DOLNÝ KUBÍN. V rámci osláv 60. výročia založenia Základnej umeleckej školy (ZUŠ) P. M. Bohúňa dostala škola od mesta 15-tisíc eur na nákup nových nástrojov. Za štyritisíc eur kúpili nový klavír, zvyšok dali za organ, ktorý nemá žiadna umelecká škola na Slovensku.
Deduško a super deduško
V škole mali doteraz dva organy. Starý, píšťalový, deti využívali skôr na zábavu ako vyučovanie. „Prichytili sme ich ako sa s píšťalami mečovali, skoro sme infarkt dostali,“ hovorí Matej Bartoš, zástupca riaditeľa a učiteľ hry na organ. Nástroj má štyri registre, čo na vyučovanie už nepostačuje. „Piští, kvičí. Keď ho využívali na prehrávkach, deti si uši zapchávali.“
V roku 1996 ho nahradili digitálnym organom. Podobný má väčšina škôl. Na tu dobu to bol unikát. „Dnes je to už starček, ktorý má svoje najlepšie roky za sebou,“ povedal riaditeľ školy Michal Janiga. „Jeho životná púť končí. Už sme mali problémy so servisom. Preto sme sa rozhodli, skôr ako nám definitívne skolabuje, kúpiť nový.“
Zvuk je veľmi reálny
Pedagógovia začali hľadať nástroj vhodný pre vyučovanie. Voľba padla na virtuálny organ novej generácie. Nemá píšťaly, ale nie je to digitálny organ, kde je zvuk robený umelo počítačom. Jeho výnimočnosť spočíva v originálnom zvuku.
Toľko futbalistiek na jednom mieste je každý rok iba v Jasenici Čítajte „Využíva úplne novú technológiu, počítač s vysokým výkonom,“ hovorí Matej Bartoš. „Zvuk píšťal je nahraný priamo z originálnych organov. Každá píšťala, každý ton je skutočný. A nahratý je ešte aj na rôznych miestach. Pri hracom stole, v strede alebo vzadu kostola. Môžem si vybrať, kde práve stojím a kde počúvam organ.“
Ponúka možnosť ladenia každej píšťaly a veľa ďalších možností. Zvuk je veľmi reálny. „Nechodíme každý deň hrať na veľké organy do Hamburgu, Paríža, ale tu ich môžeme mať pohromade.“
Nahrávky organov si môžu kúpiť. V rámci ceny dostali sample, nahrávku organu z 19. storočia, z francúzskeho mesta Cannes. Farebnosťou aj veľkosťou je vhodný pre žiakov školy.
Ohlásili sa prví záujemcovia
Nahrávka jedného veľkého organu stojí približne šesťsto eur, ale na internete sa dajú získať aj bezplatné verzie menších nástrojov známych hlavne z kostolov. V ZUŠ P. M. Bohúňa majú celkovo štyri sample.
„Keď hráme Bacha, tak si vyberieme tristoročný organ, pre ktorý skladbu písal,“ hovorí riaditeľ Janiga. „Skladba znie tak, ako ju Bach interpretoval.“ Keď chcú Dolnokubínčania hrať Franka, tak si zvolia storočný organ.
„Jedným klikom prechádzame z mesta do mesta, z obdobia do obdobia,“ hovorí Matej Bartoš.
Ale to nie je jediná výhoda. Digitálny organ mal len dve klaviatúry. Nový, virtuálny, až štyri.
Pekná akcia: Dedina utužovala vzťahy aj v ruinách hradu Čítajte „Väčšina organovej literatúry je písaná minimálne pre tri klaviatúry, preto sme si skladby museli prispôsobovať,“ hovorí Matej Bartoš. „Pôvodne sme objednali tri klaviatúry, ale výrobca nám v rámci toho, že nám dodal prvý takýto organ na Slovensku a bude to referenčný nástroj, dal štvrtú zadarmo.“ Dolnokubínčania už mali prvé telefonáty ľudí, ktorí sa chcú na novinku prísť pozrieť.
Počuť aj mechy
Nielen pre žiakov, ale aj učiteľov to bol pozitívny šok. Pedagógovia vedia, že tento nástroj nikdy nenahradí veľké organy. „Ale na vyučovanie je úžasný. Pre žiakov je to zážitok. Máme tu aj učiteľov, ktorí nikdy nehrali na štvormanuály.“
Hru na organe vyučujú traja učitelia, starajú sa o 17 žiakov. „Teraz môžeme ukázať aj krásu organu. Nie je to len mohutný zvuk, pri ktorom vám naskočia zimomriavky na tele. Môžeme si nastaviť úplne jemné tóny.“
Pri počúvaní sme v pozadí zaregistrovali hučanie. Matej Bartoš vysvetlil pôvod. „To sú mechy.“ A na dôkaz klikol na obrazovku počítača, čím vypol zvuk motora. „Počuť aj šťukanie registrov. Všetko je nahraté do detailov, presne tak, ako keby ste boli v kostole a počúvali originálny organ, so všetkým, čo k tomu patrí.“
Pomohli aj Oravci
Dolnokubínčania kúpili jedinečný organ, zaplatili jedinečnú cenu. „Vyrábajú ich Nemci, Angličania, Američania, ale ceny sú neskutočne vysoké,“ hovorí Matej Bartoš.
Podarilo sa mu nájsť poľsko- nemeckú firmu, ktorá sídli v Sulekove v Poľsku. „Za poľské ceny vyrábajú a predávajú európsku kvalitu. Náklady na remeselnú výrobu majú nižšie ako Nemci či Angličania, počítače rovnaké.“
Zvolávajú do Podbiela, toto tam pripravili Čítajte Oravci zaplatili za virtuálny organ 11-tisíc eur aj s dvoma reprosústavami. V Nemecku či Holandsku by za rovnakú zostavu dali približne 23-tisíc eur.
Na jedinečnom diele sa podieľali aj Oravci. Stolár z Oravskej Polhory vyrobil lavicu na sedenie. „Núkali nám pevnú, ale pre deti potrebujeme výškovo nastaviteľnú,“ hovorí Bartoš. „V Oravskej Polhore nám ju vyrobili za 440 eur. Keď prišiel chlapík z firmy, ktorá organ vyrába, vypučil oči a hneď pýtal kontakt. Oni také lavice objednávajú z Nemecka za osemsto eur.“
Bartoš prezradil ďalšiu kuriozitu. „Digitálny organ a virtuálny majú rovnakú cenu. Ale digitálny je v polovičnej veľkosti a má o dvesto percent horší zvuk.“ Podľa neho je to spôsobené tým, že ľudia neveria počítačom. „Ale západná Európa na virtuálnom organe už frčí. Na Slovensku sme medzi základnými umeleckými školami zatiaľ jediní.“
