TRSTENÁ. Je to normálne, aby existovala rovnocenná škola, ktorá takú možnosť, ako všetky ostatné, nemá? Pýta sa Štefan Kristofčák, riaditeľ Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej, na margo výzvy na rekonštrukciu a výstavbu telocviční, ktorú vyhlásilo ministerstvo školstva. On o dotáciu žiadať nemôže. Bilingválne školy pod okresnými úradmi totiž medzi oprávnenými žiadateľmi chýbajú.
Špeciálna skupina
Telocvičňa pri gymnáziu funguje od roku 1982. Odvtedy v nej vedenie školy robilo len bežnú údržbu. Okná sú ešte pôvodné, miestami prefukujú. Ani odvetrávanie nefunguje. Prerobiť by bolo treba aj sociálky. Kontrola z hygieny pravidelne vyčíta viacero vecí.
Pred ôsmimi rokmi urobila škola novú palubovku. Teraz vymení časť okien – v šatniach a na toaletách, gumu na chodbách, firma nanovo vybrúsi a namaľuje parkety. Škola dostala na práce 15-tisíc eur. Na komplexnú rekonštrukciu však nemá. Gymnáziu by pomohli peniaze z eurofondov. Do vlaňajšej výzvy na rekonštrukciu telocviční, ani do tej tohtoročnej, sa však zapojiť nemôže.
V škole majú hudobný nástroj, akého niet široko ďaleko Čítajte „V slovenskom školskom systéme majú školy viacerých zriaďovateľov,“ hovorí riaditeľ Štefan Kristofčák. „Väčšina patrí pod vyššie územné celky, potom je zopár súkromných a cirkevných. Bilingválne gymnáziá založené na základe medzinárodných zmlúv, teda aj my, patríme pod okresné úrady v sídle kraja. Na Slovensku nás nie je ani 30, v Žilinskom kraji sme štyria.“
Rovnako aj pri výzvach kraja
Vedenie gymnázia sa informovalo priamo na ministerstve školstva, prečo sú vo výzve spomenuté len cirkevné školy, súkromné a školy v pôsobnosti samosprávnych krajov. „Vo výzve nie sme zámerne, lebo je povinná 5-percentná spoluúčasť zriaďovateľa,“ vysvetľuje Štefan Kristofčák. „A keďže naším zriaďovateľom je štát, nemôže dávať súčasne dotáciu, ktorá pokryje 95 percent nákladov, aj zvyšných päť percent.“
Slovenská Dedina roka uspela aj v Európe Čítajte Podobný systém platí aj v prípade výziev vyhlásených vyššími územnými celkami. Nemôžu sa do nich zapájať zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti kraja. Tie môžu žiadať peniaze priamo. „My sme takto dvakrát využili výzvy kraja a uspeli sme. Aj keď je pravda, že dotácie na úrovni krajov sú minimum oproti tomu, čo sa dá získať cez ministerstvo školstva.“
Majú si pýtať priamo
Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov nespadajú pod ministerstvo školstva, ale pod ministerstvo vnútra. Učitelia sú teda de facto štátnymi zamestnancami s niektorými výhodami, ktoré majú napríklad hasiči či policajti. Mnohí riaditelia škôl patriacich pod okresné úrady by teda súčasný stav nemenili.
Deti vás nakreslili. Nájdete sa? Čítajte „Aj keby som mal oželieť peniaze, ktoré by som mohol získať na rekonštrukciu telocvične, radšej zostanem pod štátom než pod vuckou. Z pohľadu prevádzky je to nevýhodnejšie, ale z pohľadu miezd pre zamestnancov je to určite lepšie.“
Ak potrebuje zariadenie peniaze na rekonštrukciu objektov, má si pýtať priamo od zriaďovateľa. Praxou však často býva, že z rezortu dostane odpoveď o nedostatku peňazí. Podobná prišla riaditeľovi pred pár týždňami. Žiadal peniaze na pozemok pod telocvičňou, ktorý nie je vysporiadaný. Treba naň 14-tisíc eur. Pôvodne ich mal prisľúbené. Písomná odpoveď bola opačná. Minulý týždeň však ministerstvo príspevok predsa odkleplo. „Takú malú sumu štát našiel, no pýtať 300-tisíc na opravu celej budovy je zbytočné. Budeme musieť žiadať postupne, po pätnásť či dvadsať tisíc. Do šiestich rokov ju možno celú poopravujeme.“
