Už sa stalo tradíciou, že partia priateľov a cyklistov z Jurassic bike teamu Dolný Kubín absolvuje každoročne týždenný pobyt v zahraničných horách. „Dlho sme plánovali, kam sa vyberieme tento rok,“ povedal Štefan Belvončík. Rozhodovanie bolo o to ťažšie, že oravská skupina už prešla rakúske, talianske, švajčiarske aj francúzske Alpy, Pyreneje od Atlantiku k Stredozemnému moru, Albánsko, Macedónsko a Korziku. „Rozhodnutie padlo na Slovinsko, kde sme našli to, čo hľadáme a čo nás baví. Vybrali sme sa do Julských Álp, do mestečka Tolmin.“
Nádherné prebudenie
Slovinské mesto Tolmin sa nachádza na severozápade krajiny na hranici Triglavského národného parku v nadmorskej výške 201 metrov. Je obklopené zo všetkých strán kopcami a horami, lemované smaragdovou riekou Soča, do ktorej sa vlieva kryštálovo čistá riečka Tolminka. Tolmin je vstupnou bránou Triglavského národného parku, ktorú predstavuje Tolminská roklina. Touto tiesňavou vedie tri kilometre dlhá, úzka a strmá cesta, zasekaná v skalách,

vrátane tunela. „Bola našou dennou sprievodkyňou ráno aj poobede, keď sme vyrážali alebo sa vracali z cyklotúr po okolí do prenajatého domčeka vysoko v horách,“ hovorí Štefan Belvončík. „Táto divoká roklina nás poriadne vystrašila hlavne pri príjazde, keď sme prichádzali za tmy a hľadali naše bývanie. Auto s bicyklami sa ledva zmestilo na úzku cestičku a pohľady do hlbokej a tmavej nočnej rokliny vyvolávali husiu kožu. Keď sme mali prejsť autom cez Diablov most, ktorý sa klenie vysoko nad roklinou a pôsobí veľmi vzdušne, veru radšej sme z auta vystúpili a nechali šoféra, aby to s autom absolvoval sám. Až ráno sme videli, v akom nádhernom údolí, ďaleko od civilizácie, sa vlastne nachádzame a mohli sme začať spriadať plány, kde vyrazíme.“
Danteho Peklo
Prvý deň vyrazil Jurassic bike team cez skalnatý chodník ponad rokliny na planinu Tolminské Ravne. „Bicykle sme museli párkrát preniesť. Niektoré úseky boli tak úzke a strmé, že boli istené oceľovými lanami, ale to pridávalo na dobrodružstve a zvyšovalo hladinu adrenalínu.“ Z tolminských Ravni opäť po úzkych chodníčkoch v lese došiel dolnokubínsky cykloklub na planinu Rázor, kde sa mohol kochať nádhernými výhľadmi na pohoria Julských Álp a sledovať pasúce sa kravy a miestnych farmárov pri ich práci. „Na prudkých stúpaniach a úzkych chodníčkoch sme sa poriadne zapotili, ale tie výhľady stáli za to a následné dlhé zjazdy boli odmenou za vynaloženú námahu,“ povedal Štefan Belvončík.
Množstvo prírodných úkazov ponúkla tiež Tolminská roklina. Hneď vedľa cesty sa nachádzala Danteho jaskyňa, ktorá nesie názov podľa významného talianskeho básnika Danteho Alighieriho. Niektoré pramene uvádzajú, že Dante túto jaskyňu v 14. storočí navštívil a mala ho inšpirovať pri napísaní jeho diela Peklo, ktoré je súčasťou slávnej Božskej komédie. „ Pri jaskyni bolo každý deň niekoľko turistov, ktorí nás vždy povzbudili pri jazde po strmej cestičke k nášmu domčeku.“
Uprednostnili komfort
Na predošlých cyklistických dobrodružstvách Dolnokubínčania hlavne kempovali, spali v stanoch a varili si na prenosných varičoch pod prístreškami. Tentoraz však uprednostnili pohodlie a komfort. „Každý sme mali vlastnú posteľ, skriňu, plne vybavenú kuchyňu, sociálne zariadenia, horúcu vodu v sprchách a na každom poschodí veľký televízor,“ hovorí Štefan Belvončík. „To sme ocenili hlavne kvôli prebiehajúcim majstrovstvám sveta vo futbale. Neunikol nám ani jeden dôležitý zápas.“ To však vždy iba vo večerných hodinách. Dovtedy sa venovali cyklistike, pre ktorú do Slovinska cestovali. Na druhý deň si vytipovali údolie v okolí vrchu Kobala, jedno z najznámejších lokalít paraglajdingu v Európe. Odtiaľ môžete doletieť až do Talianska. „Na vrchol vedie tradične úzka strmá cesta a tak sme si opäť užívali. Na vrchole sme stretli aj Slovákov. Jeden nás nahováral, aby sme si s ním aj skočili v tandeme. Nikto však nenašiel odvahu, len najmladšia účastníčka našej partie Mia to chcela skúsiť. Bola by to skúsila, ale čo s bicyklom.“
Všade syry a farmy
Plány oravských cyklistov na tretí deň skomplikovalo počasie. Doobeda preto vymenili bicykle za tenisky a vetrovky. Rozhodli sa preskúmať Tolminskú roklinu pešo. Úzkymi chodníčkami sa dostali až na samé dno rokliny. Prechádzku im spríjemňovala smaragdovo modrá riečka Tolminka a pohľad na Diablov most, ktorý im prvý deň nahnal toľko strachu. Neobišli ani Danteho jaskyňu. „Svietiac si čelovkami sme ju preskúmali, dokiaľ to bolo možné. Ani sa nečudujem Dantemu, že práve v tejto jaskyni dostal inšpiráciu na napísanie Pekla.“ Poobede vykuklo slniečko, čo Oravci využili hneď na ďalší zážitok. Vydali sa do blízkej osady Čadrg, ktorá je známa výrobou výborných syrov. „Prekvapila nás čistotou, vľúdnosťou, pokojnou atmosférou a aj kravy mali maštale pekne vyzdobené. V humne, ktoré bolo prerobené na takú milú krčmičku, sme si dali tureckú kávu. Na tomto mieste priam sálala pohoda,“ povedal Belvončík.
So syrom sa trošku spájala aj ďalšia trasa. Údolie sa však tentoraz zmenilo za tiahle stúpanie na Mrzli vrch, kde je pamätník bojov prvej svetovej vojny. Odtiaľ po planine plnej pasúcich sa kráv a starých šotolinových cestách došli cyklisti z Oravy na Planinu Sleme. „Miestny farmár práve vyrábal syr a tak sme mohli vidieť, ako vznikajú vynikajúce tolminské syry. Vliecť trojkilový bochník syra sa nám späť nechcelo a tak nám predal aspoň plechovkové pivo.“
Farmy a salaše sprevádzali dolnokubínsky klub aj piaty deň. Na autách si previezli bicykle do srdca Julských Álp, pod Triglav do Bohinskej Bistrice. „Strmými stúpaniami a planinami, kde nám farmári núkali svoje výrobky, nás cesta doviedla až do svetoznámeho biatlonového areálu Pokljuka.“ Zima a dážď neumožnili cyklistom pokračovať v ceste ďalej. Cestou späť sa dostali k Bohinjskému jazeru, ktoré je najväčším v Slovinsku. Je to ľadovcové jazero, okolo ktorého je prísne zakázaná akákoľvek výstavba. „Jazero sme obehli na bicykloch,“ hovorí Belvončík. „Trochu sme si v jeho vodách omočili nohy. Vyžaroval tam úžasný pokoj.“
Slovinsko je malebná krajina

Posledný deň dobrodružstva ukončili oravskí cyklisti v mestečku Kobarit, ktoré je známe históriou, múzeom prvej svetovej vojny a monumentálnym pamätníkom, kde sú uložené pozostatky siedmich tisícok talianskych vojakov padlých v prvej svetovej vojne. Práve v Kobarite sa počas prvej svetovej vojny odohrala najväčšia vojnová operácia v dejinách Slovinska a dokonca najväčšia horská bitka v dejinách ľudstva. Medzi najznámejších vojakov na tomto talianskom fronte patril Ernest Hemingway, ktorý svoje spomienky na toto smutné obdobie dejín zachytil v knihe Zbohom zbraniam. Počas bojov prvej svetovej vojny zahynul na sočskom fronte pri Kobarite jeden milión vojakov a medzi nimi aj množstvo Čechov a Slovákov. „Aspoň sme si v duchu mohli predstaviť, aké útrapy zažívali naši dedovia, ktorí bojovali v rakúsko-uhorskej armáde proti Talianom. Však Piava je vzdialená od Kobaritu 100 km a tam bojoval môj dedo.“
Okolie Kobaritu však ponúka aj veľa prírodných krás, napríklad Napoleonov most a tiež rieku Soča. „Sú mnohí odvážlivci, ktorí z tohto 22-metrového mosta skáču do vôd rieky Soča. My sme len obdivovali jeho krásu.“ Potulky okolím zakončil Jurrasic team pri vodopáde Kozjak. Odtiaľ sa vydal späť do Tolminu. „Nakúpili sme syrové bochníky a plní krásnych zážitkov sme vyrazili k moru do talianskeho prímorského mestečka Monfalcone, aby sme sa ešte trochu osviežili pred cestou domov. Výjazd do Slovinska sa nám vydaril. Slovinsko má malebnú, takmer rodinnú atmosféru a kúzlo. Na jednom mieste nájdete majestátne hory a krásnu prírodu, divoké a priezračné rieky, ale i malebnú riviéru s čistými kamenistými plážami. Odporúčame každému tento úžasný zážitok, ktorý si môžete okoreniť množstvom adrenalínovej zábavy. Tajne dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim. Veď sme tak veľa ešte nestihli. Vrcholky Triglavu ostali pre nás zahalené a tak doma bude o čom rozmýšľať a spriadať plány do budúcnosti,“ uzavrel Belvončík.