ZUBEREC, ORAVICE. Partia kamarátov z Liptova si tento rok vybrala a sama naplánovala jedinečnú dovolenku. Z garáží vytiahli stoje naleštené traktory, ktoré, ako hovoria ich domáce panie, sú oslobodené od práce na poli, a vybrali sa cez Liptov na Oravu, do Zakopaného a odtiaľ popod Belianske Tatry až domov. Vo štvrtok sme sa s nimi stretli v Zuberci. Pred sebou mali ešte 220 kilometrov z 268.
Nielen práca
Jeden z partie videl už dávnejšie podobný zraz traktoristov v Nemecku. Napadlo mu, či niečo podobné neurobia aj oni. Na svojich strojoch sa často chodia povoziť po okolí. Povedali si teda, že tentokrát podniknú dlhšiu trasu. A aby bolo na čo pozerať, vybrali si okruh okolo Tatier. Slovenských i poľských.
Svätý Hubert bdie už aj nad turistami a lesníkmi Čítajte „Človek musí asi dospieť do určitého veku, aby si uvedomil, že život nie je len o práci a neustálom sa naháňaní,“ rozpráva Milan Urban. „Ja som do tohto stavu dospel asi pred desiatimi rokmi. A až vtedy som začal vnímať všetku krásu, ktorú máme okolo seba, desať až dvadsať kilometrov od domu, no často si ju ani neuvedomujeme.“
Kopa šrotu
Keď Milan priviezol domov prvý traktor, teda to, čo z neho zostalo, manželka nechcela veriť vlastným očiam. „Vraj, či som normálny, dať za niečo také peniaze. V podstate všetky tieto naše dnes nablýskané stroje boli na začiatku kopy železa z vrakoviska.“
Repasovanie trvá rok, neraz aj omnoho dlhšie. Je to ich koníček, ktorému sa venujú len vo voľnom čase, po práci. Mnohé diely si musia dorábať alebo dávať vyrábať nové, podobné, pretože originály sa už nerobia. Občas sa nejaký pôvodný podarí nájsť na internete, ale to chce tiež kopec času. Majiteľom to však nevadí. Dôležitý je pre nich konečný efekt. A ten je v každom prípade úžasný.
Bez špeciálneho servisu
„Naši chlapi sú nonstop od oleja, pred touto jazdou sme ho mali všade, ešte aj v kuchyni,“ hovoria manželky nadšencov historických traktorov. Nie každá koníček svojho manžela chápe. Naoko tvrdia, že ich v tom ani nepodporujú. No predsa, keby muži nemali oporu vo svojich polovičkách, zrejme by doma poniektorí aj niekoľko starých traktorov určite nemali. „Moja pani týmto koníčkom trpí,“ hovorí s úsmevom Milan. „Vadí jej smrad, dym, olej. Ešte aj jeden zo synov je podobne postihnutý ako ja, takže to s nami nemá ľahké.“
Vilo žije v zelenom dome. Obrástla ho obrovská rastlina Čítajte Napriek tomu sa všetky ženy rozhodli podporiť svojich manželov na prejazde okolo Tatier. Milanova Janka však robila šoféra sprievodného vozidla. „Ja vám do toho nesadnem,“ povedala veselo.
Mysleli sme si, že historické vozidlá potrebovali pred dlhou, takmer 300-kilometrovou trasou, špeciálny servis. Milan nás však prekvapil.
„Na tom mojom chodievam už sedem rokov. Po zime som z neho utrel prach, dolial vodu, skontroloval olej a dočapoval naftu. To bola celá príprava.“ Navyše vymenil iba pneumatiky. Na traktore z polovice 50. rokov má totiž ešte originály, ktoré majú viac ako 60 rokov. „Na takej dlhej trase by som ich celkom zodral, čo by bola škoda. Tak som dal nové. Ale nebolo to nevyhnutné.“
Vzácna zbierka
V pelotóne bolo sedem traktorov. Najstarší – Škoda 30 z roku 1947, za ním rovnaký typ, ale z roku 1949, potom dvakrát Zetor 25 A z roku 1958 a jeden z roku 1956, Zetor 25 K z 58. roku a napokon Super 35, ktorý vyrobili v roku 1952. Takmer všetky mali viac odžitého ako ich majitelia, len jeden traktorista svojho tátoša vekovo predčil.
Kam vyraziť. Tipy na 9. - 22. júla Čítajte Trasu si rozdelili na štyri dni, denne mali pôvodne naplánovaných zhruba 70 kilometrov. Hneď prvá trasa však mala len necelých 50, takže v piatok museli traktoríky prejsť cez 80 kilometrov zo Zuberca cez Oravice, poľský Chocholow až do Zakopaného. Sobotňajšia mala 60 kilometrov a posledná zo Ždiaru až do Liptovského Mikuláša opäť takmer 80.
„Veríme im, oni to musia zvládnuť,“ poklepal si vo štvrtok napoludnie Milan na drevo. „A keď to úspešne absolvujeme a šťastne sa vrátime domov, spáchame niečo podobné aj na rok. A možno nás bude ešte viac. Už teraz sa nám ozvali mnohí, ktorí keby vedeli o akcii skôr, tiež by sa pridali.“
Zachraňujú históriu
Traktoristi išli pomaly, historické stroje majú obmedzenú rýchlosť. Držali sa však pri krajnici a dodržiavali veľké rozstupy, aby nebrzdili premávku. Nechceli blokovať ostatných vodičov.
Aha, akú atrakciu chcú dať na Oravskú priehradu Čítajte „Všetci sa strašne ponáhľajú,“ zhodnotil Milan Urban po prvej trase. „Zhruba 90 percent vodičov nás podporuje. Otáčajú sa, ukazujú, že sme super. No žiaľ, nájdu sa aj bezohľadní a nahnevaní. To nás mrzí, snažíme sa robiť všetko preto, aby sme ich nijako neobmedzovali. A napokon, veď len ukazujeme niečo z histórie, čo už pomaly mizne, a podľa nás to treba zachovať. Aby tu aj pre ďalšie generácie niečo zostalo. Veď všetko zničiť je to najjednoduchšie.“
