TVRDOŠÍN. Najskôr partia mužov striekala vodu na staré sochy pri vstupe do farského Kostola Najsvätejšej Trojice. Po pár dňoch Ján Nepomucký aj s podstavcom zmizol. Rovnako tak aj kultúrna pamiatka, súsošie od cesty na začiatku Krásnej Hôrky. Nejde však o počin vandalov ani zlodejov. Pätica reštaurátorov začala s opravou piatich plastík z konca 18. storočia.
Vypĺňali praskliny
Mesto získalo peniaze na opravu pamiatok. Jedna z nich, Korunovanie Panny Márie, má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Aj ostatné, Mariánsky stĺp, socha sv. Jána Nepomuka, kríž na cintoríne a sochy kamenných levov, majú už viac ako sto rokov. Všetky boli v zlom stave.
Aha, akú atrakciu chcú dať na Oravskú priehradu Čítajte „Plastiku Korunovania Panny Márie a sv. Jána Nepomuka sme museli deinštalovať,“ hovorí reštaurátor Ervin Macala. „Prevážame ich do ateliéru. Nedali sa opravovať na mieste. Sú rozmočené, rozmrznuté, odpadávajú z nich veľké kusy krusty. Celé treba spevniť a obaliť sochárskou maltou.“
Ervin Macala s kolegom Andrejom Trnkom minulý týždeň pracovali na Mariánskom stĺpe pri kostole. „Najskôr sme ho očistili tlakom vody, potom dlátami, kefami. Teraz dopĺ-ňame hmotu, ktorá z plastiky rokmi ubudla. Bola veľmi popraskaná, od malých mikroprasklín až po veľké trhliny. Všetko musíme postupne zaplniť.“ Na rad príde napúšťanie špeciálnymi chemikáliami, natretie hydrofóbnym náterom a lazúrou, ktorá plastiku farebne zjednotí. „Aby nebolo vidno, ktoré časti sme dorábali alebo opravovali.“
Náter treba zopakovať
Mariánsky stĺp by mali odborníci dokončiť do niekoľkých dní. Dlho by nemala trvať ani oprava kríža na cintoríne. Horšie to bude so sochami, ktoré previezli do ateliéru. Tam sa im budú venovať aj ďalší reštaurátori Ján Janda, Peter Šimon a Marek Repáň.
„Viaceré časti chýbajú, musíme ich postupne domodelovať,“ vysvetľuje Ervin Macala. „Celý povrch treba dotvoriť, vyplniť praskliny, všetko polepiť. Istý čas to potrvá.“
Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Čítajte Súčasná úprava by mala sochy zakonzervovať aspoň na dvadsať rokov. Odborníci potom odporúčajú obnovu hydrofóbneho náteru, aby sa do sochy nedostala voda. „Je to minimálna investícia, ktorá im veľmi pomôže a opäť predĺži ich životnosť o niekoľko rokov.“
Korunovanie Panny Márie bolo položené hlboko pod cestou. V zime boli okolo plastiky aj metrové snehové záveje, čo jej určite nepomohlo. Po zreštaurovaní pôjde vyššie. Zrejme na nový násyp aj základ.
V skratke o plastikách
Trojičný stĺp na vstupe do mestskej časti Krásna Hôrka od Nižnej pochádza z roku 1839, od roku 1966 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Na nízkom kvádri stojí štvorhranný pilier, ktorý má v hornej časti dve serafínske hlavičky a hrubú rímsovú hlavicu. Na nej je umiestnené kamenné súsošie Korunovania Panny Márie, nad ktorým je oválna plechová strieška. Kamennú plastiku dopĺňajú kovový kríž a svätožiara. Súsošie podľa povestí chránilo pocestných na bývalej Jantárovej ceste, ktorá viedla až do Poľska.
Kam vyraziť. Tipy na 9. - 22. júla Čítajte Socha Immaculata – Mariánsky stĺp, stojí pri vchode do tvrdošínskeho kostola. Pochádza z konca 18. storočia. Socha Panny Márie je zobrazená klasicky na zemeguli obtočenej hadom s rukami zopnutými k modlitbe.
Socha sv. Jána Nepomuckého je taktiež z konca 18. storočia. Zobrazený je klasicky ako kňaz so svojimi mučeníckymi atribútmi. V jednej ruke má kríž, v druhej palmovú ratolesť. Vyrobený je z jemnozrnného kamenného materiálu. Kompozícia je vytvorená zo samostatných kamenných blokov, skladá sa z podstavca a sochy.
Sochy kamenných ležiacich levov z konca 18. storočia boli pôvodne na dvojmetrových stĺpoch pri vstupnej bráne do farského úradu. Pri rekonštru-kcii v 90. rokoch minulého storočia stĺpy odstránili a plastiky dali na nižšie podstavce.
Andrea Hvoľková: Podľa mužov majú ženy variť a nie hrať futbal Čítajte Kamenný kríž v centre cintorína na sídlisku Medvedzie je datovaný do rovnakého obdobia ako ostatné plastiky. Je poskladaný z viacerých kamenných blokov. Na podstavci je socha Panny Márie, kríž s ukrižovaným Ježišom a zobrazenými hlavičkami anjelov.
Všetky plastiky sú z pieskovca a pochádzajú z kedysi vychýrenej dielne kamenárov Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka.
