TVRDOŠÍN. „Učíme ľudí, ako separovať už vyrobený odpad,“ hovorí nižniansky starosta Jaroslav Rosina. „Prečo im však nehovoríme, ako s ním efektívne naložiť?“ Na zasadnutí Združenia miest a obcí Horná Orava požiadal, aby sa opäť pokúsili cez Združenie miest a obcí Slovenska obcí poukázať na nevyhnutnosť opätovného zavedenia vratných obalov. Niektorí starostovia vidia problém v odpadovom hospodárstve inde.
Plastové aj sklenené
Prvýkrát Jaroslav Rosina verejne hovoril o zavedení vratných obalov pred ôsmimi rokmi. Odvtedy sa nič nezmenilo aj napriek tomu, že hornooravské združenie už tento návrh na najvyšších miestach prezentovalo. „Pri novom zákone o odpadoch sme navrhovali zálohovanie ako najúčinnejšiu formu separovania,“ hovorí predseda Ján Banovčan. „Všade, kde ho zaviedli, funguje a je to veľmi dobrý systém.“

Zákon je účinný, zmena v ňom však nie je. Ešte pred revolú-ciou, aj krátko po nej, boli na Slovensku zálohované všetky sklenené fľaše. Dnes to zostalo len pri pivových. „Likvidujeme vzniknutý odpad, no mali by sme sa snažiť, aby nevznikal ďalší,“ hovorí Jaroslav Rosina. „V mnohých krajinách to funguje. Niekde systém zavádzali ťažšie, niekde ľahšie. Najlepšie by bolo zákonom zaviesť povinnosť vratných obalov a bol by pokoj.“ Dodáva, že povinnosť by sa nemala týkať iba sklenených obalov ako kedysi. Zálohované by museli byť aj plastové, tých je najviac a teda je s nimi aj najväčší problém.
Náročné pre malých predajcov
Ladislav Matejšík, starosta Brezy, kde je zberný dvor s triediacou linkou pre separovaný odpad z takmer všetkých obcí Námestovského okresu, vidí problém úplne inde. Nie je presvedčený, že by zálohovanie fliaš pomohlo zlepšiť odpadové hospodárstvo a znížiť množstvo plastových či sklenených fliaš.
„Najväčším problémom sú obaly, v ktorých sú zabalené všetky potraviny,“ hovorí starosta. „Ide o mäkké obaly, tégliky z jogurtov. Sú nevyužiteľné, ďalej nespracovateľné, nikto o ne nemá záujem. Skôr by sme sa mali zamerať, aby sa potraviny nebalili do toľkých obalov. Obávam sa však, že v tomto smere je obalová lobby až príliš silná.“

Na zbernom dvore v Breze síce tieto obaly triedia, ale ich ďalšie spracovanie je náročné. Dávajú ich do spaľovne, alebo na ďalšie zhodnotenie. Za to však musia platiť. „Je rozdiel, keď dostaneme za tonu 120 eur, a keď musíme za iný druh zaplatiť 60 eur za tonu.“
Znovuzavedenie vratných obalov by bolo podľa neho problematické aj pre sieť obchodov, ktorá na Slovensku funguje. „Nemáme len veľké obchodné reťazce, ale množstvo malých predajničiek. Ako by v nich brali fľaše, ktoré si niekto kúpil v Bratislave? Neviem si predstaviť, ako by bolo toto realizovateľné. A napokon – veď tie obaly by sa zase len museli spracovať a nanovo vyrobiť.“
Súťažný zber fliaš
Starosta Nižnej je presvedčený, že keby bolo o tejto otázke referendum, ľudia by sa priklonili k systému vratných fliaš. „Druhá vec je, ako sa k tomu postaví štát,“ hovorí.

Starostovia realizovateľnosť návrhu prirovnávajú k mesačnej súťaži, ktorú pred štyrmi rokmi spustil jeden z tunajších obchodných reťazcov. Školy nosili do predajní plastové fľaše. Tí najaktívnejší, ktorí nazbierali najviac, dostali za odmenu ihrisko. Reťazec takto postavil tri školské ihriská. Cieľom súťaže bola snaha o motivovanie detí aj dospelých, aby dbali viac o životné prostredie. Do Ekohry sa v priebehu mesiaca zapojilo 468 škôl, ktoré dokopy vyzbierali a odovzdali 7,65 milióna plastových fliaš.
„Spoločnosť dokázala, že sa to dá a finančne ju to nezruinovalo, práve naopak, ešte finančne podporila víťazov,“ dodal Banovčan.