MALÁ FATRA. Výsledky trojdňového monitoringu dokázali, že medveďom sa v Malej Fatre darí. Desiatky dobrovoľníkov sledovali oblasť veľkú približne 220 kilometrov štvorcových. Použili metódu uznávanú aj vo svete.
Počet odhadli na osemdesiat až sto
„Zo stanovíšť určených na priame pozorovanie sme videli medveďa takmer na polovici z nich,“ povedal Michal Kalaš, riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra. „Celkovo sme medvede pozorovali 34-krát, pričom sme zaznamenali 70 jedincov rôzneho veku a pohlavia. Až 30 z nich sme videli viac ako jedenkrát. Po ich odrátaní sme teda zaznamenali štyridsiatich. Ale určite sme nevideli všetkých, ktorý v tej oblasti žijú. Bude ich určite viac.“
Monitoring sa uskutočnil v 27 lokalitách určených na priame vizuálne pozorovanie. Išlo hlavne o pasienky na predhorí a územie nad hranicou lesa. Tento rok použili na sledovanie aj 24 fotopascí v lesnom prostredí, čo je oproti predchádzajúcim pätnástim ročníkom zmena. Účelom zaradenia fotopascí bolo zvýšiť pokrytie územia o pásmo lesa, ktoré sa ľuďmi nedá dobre sledovať.
Po prepočte čiastočných výsledkov monitoringu vychádza 18 medveďov na sto kilometrov štvorcových. Do celkových čísiel zatiaľ nezarátali výsledky fotopascí, ktoré museli postupne stiahnuť z terénu. Riaditeľ parku odhadol počet chlpáčov na 80 až 100. „To je primeraný počet.“
Veľké škody zatiaľ neurobili
Pozorovatelia videli na Stohu tri medvede, v Párnici dva. „My máme iné čísla,“ povedal Dušan Bujnák, predseda poľovníckeho združenia v Párnici. „Určite vyššie. Ale tento rok máme od nich pokoj.“
Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte Nezvyčajný pokoj zaznamenali aj ochranári. „Je koniec júla a zatiaľ máme hlásené len dve škody spôsobené medveďom,“ povedal Michal Kalaš. „Poškodenie včelstva v Lúčanskej Malej Fatre a strhnutú ovcu v Turčianskych Kľačanoch.“
S medvedicou sa stretol poľovník Ivan z Párnice. Počas postriežky na diviaky v časti Nižné lazy okolo neho prešlo desať medveďov, ten posledný, matka s mladými, zaútočila. Aj keď bol na strome, poranila ho na nohe. Od útoku už síce uplynulo niekoľko rokov, ale chlpáčom sa tam stále darí. V tejto časti je vápencové územie, ktoré poskytuje množstvo úkrytov, bukový les a poľnohospodári potravu.
Medveď je vandrovník
Miloš Majda, bývalý profesio-nálny strážca Národného parku Veľká Fatra, sa dnes venuje ochrane prírody ako dobrovoľník v združení Ochrana karpatskej divočiny. S medveďmi má bohaté skúsenosti. Podľa neho ich počet klesá. „Hory sú preľudnené, čo zvádza k tomu, že ich je veľa. Výsledkom je aj prípad Irmy z Vysokých Tatier, ktorá úplne stratila plachosť.“
Vilo žije v zelenom dome. Obrástla ho obrovská rastlina Čítajte Dôvodom vyššieho počtu od poľovníkov je migrácia tohto zvieraťa. Dôkazom je telemetrické sledovanie jedincov, ktorí mali obojok vysielajúci signál GPS. „Dospelý samec prešiel zo Západných Tatier cez Krivú, Chočské vrchy až do Komjatnej. To je územie 16 poľovných revírov. Ak ho zaregistrovali len v každom druhom, tak je z jedného medveďa osem.“
Jeho slová potvrdil šéf parku Malá Fatra. „Z našich telemetrických údajov vychádza, že medveď využíva plochu približne dvesto hektárov, územie troch až siedmich poľovných revírov. Záleží na veku a pohlaví.“
Miloš Majda poukázal na vplyv pytliakov na počty zvery. „Poľujú hlavne na kapitálne kusy. Takto ničia genofond. Pozrite sa, ako dopadli jelene. Dnes už dvanástoráka pomaly nevidíte. Podobne dopadnú medvede.“
Hôr sa netreba báť, no vyžadujú úctu a pokoru (rozhovor) Čítajte Tvrdí, že z niektorých dolín zmizli úplne. Patrí medzi ne Bystrička. „Prečo tam nie sú, keď tam boli tridsať rokov? Občas tadiaľ nejaký prejde, ale už to ani zďaleka nie je toľko ako kedysi. Pred niekoľkými rokmi som našiel počas dňa niekoľko stôp a výkalov medveďa na zvážniciach. V noci si cez ne a turistické chodníky skracujú cestu. Teraz nájdem jednu stopu za týždeň. Kedysi som stretol medveďa každý týždeň, tento rok som ho videl len dvakrát.“
Skutočné čísla nikto nezistí, ale to ani nie je potrebné. Dôležité je, aby ľudia primerane rešpektovali potreby medveďov, ktoré nemajú inú možnosť, ako žiť s nimi na území, ktoré si prisvojili.
