JASENOVÁ. Situácia v dedine pod Chočom je napätá. Poľnohospodári majú žatvu za sebou, no jej výsledky výrazne ovplyvnili škody spôsobené lesnou zverou. Obávajú sa, že podobne dopadnú zemiaky, burgyňa a kukurica. Škody sa šplhajú do tisícok eur.
Pšenica je zničená, zemiaky sú rozrýpané
Verejný hovor na tému škody spôsobené lesnou zverou na poľnohospodárskych kultúrach zorganizovali zástupcovia poľovného združenia Drapáč z Vyšného Kubína, ktoré užíva 2300 hektárov lesa. Pomáhali im zástupcovia štátnej správy. Pozvanie prijalo približne dvadsať malých aj väčších užívateľov poľnohospodárskej pôdy. Očakávali, že sa dozvedia, aké kroky poľovníci, ale hlavne štát urobia na ochranu úrody. Viacerí odchádzali domov sklamaní.
„Z poľa 8,5-krát 90 metrov sme vymlátili fúrik hnusnej pšenice,“ povedala Katarína. „Zasadila som tam jeden a pol vreca. Museli sme orať, zabrániť, siať, zabrániť, povalcovať, oplotiť, nastriekať smrady proti zveri, postriekať proti burine a zožať. Toto je výsledok. Fúrik smradľavého zrna, ktoré mi ani kury nechcú žrať, lebo je špinavé od moču sŕn. Kombajnista povedal, že tak zničené pole ešte nevidel. Keď to zrátam, som v hlbokej strate.“
Lesná zver to má na jasenovské polia dolasova kúsok. (zdroj: Martin Pavelek)Katarína pritom neberie dotácie na pôdu. Je zamestnaná, ale chce pre rodinu dopestovať domáce kvalitné potraviny. „Som úplne znechutená. Pšenica zničená, zemiaky rozrýpané. Keď som burgyňu pretriedila, na druhý deň ju srny celú zožrali. Nenechali nič. Nič. Moje deti si ťukajú na čelo. Už som narobená dosť. Na jar nebudem sadiť nič. Mladým ľuďom neodporúčam farmárčiť. Radšej nech si kúpia všetko v obchode.“
Polia treba chrániť
Podľa zákona musí škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobené lesnou zverou nahradiť tamojšie poľovné združenie.
„Nepopierame škody, ktoré zver napácha, ale majiteľ alebo užívateľ pôdy musí urobiť aspoň nejaké opatrenia, ktoré by mali zveri zabrániť dostať sa na polia,“ povedal Peter Jacoby, hospodár Poľovného združenia Drapáč.
Blesku možno dať prívlastok hrozný, ale aj krásny Čítajte Zareagovala ďalšia pestovateľka z Jasenovej Anna. „Nehnevajte sa, ale aby som si každé políčko oplotila. Veď ich mám niekoľko rozdrobených. Koľko krabičiek a batérií by som potrebovala? Starší ľudia vravia, že si nepamätajú toľko zveri. Kedysi sadili zemiaky päť kilometrov od dediny a nemali polia poryté. Teraz sú zničené za humnami. Ľudskú prácu si nevážime, ale zver áno. To je dačo.“
Pridala sa Katarína. „Cez zimu sme vypili dvesto plechoviek piva, aby sme ich mohli na oplôtok zavesiť. V chotári to vyzerá ako v cirkuse, tam plechovka, tam vlajka. Kúpila som stopercentný smradľavý postrek proti srnám. Zaplatila som zaň takmer 50 eur a figu borovú pomohol. Kedysi som nemohla pozerať na prírodopisný film, kde vlk zabil srnku. Robilo mi to zle. Teraz, keby som chytila srnu, ktorá mi žerie úrodu, tak by som ju zadusila vlastnými rukami.“
Pavol Balko je členom PZ Drapáč. Ani on nespochybňuje škody. „S majiteľmi sa vyrovnávame pšenicou, burgyňou, ktoré kupujeme. Je to vždy na dohode.“ Peniaze na nákup vyberú od členov združenia.
Plná chladnička
Na stretnutie prišiel aj Imrich Hronček, bývalý dlhoročný pracovník Obvodnej poľovníckej komory a Poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši. Podľa neho je dôvodom narastajúcich škôd na poliach aj zarastanie trávnatých porastov kríkmi, trnkami, šípkami, lieskami. „To je výborný úkryt pre zver. V lese ju ruší ťažba dreva, turisti, zberači plodov, športovci. Kedysi ľudia robili celé dni na poli, dnes dve hodiny a idú preč. Potom z húštiny vyjde zver.“
K tomu treba pridať zmenšenie výmery obhospodarovanej pôdy a nárast počtu diviakov, sŕn a jeleňov. „Zver sa ku poliam s plodinami stiahne zo širokého okolia,“ povedal Peter Jacoby. „Je to pre ňu bonbónik.“
Adam Mikulášik, vedúci pozemkového a lesného odboru Okresného úradu v Dolnom Kubíne, tvrdí, že husté kríky sú pre zver veľkým lákadlom. „Pre diviakov je to raj. Nikto ich tam neruší. Tam ani pes nevojde, nieto človek. Majú blízko vodu a potravu na poliach. Ako keby do chladničky chodili.“
Poľovníci berú do rúk pušky
Jedným z riešení situácie je zvýšený odstrel raticovej zvery. Zákon určuje podmienky.
„Polia chodíme strážiť,“ povedal Pavol Balko. „Diviaky môžeme strieľať celoročne, ale vysokú zver len od 1. augusta.“ Dovtedy mohli využívať len baterky alebo výstrely do vzduchu, no zver sa o dve hodiny vrátila. „Obilie je už skosené, tak sa dala do družstevnej kukurice.“
Vyšnokubínski poľovníci už naplnili povolený počet odstrelených diviakov. Presne mierili 22-krát. Požiadali o zvýšenie kvóty.
„Žiadajú zvýšenie v čo najväčšom prípustnom počte, minimálne päť kusov,“ povedal Adam Mikulášik. „Nebránime sa tomu.“
Skala ohrozuje dopravu už dvadsať rokov. Aj Orava má svoje Strečno Čítajte Anne sa nepáčia súčasné zákony. „Zver vykorisťuje ľudí, po hlavách nám skáče. Chodím po Tatrách, Babej hore, lesoch. Všade vidím popadané stromy. Veď taký strom má ísť z hory von. Keby starí ľudia vstali z hrobu, čapicami by nás ubili. Zákony teraz robia ľudia, ktorí sa v tom nevyznajú, nemajú skúsenosti. Tak to aj vyzerá.“
Pridala sa aj Katarína. „Líška mi pred očami sliepku ukradla, jastrab si chodí na holuby, diviaky na zemiaky, srny na pšenicu. Som presvedčená, že za túto situáciu nemôžu poľovníci, ale štát, ktorý to dopustil. Stanovil nezmyselné podmienky lovu zveri. Toto je výsledok. Nech škody platí štát, nie poľovníci.“
