LOKCA. Keď pred tridsiatimi rokmi priniesla mama Viliama Pajtu do Lokce malý výhonok paviniča päťcípeho z Karlových Varov, nikto netušil, ako sa mu bude dariť. Dnes obrastá takmer celý dom.
Prírodný izolant
„Zasadil som ho na roh zadnej časti domu,“ hovorí Viliam Pajta. Popínavá rastlina sa začala ťahať popri múre na všetky strany. Netrvalo dlho a dom mal z jednej strany peknú zelenú prírodnú ochranu.
Kam vyraziť. Tipy na letný voľný čas Čítajte Pajtákovcom sa to zapáčilo, preto jeden korienok zasadili na protiľahlú stranu domu. Aj tam sa ujal a rýchlo rástol. Dnes dom vyzerá ako veľká zelená kocka, z ktorej trčí len satelit, vchod a okná. Oporu rýchlo rastúcej rastliny poskytuje stena s brizolitom, na ktorej sa prichytáva. Spleť konárov a listov dosahuje hrúbku približne pol metra. Pôsobí ako prírodný izolant
„Predtým sa nám stena na spálni veľmi prehrievala, dnu bolo horúco. Keď prišiel lejak od Hruštína, stena bola celá mokrá. Teraz je jedno či prší, alebo svieti slnko. Pavinič nás ochráni.“
Viliam Pajta tvrdí, že sa o rastlinu vôbec nestará. Nehnojí ju, neošetruje chemickými prostriedkami. „Vôbec sa ho nechytajú škodcovia, hmyz, plesne. Ale ríbezle vedľa, či hrušky stále niečo napáda, škodí im. Pavinič im nechutí.“ Domáci sa nesťažujú ani na iný hmyz, ktorý by sa medzi konármi zdržiaval.
Vrabce zmizli
Popínavá rastlina pomohla Pajtovcom aj s vodou. „Počas daždivého roku sme mali vodu v pivnici. Teraz môže pršať koľko chce, všetko vypije. Vody potrebuje veľa. Preto mám pod odkvapom pristavený sud, ktorý vylejem na korene, keď je dlhšie sucho. Za chvíľu sa stratí.“
V čase kvitnutia kvety lákajú včely, ktoré prilietajú na bohato prestretý stôl. Plody paviniča vyzerajú ako hrozno, ale sú oveľa menšie, nedajú sa jesť.
Viete si predstaviť zálohovanie aj plastových fliaš? Čítajte Ešte pred niekoľkými rokmi si v ňom robili hniezda vtáky. „Pred západom slnka tu prilietali vrabce z celej dediny. Čvirikali tak silno, že sa sused sťažoval. Po západe slnka vždy stíchli, zaspali. Nocovali hlavne pod balkónom, kde mali sucho, vietor na nich nefúkal, cítili sa bezpečne. Od vlani tu neprišiel ani jeden. Neviem, kde sa stratili.“
Každý ich poľahky nájde
Sýtozelená popínavá rastlina sa na jeseň najskôr sfarbí do žlta, pri prvých mrazoch úplne očervenie. „Prerastajúce konáre obstrihávam priebežne, ale najviac na jeseň po opadaní listov,“ hovorí Viliam Pajta. „Aha, už treba aj okno do kuchyne, lebo je tam tma, musíme svietiť aj cez deň.“
Pestovateľ tvrdí, že rastlina má také silné korene, že jej neublíži takmer nič. „Počas búrky mi strhlo časť na zadnej stene domu. Odrezal som ju, no do roka uvoľnené miesto opäť zarástlo.“
Na začiatku mohla byť aj zvedavosť. V každom prípade ďakujeme Čítajte Popínavá rastlina sa vyhýba jedine streche. Nie preto, že by sa bála výšok, vadí jej horúci plech. Ale na strane, kde je viac tieňa, dorástla na vzdialenosť približne dvoch metrov. „Nevadí mi to, ale listy upchávajú odkvap. Na jeseň ho musím vždy poriadne vyčistiť.“
Nezameniteľný vzhľad budovy poskytuje ďalšiu výhodu. „Stačí povedať zelený dom a hneď každý vie, kde to je a kto tam býva. Nájdete nás ľahko.“
Viliam Pajta s radosťou dá výhonok rastliny každému, kto prejaví záujem. „Nie je náročná. Rozmnoží sa aj ako ríbezľa či vŕba, ale korienok je predsa len lepší. Chcete? Príďte k nám, darujem vám ho.“
