BZINY. Keď už situácia s padaním skalných blokov zo svahu na cestu a železnicu bola neúnosná, Okresný úrad Dolný Kubín vyhlásil 22. apríla 1998 na ceste III/05921 havarijný stav. Píše sa rok 2018 a s bralom doteraz nikto nič neurobil.
Roky vraj počúvali len výhovorky
Od vyhlásenia havarijného stavu sa na Obecnom úrade Bziny postupne plní hrubý fascikel so žiadosťami, upozorneniami, zápismi zo stretnutí so zástupcami Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorému cesta patrí, Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorej patrí nadjazd pri brale a železnice. Bzinci vraj stále počúvajú len sľuby a výhovorky.
Úsek dlhý 70 metrov s približne 20 metrov vysokým bralom stále ohrozuje dopravu. Správa ciest ŽSK na krátku časť dala železničné podvaly, ktoré padajúci materiál zachytávajú. Priestor za nimi sa rýchlo plní napriek tomu, že ho čistia.
Svah s bralom patrí železniciam, no nikto nevie ktorým. Nechcú ho Železnice Slovenskej republiky ani Železničná spoločnosť Slovensko. Keby to bol lukratívny pozemok, tak sa oň bijú všetci. Ale o problematický, ktorý si vyžaduje veľkú investíciu, nemá nik záujem. Zástupcom obce povedali, že riaditelia sa dohodnú, komu patrí. Dohadujú sa doteraz.
Riešení je viac
Po dvadsiatich rokoch nečinnosti úradov sa nielen skaly, ale aj veci predsa len dali do pohybu.

Starostovia dedín Bziny, Medzibrodie nad Oravou, Pucov a Pokryváč, ktorých obyvatelia sú na ceste životne závislí, začali spoločne viac urgovať Žilinský samosprávny kraj. Dôvodom bol aj pád skál, ktorý zapríčinil nehodu. „Náš občan išiel tadiaľto na jar a nestihol zabrzdiť pred spadnutými skalami,“ povedal Michal Janota, starosta Medzibrodia nad Oravou. „Poškodil si spojler, nárazník, motor. Škodu mu nik nezaplatil. „To je výsledok dvadsaťročnej nečinnosti úradov.“
Starostovia mali odvtedy štyri rokovania. V polovici júla sa tu prišla pozrieť aj županka Erika Jurinová s Igorom Janckulíkom, podpredsedom kraja pre dopravu. Následne dali vypracovať odborný posudok brala.
Igor Janckulík priblížil ďalší postup. „Výsledok by mal byť známy v auguste. Na jeho základe odborníci zvolia ďalšie kroky a spôsob sanácie brala.“ Do úvahy prichádza viacero spôsobov. „Rozmýšľali sme nad vybudovaním galérie nad cestou, no skaly by potom padali na železnicu.“
Ďalšou z možností je zabetónovanie či odstránenie časti brala. Na všetko ale treba veľa peňazí. Kto to bude platiť, nie je jasné.
Kadiaľ povedie obchádzka?
„Najlepšie by bolo bralo odstrániť a z jedného jazdného pruhu urobiť dva,“ povedal Janckulík.

Prejazd týmto úsekom je mimoriadne nebezpečný. Vodiči prichádzajúci proti sebe sa nevidia. Bráni im v tom skala v zákrute. Zbadajú sa na poslednú chvíľu. Ak sa stretnú dve menšie osobné autá, pomaly a natesno prejdú popri sebe. Osobné auto sa s nákladným alebo autobusom neobídu. Jeden z nich musí cúvať.
Počas prác na sanácii brala budú cesta a možno aj železnica zatvorené. Vlaky nahradia autobusmi, ale kadiaľ budú jazdiť? Obchádzka zo Bzín do Dolného Kubína cez Pokryváč a úplne zničenú cestu do Osádky a Vyšného Kubína meria približne 30 kilometrov. Rovnakú dĺžku má aj trasa cez Pribiš a Oravský Podzámok. Tabuľa koniec Dolného Kubína sa pritom nachádza pred bralom z dolnokubínskej strany.
Starosta Bzín Ján Beňuš ponúka inú možnosť. Starú urbársku cestu. Prechádza popri dome smútku v Mokradi a pokračuje do dediny. A to je problém. Všetka doprava by išla priamo cez dedinu. V tejto oblasti je veľký výrobca lepených hranolov, výrobca hračiek, družstvo, píla. Na prevoz materiálu a hotových výrobkov využívajú kamióny.

„Pre Bziny by to bolo určite enormné zaťaženie. Ale ak by to pomohlo celej veci, museli by sme to strpieť,“ povedal Ján Beňuš.
Vie, že sanácia brala bude drahá a môže trvať niekoľko rokov. „Ale sme presvedčení, že teraz, keď konečne dali vypracovať posudok, sa to podarí. Peniaze sú dôležité, ale nenahradia ľudský život, ktorý je tu každý deň ohrozovaný.“