ORAVSKÁ PRIEHRADA. Budúci rok by mal na oravskom vodnom diele začať stavebný ruch.
Chránená krajinná oblasť Horná Orava v časti Jelešnianskej zátoky plánuje postaviť vtáčí ostrov. Vodohospodári so zámerom súhlasia, opačný názor majú rybári.
Súčasný nestačí
Jeden vtáčí ostrov už na najväčšej slovenskej nádrži je, chráneným je od roku 1973. Pôvodne bol zarastený stromami, preto tam hniezdili len bežné druhy vtákov.
Neskôr ho ochranári a dobrovoľníci odlesnili a pravidelne ho ošetrujú tak, aby poskytoval vhodné podmienky na hniezdenie pre ohrozené druhy.
Dnes patrí medzi najvýznamnejšie hniezdne lokality na Slovensku, je tam takmer dvetisíc párov druhov vodných vtákov. Problémom je však malá rozloha, nedostatočná pre množstvo vtáctva, a taktiež poloha.
Hygienici testovali vodu v prírodných kúpaliskách. Takto to dopadlo Čítajte Nachádza sa blízko rekreačnej oblasti, často naň nelegálne chodia ľudia, ktorí vtáky vyrušujú.
„Dochádza k stratám na vajíčkach i mláďatách,“ hovorí Dušan Karaska, riaditeľ CHKO Horná Orava.
„Okrem toho sa k nám blíži ešte nebezpečnejšia hrozba, invázny druh šelmy – norok americký. Vie veľmi dobre plávať a ľahko sa dostane aj na vtáčie ostrovy, kde spôsobuje obrovské škody. Keďže je hniezdenie ohrozených druhov na Oravskej priehrade sústredené na jedno miesto, jediná návšteva tohto nežiaduceho predátora môže mať katastrofálne následky na hniezdenie.“
Zámer vytvorenia nového vtáčieho ostrova má viacero cieľov. Keďže bude ďaleko od rekreačných zón, minimalizuje sa návštevnosť ľuďmi, rozšíria sa možnosti vtáctva na hniezdenie a zvýši sa šanca, že si niektoré z miest nevyberie pre svoju návštevu norok.
Správca so zámerom súhlasí
Výstavba vtáčieho ostrova je súčasťou Programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Horná Orava, ktorý schválila vláda začiatkom minulého roka. „Obsahuje konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú ochranu vzácnych druhov vtákov,“ uviedol hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
„Vtáčí ostrov má byť pre ohrozené druhy alternatívnym útočiskom pred nepôvodnými druhmi živočíchov. Týmto sa vytvára šanca prežitia pre desiatky chránených druhov živočíchov, okrem iného napríklad aj pre tetrova hoľniaka, ktorý bol v minulosti symbolom Oravy.“
Tak málo ľudí bez roboty sme na Orave ešte nemali Čítajte Stavba bude prebiehať podľa príslušných zákonov a podľa podmienok správcu, teda Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Ten ešte počas pracovného stretnutia pred dvomi rokmi podmienil výstavbu tým, že realizácia bude rešpektovať majetkovo-právne vzťahy na dotknutých pozemkoch. Taktiež vyžaduje prerokovanie a odsúhlasenie projektov, ktoré spracuje Štátna ochrana prírody SR, ktorá má súčasne zabezpečiť primeranú starostlivosť o objekty aj po skončení realizácie projektu.
„Naše stanovisko je kladné a výstavba neovplyvní bežnú prevádzku vodného diela,“ povedal hovorca podniku Pavel Machava. „Nebudú žiadne obmedzenia, ani vypúšťanie vodného diela.“
Nesúhlas rybárov
Dušan Karaska hovorí, že užívatelia Oravskej priehrady výstavbu ostrova nepocítia. „Práce budú prebiehať v zime, takže neovplyvnia rekreáciu turistov a neobmedzia ani rybárov.“
Nie celkom sa s ním stotožňuje rybárska stráž pôsobiaca na oravskom vodnom diele. Ostrov podľa nej výkon rybárskeho práva ovplyvní, pretože budú v jeho okolí platiť rovnaké obmedzenia ako pri už jestvujúcom ostrove. Negatívny vplyv bude mať stavba aj na množenie rýb.
„Vybranú lokalitu využívajú na reprodukciu, mladé rybky sa ukrývajú vo vodnej vegetácii, ryby sa chodia vyhrievať do teplejšej vody, keďže je tam nižšia hladina,“ vymenúva rybný hospodár Ondrej Gavenda.
„My sa môžeme snažiť podporovať prirodzenú reprodukciu rýb, prirodzené druhy rýb, snažiť sa zvýšiť ich počet, no toto je presný opak našich snáh o rybárske hospodárenie.“
Kolónia čajok
Zámer vnímajú rybári negatívne aj z ďalších dôvodov. Na už existujúcom vtáčom ostrove totiž podľa nich vídať najmä čajky.
„Podľa dostupných informácií je kolónia čajok na vodnom diele Orava najväčšou kolóniou v strednej Európe, pričom ich množstvo sa pohybuje okolo 500-tisíc kusov,“ hovorí Ondrej Gavenda. „Nový ostrov má prioritne chrániť rybára riečneho. No ak je v okolí taká kolónia čajok, je vysoko pravdepodobné, že aj tento dopadne ako už existujúci. Po čase tam okrem čajok nič iné hniezdiť nebude.“
Čajky sú podľa rybárov prenášačmi rôznych chorôb a parazitov. Tým, ktoré hniezdia na priehrade, k tomu dopomáha aj blízkosť skládky odpadov v Zubrohlave. Je pre ne jednoduchým a ľahko dostupným zdrojom potravy.
V škole majú hudobný nástroj, akého niet široko ďaleko Čítajte „Nevyvrátiteľným dôkazom je opakujúci sa jav, kedy sú na hladine priehrady krúžiace pleskáče, ktoré sa nedokážu potopiť. Ich plynový mechúr je totiž napadnutý pásomnicou nazývanou škáravec vtáčí, ktorú prenáša vodné vtáctvo. Ryba sa tak stáva ľahkou korisťou pre vtáky, v ktorých pásomnica ďalej dospieva a reprodukuje sa. Nie som striktne proti chráneniu, ale jednostranné chránenie určitého druhu na úkor ostatných je trvalo neudržateľné.“
Rybárska stráž je súčasne presvedčená, že vytvorením ostrova sa zníži kumulačná schopnosť priehrady, čo spôsobí menšiu reguláciu vody počas prívalových dažďov.
Možno začnú o rok
Štátna ochrana prírody vybrala pre ostrov miesto v katastri niekdajšej Osady neďaleko Jelešnianskej zátoky. Na povrchu má mať rozlohu 0,8 hektára, jeho veľkosť bude polovičná oproti existujúcemu ostrovu.
Peniaze budú z eurofondov, presná čiastka zatiaľ známa nie je. Projekt práve pripomienkujú dotknuté orgány, ak sa bude meniť, zmenia sa aj predbežne predpokladané náklady. Konečnú cenu napokon ovplyvní aj verejné obstarávanie.
Výstavba by mala prebiehať po etapách v závislosti od podmienok na Oravskej priehrade, najmä výšky hladiny. Ochranári počítajú so začatím na jeseň budúceho roku a práce by mali trvať do jari 2020.
„Na jeseň a v zime začneme na obnažený breh navážať materiál potrebný na výstavbu ostrova, najmä štrk a kameň“ hovorí Dušan Karaska. „Keď bude výška vodnej hladiny vhodná na budovanie ostrova, začneme robiť základy a postupne navážať materiál z dočasnej skládky aj priamo od zdroja.“
Častejšie kontroly
Kubínska hoľa opäť patrila Sparťanom Čítajte Ostrov oválneho tvaru bude mať okraje z väčších kameňov, ktoré majú zabrániť jeho erózii.
Vnútro je naprojektované z utlačeného štrku a hliny, vrchná strana z jemnejšieho štrku s priepustným podložím, aby sa minimalizoval nálet drevín. Po ukončení prác firma prístupovú cestu na dne priehrady odstráni, rovnako tak aj dočasnú skládku štrku a kamenia.
Ochranári budú ostrov monitorovať, o výsledkoch chcú informovať verejnosť. Keďže ho plánujú umiestniť do štvrtého stupňa ochrany, rozsah ochrany daného územia by sa meniť nemal.
„Jedna vec je však právny stav a druhá jeho reálne rešpektovanie,“ dodal Karaska. „Situácia je v tomto smere zlá a zhoršuje sa, preto sme nútení viac ako doteraz kontrolovať dodržiavanie zákonov. K tomu však dôjde, aj keby sme ostrov nepostavili.“
