Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Kožuch museli ženy mať. Mysleli naň aj v závetoch

Viete, na čo slúžila valcha, prečo bolo treba súkno ubíjať, zošívať a potom opäť strihať? A čo bolo neodmysliteľnou súčasťou výbavy ženy pri vydaji? Aj o tom bolo jedinečné podujatie v Múzeu oravskej dediny.

Ukážka tradičných dolnooravských odevov. Ukážka tradičných dolnooravských odevov. (Zdroj: MOD ZUBEREC)

ZUBEREC. O plátne sa v ostatnom období hovorí pomerne často. Najmä na Bielej Orave, kde si pripomínajú históriu plátenníctva.

Súkno je však v úzadí. Múzeum oravskej dediny preto zrekonštruovalo starodávnu valchu, ktorá slúžila na ubíjanie súkna a priblížila mnohé zaujímavosti spojené s touto tkaninou.

Remeselníci aj folkloristi

V ostatných mesiacoch vládol v skanzene čulý stavebný ruch. Vďaka peniazom z eurofondov prerábali robotníci päť technických objektov, okrem iných aj valchu a mlyn.

Na podujatí Súkenná nedeľa tak mohli prezentovať súkno, ako aj tradičný odev Oravcov z neho vyrábaný, ale i zariadenia, na ktorých sa súkno dorábalo. V zrekonštruovanom mlyne mohli ukázať, ako sa mlelo obilie.

Skryť Vypnúť reklamu

„Chceli sme hosťom ukázať, ako kedysi tieto starodávne stroje pracovali,“ hovorí správca skanzenu Richard Janoštín. „Tešíme sa, že sú opravené a fungujú.“

V priestoroch múzea boli rozložení remeselníci. Jedni ukazovali pradenie vlny, druhí jej plstenie, ďalší driapanie, tetušky tkali súkno na krosnách.

Prečítajte si tiež: Na Orave sa stretli hasičskí kynológovia Čítajte 

Na pódiu vystúpili deti z poľskej Veľkej Lipnice, ktoré spievali a tancovali, ale taktiež predstavili niekdajší odev z poľskej strany Oravy.

O kultúrny zážitok sa postarali i Gorali z Hladovky, Podroháčska ľudová hudba, všetko zastrešoval folklórny kolektív Brestová.

Zošívanie, ubíjanie a strihanie

Mnoho nového a zaujímavého z histórie odievania na hornej Orave sa návštevníci dozvedeli medzi jednotlivými vystúpeniami.

Organizátori totiž na reálnych odevoch ukazovali a rozoberali detaily jednotlivých častí niekdajšieho oblečenia, strihov, zdobenia.

Skryť Vypnúť reklamu

V podroháčskej dedine sa zachovali nie príliš zdobené súkenné kúsky odevov. Prílišná ozdobnosť bola typická skôr pre dolnú Oravu, kde žili zemania, a taktiež u Goralov v prihraničí, kde bol veľký vplyv poľských Oravcov.

Chudobní i bohatí používali rovnaký materiál. Hotové kúsky sa však líšili ozdobnosťou.

Prečítajte si tiež: Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte 

„Zuberec bola chudobná roľnícka a pastierska dedina, kroje príliš nezdobili, ale strihy mali zaujímavé,“ hovorí Richard Janoštín. „Utkané súkno skladali, zošívali a následne ubíjali vo valche. Po ubití ho rozstrihli. Dôvodov bolo niekoľko. Natkané súkno bolo veľmi riedke, bolo treba ho splstiť, poriadne ubiť a až ubité bolo hotovým materiálom na šitie odevov. Okrem toho, na krosnách sa dala utkať len určitá šírka, ktorá sa ešte zmenšila po vyzrážaní. Aby dostali ľudia širší kus látky, zošívali ho pozdĺžne. Po ubití sa šev stratil a mali látku dvojnásobnej šírky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zošívanie bolo na súkenných nohaviciach vidieť až po dlhšom čase. Keď sa vydrali, na stehnách sa jemne začal črtať šev.

Kožuchy pre vydaté ženy

Tkaninu krajčír strihal do tvaru písmena S. Vraj to bol najúspornejší strih s minimálnom odpadom.

Ľudia robili rôzne vylepšenia, skladania, napríklad na vreckách halien, veľa kopírovali vojenské uniformy.

Špecifickou časťou oblečenia boli kožuchy. Vtedajšie sa tým súčasným príliš nepodobali. Boli dlhšie a hrubé, skutočne plnili ich hlavnú funkciu – ochrániť v mrazoch.

Kožuch bol kedysi neodmysliteľnou súčasťou vydatej ženy, každá ho dostala do výbavy, tak ako napríklad periny. Spomínajú sa dokonca aj v starých závetoch.

„Keď bol otec veľmi chorý a cítil, že už dlho nepožije, spísal závet,“ hovorí správca múzea. „Aj u nás sa v jednom spomína odev. Otec v ňom píše, že najstarší syn Ján má kúpiť svojej najmladšej sestre kožuch, ak sa nevydá.“

Rodičia sa takto starali o svoje deti. Neodkázal jej majetok, ale zabezpečil pre ňu kožuch.

Zrejme teda išlo v tých časoch o veľmi drahú súčasť odevov. Zubercu sa veľmi dlho vyhýbal mestský vplyv. Preto sa v dedine zachovával tradičný ráz odievania aj vtedy, keď už na okolí pod vplyvom plátenníkov prenikali nové kusy oblečenia, z inej látky, inak šité i zdobené.

Náročný proces

Dnes pracovníci podroháčskeho skanzenu robia v znovu sfunkčnenej valche len ukážku ubíjania súkna. Originálny spôsob bol omnoho zložitejší a zdĺhavejší.

Prvým predpokladom, aby sa vôbec začalo ubíjať, bol dostatok súkna. Toho muselo byť aspoň 25 metrov. Neraz sa preto musela spojiť celá dedina, vždy išlo o niekoľko rodín.

Valcha ubíjala tkaninu 24 hodín, v koryte sa striedala studená voda s vlažnou. Stroj nesmel zostať bez dozoru.

„Členovia jednotlivých rodín ho obhospodarovali, neprichádzalo do úvahy, že by odtiaľ všetci odišli,“ vysvetľuje Richard Janoštín.

Kontrolovali náhon, skladali súkno, aby sa nezbilo, naťahovali ho, aby bolo rovné. „Ak sa niečo posunulo, bolo to treba vrátiť naspäť, ak sa niečo pokazilo, museli valchu zastaviť, opraviť a opäť spustiť. Bol to náročný a zdĺhavý proces. Princíp prechádzal z generácie na generáciu.“

S ukážkami ubíjania chce múzeum pokračovať. „Využijeme, že zariadenie opäť funguje, nech ľudia vidia, ako sa žilo a pracovalo kedysi,“ dodal správca.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  2. Škola môže vyzerať aj inak!
  3. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  4. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  5. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  6. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  10. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 239
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 254
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 782
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 041
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 646
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 379
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 829
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 517
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 503
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 417
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Hern má krízovú radu aj stopovačov. Strojárne otestovali všetkých zamestnancov

V Herne majú za sebou už šieste kolo testovania na COVID-19. Vedenie strojární odporúča firmám testovanie zamestnancov.

Testovanie v strojárňach Hern Námestovo.

Najlepší strelec mohol ostať v Dlhej, rozhodol sa pre Babín

Marcel Kunocha si vyskúšal všetky pozície. Najlepšie sa cíti v útoku.

Marcel Kunocha (pri lopte) strelil na jeseň 13 gólov.

Chceme, aby mali mladí futbalisti pamiatku

Po skvelých odozvách z minulých rokov sme sa opäť rozhodli spustiť obľúbenú rubriku Predstavujeme futbalové nádeje.

Ukážka z minulých rokov.

Zomrel spišský biskup Mons. Štefan Sečka

V nemocnici v Levoči dnes ráno zomrel spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Jeho biskupským heslom bolo Crux Christi perficiat nos (Kristov kríž nech nás zdokonalí).

Mons. Štefan Sečka

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Už ste čítali?