DOLNÝ KUBÍN, TRSTENÁ. Od 1. júla sa Lekárska služba prvej pomoci (LSPP) premenuje na Ambulanciu pohotovostnej služby (APS). Ale to nie je jediná zmena. V systéme ambulantnej pohotovosti je ich podstatne viac.
Pozor na skrátenú pracovnú dobu
Najväčšou je zmena pracovnej doby. Cez pracovné dni bude v ambulancii lekár so sestrou od 16.00 h do 22.00 h. Cez sviatky sa otváracia doba posunie na siedmu hodinu rannú, končiť bude v rovnaký čas ako počas pracovných dní.
Lekári zmenu vítajú. Už nepôjdu po práci vo svojej ambulancii na pohotovosť, kde strávia celé popoludnie aj noc, aby odtiaľ išli nazad do svojej ambulancie. V bielom plášti boli viac ako 32 hodín vkuse. Po novom ich bude čakať len šesťhodinová služba popoludní a večer.
Ministerstvu ale nevyšiel plán s prideľovaním licencií na prevádzkovanie pohotovostí. Po výberovom konaní ich ministerstvo udelilo prevádzkovateľom, ktorí dokážu pokryť len 40 percent potrebnej siete. Zostávajúcu časť zabezpečia prevádzkovatelia, ktorých ministerstvo poverilo. Aj tým, ktorí o poskytovanie tejto služby nemali záujem.
Patria medzi ne aj niektoré župné nemocnice, vrátane Dolnooravskej, ktorá LSPP pre dospelých doteraz prevádzkovala, ale pokračovať po 1. júli nemala.
Oravské nemocnice sa obávajú, že sestier bude málo Čítajte „Rokovali sme so súkromnými lekármi, ktorí na pohotovosti slúžia,“ povedal riaditeľ Jozef Mintál. „Prejavili záujem pracovať pod súkromným subjektom, tak sme ich želanie rešpektovali.“ Nakoniec sa súkromník do výberového konania neprihlásil a okres Dolný Kubín by po 1. júli ostal bez pohotovosti. Preto ministerstvo poverilo dolnokubínsku nemocnicu, aby ambulanciu pohotovostnej služby prevádzkovala dočasne.
„Keďže doteraz sme s lekármi spolupracovali, nepredpokladám, že sa nedohodneme. Priestory ambulancie budeme využívať tie isté ako doteraz.“
Ale nemocnici pribudne detská pohotovosť. Súčasný prevádzkovateľ licenciu nezískal. Opäť ho zastúpi nemocnica. Rovnako ako v prípade dospelých bude využívať súčasnú ambulanciu v priestoroch nemocnice.
Licenciu nežiadali, no aj tak ju dostali
Oravská poliklinika v Námestovo tiež musí riešiť veci za pochodu. „Dnes majú prvé stretnutie lekári prvého kontaktu so Silviou Pekarčíkovou, riaditeľkou odboru zdravotníctva na župe. „Ideme nastaviť podmienky. Čaká nás diskusia s lekármi.“
Prvá oravská nemocnica má sedemdesiat rokov, čo sa za ten čas udialo? Čítajte Týka sa to hlavne lekárov pre dospelých, pretože detskú pohotovosť poliklinika získať chcela a aj ju dostala. Takže bola pripravená personálne, materiálne a priestorovo.
„Väčšina detských lekárov vyjadrila súhlas na prácu na pohotovosti pod nemocnicou. U dospelých sme väčšinu nezískali, tak sme licenciu nežiadali. Som zvedavá, ako sa k zmenenej situácii postavia.“
Obidve ambulancie pohotovostnej služby ostanú v pôvodných priestoroch Oravskej polikliniky.
V trstenskej nemocnici situáciu zvládli bez problémov. Tvrdí to riaditeľ Marián Tholt. „Chceli sme mať obidve pohotovosti. Pracovali sme na tom rok.“ Pripravili projekt, ktorý im v apríli schválili. „Získali sme ho ako jediná nemocnica v kraji a jedna z mála na Slovensku. Chceli sme, aby pacient nemusel behať niekde po súkromníkoch, domoch, bytovkách, po ambulanciách, ale aby prišiel k nám, mal dostupnú kompletnú zdravotnú starostlivosť pod jednou strechou.“
Jedna vec je, koľko detí sa na Orave narodí, druhá, koľko ich tu ostane Čítajte Pacientovi sa už nestane, že po návšteve pohotovosti pôjde na druhú stranu mesta, kde mu odoberú krv. S výsledkami sa vráti ku lekárovi a on ho potom pošle na iný koniec mesta. „Pohotovosti nemáme pre zisk, ale na pomoc ľuďom. Žijeme tu, poznáme ich. Nebudem sa hanbiť za to, že niekoho chytí choroba a nebude vedieť, kde má ísť. Inde spali na vavrínoch, teraz nás kopírujú alebo to robia systémom dobrovoľne nasilu.“
Ľudia majú ísť na urgentné príjmy
Ľudia sa pýtajú, kto ich ošetrí od 22. hodiny do rána. „Ministerstvo zdravotníctva informuje, že to nebude problém, lebo pacienti prídu na urgentný príjem v nemocniciach,“ povedal riaditeľ Dolnooravskej nemocnice Jozef Mintál. „Ale to nie je také jednoduché.“
Urgentné príjmy majú totiž slúžiť urgentným pacientom a nie ľuďom, ktorí majú nádchu a zvýšenú teplotu. Naviac urgenty nefungujú v plnej prevádzke.
„Rokujeme so zdravotnými poisťovňami o ich zazmluvnení, pretože sme ich síce vybudovali, no s ich prevádzkou sú spojené zvýšené nároky na personálne obsadenie a z toho vyplývajúce mzdové náklady. Máme obavy, že proces zazmluvnenia sa k termínu 1.júla nestihne, pričom v týchto dňoch prebieha kontrola zo strany MZSR a zdravotných poisťovní, či jednotliví poskytovatelia splnili materiálnotechnické a personálne podmienky, ako podmienku k uzatvoreniu zmluvy.“
Ministerstvo pripravilo prekvapenie pre pacientov, ktorí budú využívať urgenty namiesto pohotovosti a nie sú urgentní, v podobe desaťeurového poplatku. Má prinútiť ľudí, aby využívali radšej pohotovosť.
Veď vlastne všetko máme doma Čítajte Jozef Mintál sa v menších regiónoch náporu na urgentné príjmy neobáva. „Zo štatistík vyplýva, že počas jednej noci využívajú pohotovosť v našom regióne v čase od 22.00 do 6.00 hodiny dvaja dospelí a 1,5 dieťaťa, čo nie je veľa.“ Práve toto číslo umožnilo ministerstvu dať súhlas na skrátenie služieb v rámci nových ambulancií.
Ministerstvo zdravotníctva zároveň navýšilo platby pre slúžiacich lekárov. Za každú hodinu dostanú 12 eur. V prípade, ak odmietnu pracovať na APS, môže im to štát alebo župa prikázať, ale dostanú už len deväť eur za hodinu.
Na túto situáciu je Žilinská župa pripravená. Predstavila úplne nový solidárny model fungovania pohotovostí. Ten umožňuje lekárom sa zo služby oslobodiť.
,,Lekár, ktorý nebude chcieť slúžiť pre vyšší vek, z rôznych zdravotných alebo iných dôvodov, zaplatí pomernú časť za neodslúžené hodiny na APS,“ povedala Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK. „Žilinská župa na túto tému diskutovala aj s praktickými lekármi a na základe toho sme pripravili tento model.“
Či bude vyhovovať všetkým lekárom, a predovšetkým pacientom, ukáže už 1. júl, kedy pohotovosti začnú fungovať v novom režime.
