TRSTENÁ. Viliam Močarník sa nudil na hodine angličtiny. Zo stránky pracovného zošita, ktorý nepoužívali na hodine, si začal skladať malú plachetnicu. Lodičku mal rýchlo hotovú, pustil sa do druhej. Pridali sa k nemu spolužiaci Lukáš Lepáček a Andrej Pauer.
„V ten deň sme ich urobili asi dvesto,“ hovoria žiaci z deviatej béčky Základnej školy P. O. Hviezdoslava v Trstenej. Od polovice marca do polovice júna trstenskí školáci vyrobili z papiera 6121 papierových plachetníc.
Plné skrinky lodí
„Začali sme chodiť po triedach,“ hovoria veselí deviataci. „Pýtali sme si od žiakov staré písomky, nepotrebné pracovné zošity, alebo akékoľvek papiere, z ktorých sa dala vyrobiť loďka.“ Tak sa stalo, že origami skladali z návodu na obsluhu veľkosti A2, ale aj z cestovného lístka či stravenky zo školskej jedálne. Oliver Ulrich vyrobil najmenšiu loďku. Bola zo zdrapu papiera veľkého ani nie centimeter. Najväčšia loďka merala zhruba štyridsať centimetrov.

K deviatakom sa pridali aj žiaci z iných tried. Na celoškolskom regionálnom dni vyrábalo lodičky mnoho ďalších žiakov. Postupne mladší spolužiaci nosili najstarším použité papiere rovno do triedy. Aj učitelia vedeli, že nemusia všetko hádzať do zberu.
„Keď ste otvorili akúkoľvek školskú skrinku týchto žiakov, sypali sa z nej lodičky,“ smeje sa riaditeľka Milena Smitková. „Asi vtedy si povedali, že by to mohli spropagovať verejne a pokúsiť sa o zápis medzi rekordy. Nech má to snaženie zmysel.“
Aktívni a samostatní
Väčšina lodiek bola z písomiek z matematiky a slovenčiny. Našli sa však medzi nimi aj práce z dejepisu a z ďalších predmetov. Väčšinu žiaci vyrobili počas voľných hodín a po vyučovaní. Deviataci však priznávajú, že nejednu skladali potajomky pod lavicou počas hodín.

„Na jednej hodine slovenčiny nám pani učiteľka dala úlohu, kto poskladá čo najviac lodiek,“ hovorí Tamara Dutková. „Mali sme po monitore, po skúškach a veľkých písomkách, boli sme prijatí na stredné školy, takže sme sa tejto zábavke mohli venovať.“
Chlapci so skladaním problém nemali. Ochotne to naučili aj svoje spolužiačky. „Ony sú šikovné, stačilo im to ukázať raz,“ hovorí Lukáš Lepáček.
Žiaci prízvukujú, že pre svoj zámer nezničili žiadny čistý papier. Lodičky skladali výlučne z už popísaných. „Najskôr to bolo len z dlhej chvíle, ale keď sme ich mali asi tisíc, hovoríme si, že by sme sa mohli pokúsiť vytvoriť rekord,“ hovoria deviataci.

Triedna učiteľka Renáta Janoviaková je zo svojich zverencov nadšená. „Všetko robili a organizovali sami, ja som im pomohla len s registráciou na internete, pretože na to potrebovali niekoho dospelého,“ hovorí. „Vždy boli samostatní a veľmi iniciatívni. Takto jedinečne a zaujímavo uzavreli svoje pôsobenie na základnej škole.“
Ustanovujúci rekord
Žiaci z malých lodičiek postavili na školskom ihrisku jednu obrovskú. Práve tú prišiel zmerať, zdokumentovať a zapísať komisár slovenských rekordov Igor Svítok. Loď bola dlhá 11,8 metra, vysoká od spodného okraja až po vrchol sťažňa 10,7 metra a ponorová časť po palubu merala 4,5 metra. „Plachetnica mala aj vlajku, na ktorej vial údaj 9B,“ hovorí komisár. „Po dokončení loďky som ju hneď meral, lebo vietor naznačil, že chce poupratovať školský dvor. Zmeral som viaceré rozmery. Ak by chcel niekto prekonať tento ustanovujúci rekord, musí v rovnakom merítku urobiť takú istú, ale väčšiu loďku.“

Igor Svítok ocenil snahu a nápad školákov. Keďže podobný rekord ešte v knihe zapísaný nie je, bolo jasné, že sa do nej žiaci dostanú. „Vymysleli však skvelý spôsob strávenie voľného času,“ povedal. „Decká strávili spolu viac času, zabavili sa, zblížili, viac skamarátili. Je to veľmi dobré kolektívne snaženie a vidieť, že ich to bavilo. Rekord, ktorý si dali zapísať, 6121 lodiek, je celkom slušný, predpokladám, že bude dlho odolávať. Ale výzva je výzva.“
Po zdokumentovaní rekordu skončili všetky loďky v modrých vreciach a v separovanom zbere. Hoci si jedno vrece žiaci chceli nechať a vypustiť na priehradu v námestovskom Účku, v rámci ochrany životného prostredia si svoj zámer rýchlo rozmysleli. Stačí im popularita a zápis v Slovenskej knihe rekordov.