Jaroslav Lupák z Dolného Kubína je rozhodcom atletiky už 33 rokov. Najvyššiu kvalifikáciu na Slovensku si urobil už v roku 1997. Mal možnosť rozhodovať na viacerých majstrovstvách Slovenska, dokonca bol nominovaný aj ako vrchný rozhodca hodu kladiva a disku na Európskom pohári v Banskej Bystrici. Na Orave je s najvyššou kvalifikáciou rozhodcu atletiky jediný. Pred dvomi rokmi sa stal tiež špecialistom na meranie a váženie náradia.
Koncom júna sa predsedovi TJ Orava Dolný Kubín dostalo veľkej pocty, keď mohol v úlohe rozhodcu zažiť slávny atletický míting Pravda-Televízia-Slovnaft (P-T-S).
Prekvapila vás nominácia Slovenského atletického zväzu?
Veľmi. Na toto podujatie chodili už rozhodcovské partie roky a ja stále pripomínam, že do Dolného Kubína je z Bratislavy veľmi ďaleko. Pokladal som celé pozvanie za odmenu za svoju dlhoročnú rozhodcovskú činnosť a ihneď som sa funkciu začal aj pripravovať. Veď napríklad na oštepe sa okrem hmotnosti meria ešte ďalších šesť rozmerov, ktoré sú dané pravidlami pre výrobcov oštepov. U kladív sa kontroluje hmotnosť, priemer hlavice, ťažisko a dĺžka kladiva.
Čo presne teda bolo vašou úlohou?

Na 53. ročník som bol pozvaný po prvýkrát v živote ako rozhodca. Zúčastňoval som sa pravidelne týchto vrcholných atletických pretekov ako divák a milovník atletiky. V tých časoch bol štadión vždy preplnený divákmi, pre-tekali zvučné mená, prekonávali sa svetové rekordy, a teda nie nadarmo sa hovorilo, že P-T-S je Zurišským mítingom východu.
Bol som zaradený ako vrchník rozhodca pre meranie a váženie športového náradia. Táto náročná a zodpovedná úloha mi dala príležitosť zoznámiť sa osobne s poprednými kladivármi, kladivárkami a oštepármi najvyššieho súčasného rangu na svete.
Zistili ste veľa nezrovnalostí na náradí?
Pri meraní a vážení kladív a oštepov som našiel iba dlhšie kladivo u pretekárky zo Slovinska, ktoré nebolo pustené do súťaže. Ako kuriozitu môžem uviesť, že aj jedno z kladív, ktoré dodal usporiadateľ mítingu, nespĺňalo rozmer v zmysle platných medzinárodných pravidiel.
Čo v prípade, že nesedí hmotnosť alebo dĺžka?
V prípade, že by hmotnosť náradia nezodpovedala pravidlám atletiky, sa takéto náradie neoznačí ako vyhovujúce a do sektora disciplíny sa nedostane. Vlastné náradie po skontrolovaní už pretekári nedostanú späť, ale je donesené do sektora až 30 minút pred začatím súťaže.
Stihli ste si vychutnať aj výkony atlétov?

Vo chvíľach, keď som nemal zákazníkov, som si pozrel najmä súťaže v kladive. Bolo sa skutočne na čo pozerať. Naživo som videl i Jána Volka v jeho slovenskom rekorde v behu na 100 m.
V Šamoríne sa stretlo veľa kvalitných pretekárov. Aká bola atmosféra?
V niektorých disciplínach sa skutočne stretla svetová špička a bolo tam mnoho kvalitných športovcov. Už len na slávnostnom otvorení boli prítomné také osobnosti ako oštepár storočia Ján Železný či výškar Sotomayor z Kuby. Celý komplex v Šamoríne je svojou dislokáciou, parkovacími plochami, ubytovacími kapacitami, ale najmä športoviskami skutočne výnimočný. Škoda, že na Slovensku je jediný.
Okrem rozhodcu robíte už dlhodobo aj trénera atlétom TJ Orava Dolný Kubín. Dopĺňajú sa tieto dve funkcie?
Je pravda, že atletika ma pohltila celého. Začínal som ako atlét a stále som neskončil. Pravidelne sa zúčastňujem veteránskych pretekov, či už na úrovni Slovenska, sveta alebo Európy. Dokonca sa môžem i na tomto úseku svojej činnosti pochváliť ziskom striebra a zlata z majstrovstiev sveta vo vrhačských disciplínach.
Súbežne s rozhodovaním som postupne získaval štúdiom v telovýchovnej škole i tréner-ské vedomosti. Najprv to bolo vo volejbale, kde som k rozhodcovi najvyššej kvalifikácie pridal i druhú triedu trénera. Pokračovalo to atletikou, kde som postupne získal trénerskú 4. triedu z možných piatich. Myslím si osobne, že tréner musí dobre ovládať pravidlá atletiky, čo sa netýka len atletiky, lebo zverencov treba popri zvyšovaní výkonnosti učiť aj pravidlá daného športu. Potom sa necítia ukrivdení s poznámkou, že vinu na neúspechu má rozhodca. V atletike to poznať na technike vrhov a hodov, ktoré sú často v rozpore s pravidlami ešte aj v dorasteneckom veku. Preto si myslím, že trénerstvo s pravidlami musia zákonite ísť ruka v ruke.
Ste radšej rozhodcom alebo trénerom?
Na túto otázku sa ťažko odpovedá. Sú dni, keď zverenci dosahujú výborné výsledky a vý-kony. Vtedy sa človek výborne cíti ako tréner a má z výkonov svojich zverencov radosť. No bývajú aj také dni, keď by sa človek ako tréner nerád videl. Pri vykonávaní funkcie rozhodcu je to jednoduchšie. Pravidlá sú základ a všetci sme povinní sa nimi riadiť. Aj rozhodca sa dobre cíti, keď preteky prebiehajú k spokojnosti všetkých účastníkov bez protestov a reklamácií.
Úlohou všetkých v atletike, ale i iných športoch je vychovávať mladých športovcov, viesť ich k pravidelnému športovaniu, neskôr k zvyšovaniu svojej výkonnosti až k majstrovstvu. Toto je dlhá a veľmi tŕnistá cesta. Záleží len na každom z nás, akým spôsobom budeme mladým na tejto ceste pomáhať.