Bystrík Nemček z Dolného Kubína patrí medzi siedmich vyvolených, ktorí sa od 1. júla stali profesionálnymi futbalovými rozhodcami. V bývalej práci tak musel skončiť a teraz sa bude naplno venovať iba tomu, čo ho napĺňa – rozhodovaniu.
Čo ste dovtedy robili?
Do 27 rokov som sa venoval štúdiu, pedagogickej a výskumnej činnosti na univerzite a následne som sa zamestnal v súkromnom sektore ako konzultant v IT oblasti.
Prekvapila vás ponuka Slovenského futbalového zväzu (SFZ)?
Pre rodáčku z Tvrdošína sa stal futbal súčasťou života Čítajte Bol som milo zaskočený, keď som sa dozvedel, že medzi vybranými rozhodcami by sa mohlo ocitnúť aj moje meno. Potom som dostal potvrdzujúcu informáciu, že ma vybrali. Mal som veľkú radosť. Neváhal som ani chvíľu. Hlavným dôvodom, prečo som prijal ponuku, bola určite možnosť napredovania, osobného rozvoja v oblasti rozhodcovstva a hlavne možnosť naplno sa venovať tomu, čo mám rád.
Bolo náročné byť rozhodcom vyššej súťaže i zamestnancom?
Je to individuálne. Z môjho pohľadu je najdôležitejší faktor ten, že každý jeden rozhodca si musí zladiť súkromný život so životom futbalového rozhodcu. Tým myslím hlavne, aby mal oporu vo svojej rodine. Ďalším dôležitým bodom je aj zamestnanie rozhodcu. Nie vždy dovoľuje zamestnanie vykonávať funkciu rozhodcu. Čím sa rozhodca dostane vyššie, tým je náročnejšie zladiť svoje súkromné zamestnanie s pozíciou futbalového rozhodcu, pretože nároky sú omnoho vyššie ako v nižších súťažiach.
Bude to takto lepšie?
Ak chce rozhodca napredovať a posunúť sa ďalej vo svojej kariére, musí robiť veci naplno. Je to podobne ako s profesionálnymi hráčmi, ktorí pôsobia v našich profesionálnych kluboch. Ak chcú dosahovať dobré výsledky a podávať kvalitné výkony, musia sa tomu venovať naplno, to znamená obetovať všetko pre futbal. To isté platí aj pre rozhodcu.
Ako bude vyzerať váš pracovný život?
Bude naplnený hlavne vykonávaním činnosti rozhodcu v stretnutiach riadených SFZ alebo aj na nižších úrovniach, sústavnou kondičnou prípravou a trénovaním, vykonávaním lektorskej činnosti, publikačnej činnosti, prípravou odborných podkladov a organizáciou stretnutí, tréningov a seminárov k rozhodcovskej činnosti, ďalej analyzovaním stretnutí na základe videozáznamu a vykonávanie iných činností súvisiacich s rozhodcovskou činnosťou podľa požiadaviek a pokynov futbalového zväzu.
Odkedy ste na nominačnej listine SFZ?
Na prestupovom trhu bolo poriadne rušno Čítajte Od 27 rokov. Premiéru som mal v zápase Prešova so Zlatými Moravcami. Momentálne pôsobím v súťažiach riadených SFZ štvrtú sezónu. Rozhodovaniu sa venujem už od 16 rokov. Ako študent strednej školy som sa zúčastnil kurzu futbalového rozhodcu v pôsobnosti Oravského futbalového zväzu. Mojimi mentormi boli Vladimír Mušák a Július Kubáni, ktorí ma od začiatku mojej kariéry usmerňovali správnym smerom a dávali mi užitočné rady. Aj touto cestou im chcem poďakovať.
Čím vás zaujala pozícia rozhodcu?
K športu som mal vždy blízko. V mojej rodine to bolo vždy o futbale, keďže môj otec aktívne hrával futbal a takisto aj moji bratia. Ja som sa tiež venoval aktívne futbalovej činnosti, ale nakoniec som sa rozhodol pre futbalového rozhodcu a dnes môžem spokojne povedať, že toto rozhodnutie neľutujem. Spočiatku to bolo o tom, že chcem vyskúšať niečo nové, ale neskôr sa to dostalo do takej fázy, že som rozhodovaniu podľahol úplne a chcel som v tejto oblasti napredovať. Určite to bol aj kolektív výborných chalanov, s ktorými sme tvorili veľmi dobrú partiu a podporovali sme sa.
Boli začiatky náročné?
Každé začiatky sú ťažké. Obzvlášť to platilo pre mňa, pretože som mal 16 rokov. Dôležité je zotrvať a nechať si poradiť. Vždy, keď školíme nových rozhodcov, tak sa snažím hlavne mladých chlapcov na toto pripraviť, aby ich neodrodila hneď nejaká problémová situácia, v ktorej sa ocitnú. Dôležité rady a usmernenia mi v mojich začiatkoch dával aj môj otec, ktorý mi robil osobného šoféra, lebo v tom čase som nevlastnil ešte vodičské oprávnenie. Mama bola vždy ako na tŕňoch, či sa vrátim celý a zdravý. Teraz na moje začiatky úsmevne spomíname.
Je jednoduchšie rozhodovať vyššiu súťaž?
Je to relatívne. V globále by sa to dalo takto zjednodušene povedať aj s ohľadom na to, že úroveň futbalu rastie s vyššou súťažou a malo by platiť, že rozhodovanie je jednoduchšie, pretože hráči sú vyspelejší.
Avšak v kariére som sa stretol veľakrát so zápasmi, kde to neplatilo. Vždy hovorím, že každý zápas je iný a na každý je dôležité sa zodpovedne pripraviť.
Kam by ste sa chceli v rozhodcovskej kariére dostať?
Určite by som chcel stále napredovať a uplatňovať rozhodcovské schopnosti v rámci našej najvyššej súťaže v čo najväčšej miere. Samozrejme v hierarchii figuruje najväčší cieľ, a to je získanie odznaku FIFA rozhodcu.
