ORAVSKÁ PRIEHRADA. Na najväčšej vodnej nádrži sa tento rok zahniezdilo až 50 párov európsky významného rybára riečneho, čo je doteraz najviac v histórii Oravskej priehrady.
Vtáčí ostrov, ktorý je od roku 1973 vyhlásený za chránené územie so zákazom vstupu pre ľudí, je útočiskom aj čajok, vzácneho kalužiaka červenonohého, ale aj ďalších zhruba dvoch tisícok párov vodného vtáctva.
Ochrana hniezd
„Sme radi, že kosenie ostrova v minulom roku prinieslo pozitívny efekt na hniezdenie vzácnych alebo ohrozených druhov vtáctva,“ povedal Miroslav Demko zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti -BirdLife Slovensko. „Všetci návštevníci Oravskej priehrady určite zaznamenali v posledných mesiacoch živý ruch na vtáčom ostrove pri ochrane hniezd alebo kŕmení mláďat.“

Na chránený ostrov, určený prioritne pre hniezdenie vtákov, je do vzdialenosti 50 metrov od jeho brehov vylúčený vstup a plavba vrátane člnov, vodných bicyklov alebo vodných skútrov. Motorové plavidlá majú zákaz vjazdu aj do pobrežnej časti Zubrohlavského zálivu a úplne vylúčená je plavba v severovýchodnom ramene priehrady od zálivu pri Jelešni po ústie Čiernej Oravy pri Poľsku. Zóny označujú príslušné značky a červeno-biele plávajúce bóje.
V posledných týždňoch strážcovia viackrát zaznamenali porušenie pravidiel najmä rybármi.
„Pri vstupe na ostrov alebo plavbe v jeho bezprostrednej blízkosti hrozí, že slabo lietajúce mláďatá opustia ostrov a môžu uhynúť,“ vysvetlil Miroslav Demko.
Tento rok na ostrove ochranári evidujú stovky čajok smejivých a bielohlavých, desiatky kačíc divých a vzácnejších kačíc chripľavých, ale aj už spomínaného chráneného kalužiaka či rybára riečneho.
Zánik prirodzených hniezdisk
Ochranári rozšíria možnosti hniezdenia vtáctva na Oravskej priehrade. Budúci rok chcú začať stavať umelý vtáčí ostrov, pretože prirodzených útočísk ubúda.

„Jedným z najväčších dôvodov ohrozenia rastlín alebo živočíchov je strata vhodného prostredia,“ uvádza Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „V prípade mnohých vodných druhov vtákov boli ostrovy na stojatých a tečúcich vodách ich významným hniezdiskom. Umožňovali im zvýšenú ochranu pred predátormi i pokoj pred vyrušovaním. V prípade tečúcich vôd ich jarná povodeň každoročne vyčistila, odstránila nálet drevín a naviezla nový štrk. Ostrovy sa takto prírodnými procesmi udržiavali nezarastené.“
V druhej polovici minulého storočia však došlo výstavbou priehrad a reguláciou riek k zániku riečnych ostrovov. Vodné vtáctvo stratilo svoje domovy buď ich zlikvidovaním, alebo zarastením. Čiastočnou a iba dočasnou náhradou boli ostrovčeky vzniknuté na priehradách a štrkoviskách. Tie však časom zarástli.

„To malo za následok drastické zníženie stavov až úplné vymretie niektorých vodných vtáčích druhov. Takto na Slovensku vymrel rybár malý, na pokraj vymretia sa dostal rybár riečny a výrazne ubudli kulík riečny a kalužiačik malý,“ povedal Karaska. Aj to bol dôvod, prečo Štátna ochrana prírody začala s vytváraním nových ostrovov, ale aj s odstraňovaním burín náletov a naplavených odpadkov.