NIŽNÁ, TRSTENÁ. Choroby tehotných žien i novorodencov, problémy spojené s tehotenstvom či pôrodom, ale aj inovácie, modernizácie, úspechy a štatistiky. Dvojdňovú medzinárodnú konferenciu pre gynekológov opäť organizovala Hornooravská nemocnica.
Odborné témy
Prvý raz sa odborné sympózium stretlo na Orave v roku 2000. Odvtedy s niekoľkými prestávkami absolvovali lekári koncom júna už trinásty ročník. Zhodli sa, že ide o najdôležitejšiu konferenciu svojho druhu na Slovensku. Môže za to jej obsah aj účasť.
„Hodnotíme všetko, čo súvisí s pôrodmi na Slovensku, porovnávame kvalitu starostlivosti o rodičku aj dieťa, predpôrodnú starostlivosť, rozoberáme chyby, ktoré sa stávajú pri pôrodoch,“ vymenúva najdôležitejšie body konferencie Marian Tholt, riaditeľ Hornooravskej nemocnice a primár gynekolo-gicko-pôrodníckeho oddelenia. „Riešime aj materskú úmrtnosť, bohužiaľ, stále zomierajú ženy počas tehotenstva, či už pre komplikácie zdravotného stavu alebo v súvislosti s pôrodom. Podrobne všetko rozoberáme, aby sme sa vyhýbali chybám.“
Zdravotné ťažkosti
Ochorenia tehotných žien a komplikácie pri pôrodoch môžu byť nielen gynekologicko-pôrodníckeho charakteru. Môže ich spôsobiť dlhodobá cukrovka, ochorenie srdca či neurologické problémy. Všetky tieto choroby sa môžu počas tehotenstva tak vyhrotiť, že v najhoršom prípade môžu končiť aj smrťou.
Narodili sa ďalší malinkí Oravci, nech sa im na svete páči Čítajte Aj preto sa na aktuálnej konferencii lekári niekoľko hodín venovali práve takýmto ochoreniam a spôsobom, ako pri nich postupovať. „Komplexná a podrobná starostlivosť musí byť od začiatku, hneď ako žena zistí, že je tehotná a že má nejaký zdravotný problém,“ hovorí Marian Tholt. „Musíme to podchytiť od prvého dňa, nie až pri pôrode. Riešime, kde sa stala chyba, kde boli nedostatky a ako sa im vyhnúť v budúcnosti.“
Nová koncepcia
Na ostatnej konferencii zasadal aj novozvolený výbor Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti. Jeho členovia priblížili perspektívy vývoja starostlivosti o rodičku a dieťa na najbližšie roky. Podľa Mariana Tholta ide o radikálnu a revolučnú zmenu podľa vzoru najvyspelejších krajín.
Deti kreslili rodičov. Nájdete sa? Čítajte „Koncepcia pôjde tento rok na schválenie vláde,“ hovorí primár. „Aplikovať ju budeme postupne v najbližších rokoch. Prvoradým cieľom je zachovávanie intimity, súkromia rodičky, možnosť prítomnosti rodinných príslušníkov pri pôrode, ale nie tak, ako je to dnes. Chceme vytvoriť domáce prostredie, aby sa ženy pri pôrode nestretávali, aby sa klasická pôrodná sála zmenila na pôrodnú izbu, na ktorej by žena ležala od príjmu až po pôrod.“
Zámerom je preniesť ťažisko pri jednoduchých pôrodoch na vysokoškolsky vyškolené zdravotné sestry, aby sa čo najviac eliminoval chaos na chodbách a hľadanie lekárov. „Teší ma, že sa koncepcia nápadne podobá tomu, ako ideme prerábať naše gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Budeme sa snažiť, aby nová atmosféra, podmienky a priestory boli celkom iné ako dnes. Chceme ísť v tomto smere príkladom.“
Menej peňazí za ten istý úkon
Výbor riešil aj problém financovania jednotlivých zákrokov a rozdiely medzi štátnymi nemocnicami, súkromnými a tými, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje. Tie pod župami totiž podľa Mariana Tholta dostávajú dlhodobo podstatne nižšie platby za pôrody a taktiež nemusia platiť napríklad za epidurálnu anestéziu.
Prvá oravská nemocnica má sedemdesiat rokov, čo sa za ten čas udialo? Čítajte „Poisťovne nám platia menej za ten istý zákrok ako napríklad bratislavskej fakultnej nemocnici,“ hovorí primár. „Je to diskriminačné, pretože tu nie sú ľudia o nič horší ako vo veľkom meste. Logicky potom nechápu, prečo u nás za epidurálku či prítomnosť otca pri pôrode platia, kým ich kamarátky v Ružomberku nie. Inak však náklady pri nízkych platbách dorovnať nedokážeme.“
Gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť na túto nerovnosť opakovane poukazuje. Zatiaľ bezvýsledne. Nevzdáva sa však. Nový výbor ju plánuje pripomienkovať opäť. „Dúfame, že sa konečne nájde niekto, kto to zmení a pochopí, že fyziologický pôrod je rovnaký v Bratislave, v Martine i v Trstenej. Prečo potom rozdielne platby?“
