraz sa preto musela spojiť celá dedina, vždy išlo o niekoľko rodín.

Valcha ubíjala tkaninu 24 hodín, v koryte sa striedala studená voda s vlažnou. Stroj nesmel zostať bez dozoru.

„Členovia jednotlivých rodín ho obhospodarovali, neprichádzalo do úvahy, že by odtiaľ všetci odišli,“ vysvetľuje Richard Janoštín.

Kontrolovali náhon, skladali súkno, aby sa nezbilo, naťahovali ho, aby bolo rovné. „Ak sa niečo posunulo, bolo to treba vrátiť naspäť, ak sa niečo pokazilo, museli valchu zastaviť, opraviť a opäť spustiť. Bol to náročný a zdĺhavý proces. Princíp prechádzal z generácie na generáciu.“

S ukážkami ubíjania chce múzeum pokračovať. „Využijeme, že zariadenie opäť funguje, nech ľudia vidia, ako sa žilo a pracovalo kedysi,“ dodal správca.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  3. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  4. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  5. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  6. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  7. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  9. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  10. Najužitočnejšia appka
  1. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  2. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  5. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  6. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  7. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  8. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  9. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  1. Najužitočnejšia appka 17 331
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 16 837
  3. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 990
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 605
  5. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 9 010
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 372
  7. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 4 984
  8. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 4 742
  9. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 3 386
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 379

Hlavné správy z MY Orava

V priehradnom múre sú osudy, ktoré voda dodnes nezatopila

Najväčšia a podľa najnovších údajov aj najobjemnejšia. Taká je už 65-ročná Oravská priehrada. V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí. Pracovali na nej ženy i muži.

NAPÍSALI NÁM

Spomínať budú pri šálke voňavej kávy. Nech sa im darí

Ľudia s hendikepom pomohli priateľom zažiť pekné chvíle v múzeu kávy.

Dobrú vodu z podzemia odčerpávajú akvaparky

Vody v najmenších prírodných prameňoch ubúda.

Martin Réway bude hrať za Dolný Kubín

Slovenský hokejista figuroval toto leto ešte v kádri Hradca Králové.

O primátorské kreslo zabojuje sedemnásť kandidátov

V Dolnom Kubíne dôjde k zmene primátora určite, Roman Matejov nekandiduje. Najviac súperov bude mať najdlhšie slúžiaci primátor v Tvrdošíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pezinské vinobranie poznačila víchrica, pomáhali aj hasiči

Popadané stromy, zdemolované stánky či prevrátené smetiaky.

Starosta sa zabýval v dome zo slamy, tvrdí, že by nemenil

Chcel dom, ktorý má dušu. Televízor nepotrebuje.

Dobrú vodu z podzemia odčerpávajú akvaparky

Vody v najmenších prírodných prameňoch ubúda.

Auto prebúralo výklad záložne v Nitre, vodič je v nemocnici

Na budove a tovare vznikla predbežne škoda za päťtisíc eur.

Vybrali SME

Už ste čítali?