Podarilo sa vám zorganizovať najmasovejšie protesty po Novembri 89. Desaťtisíce ľudí sa postavili v uliciach za slušné Slovensko. Aká by mala podľa vás byť slušná krajina?
Slušné Slovensko nie je nikde definované. Na to, aby bolo lepšou krajinou, musíme najprv pomenovať, čo je tu zlé a nájsť riešenia na nápravu. Musíme to robiť spoločne a na rôznych úrovniach - od stretnutí v malých komunitách až po najvyššie v politike. Je dôležité, ako si slušnosť predstavujú ľudia. Pre mňa môže byť slušné Slovensko iné ako pre päťdesiatnika, iné ako pre seniorov. Ale určite existujú hodnoty, ktoré nás všetkých spájajú. Pojem slušnosť má, navyše, viacero vrstiev. Jednou je kresťanský, morálny pohľad na svet, v ďalšej môžu hovoriť podnikatelia o slušnosti v podnikaní. Iniciatíva Za slušné Slovensko sa najviac upiera na slušnosť v politike a verejnom živote.
Ovplyvniť spravovanie štátu je obrovská výzva. Podarilo sa vám aspoň čiastočne dosiahnuť, že politici pochopili silu ulice. Aké budú vaše ďalšie kroky?
Najprv musíme spoločne nájsť víziu, k čomu chceme prísť. Ak sa pozrieme v histórii Slovenska dozadu, v rokoch 1996 až 1998, keď sa ľudia snažili poraziť mečiarizmus, spoločnou víziou bola Európska únia. Ľudia, a potom aj
“Námestia nie sú čarovný prútik, ktorý vymetie krajinu a zrazu bude všetko v poriadku.
„
politici, nechceli zo Slovenska čierne dieru. Nikto možno celkom netušil, čo Európska únia presne znamená, ale veľa ľudí tam chcelo ísť a mečiarizmus porazili. Potom prišiel Smer a Robert Fico, ktorého hlavnou víziou bolo zastavenie privatizácie a predaja strategických podnikov. V ďalších voľbách to bola téma migrácie. Teraz je našou úlohou, nie ako politikov, ale ako občianskej spoločnosti, priniesť do najbližších volieb tému slušnosti. To ale nemôže urobiť partia ľudí z Bratislavy. Snažíme sa do jej definovania zapojiť čo najviac ľudí. Nájsť spoločnú víziu, za ktorú sa bude chcieť národ postaviť, je obrovská výzva. Musíme povedať, kam chceme krajinu posunúť a čo z nej chceme urobiť.
Aby sa taký pohyb v spoločnosti udial, museli zomrieť dvaja ľudia? Čo pre Slovensko znamenala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky?
Každá vražda je obrovská tragédia. Táto bola umocnená publikovaním článku o tom, ako je vládna strana Smer pravdepodobne prepojená na korupčné prostredie, ako Slovenský pozemkový fond niekoľko rokov rozkrádal a chorým spôsobom prideľoval európske dotácie. Vražda bola podľa mňa, i mnohých ľudí, prebudenie. Už predtým sme vedeli o problémoch, podvodoch a rôznych kauzách. Vedeli sme, že nič nikto nevyšetroval. Ale boli sme ticho. Aj keď nie je fér povedať, že všetci boli ticho. Časť spoločnosti, najmä niektorí aktivisti a opozícia, na to upozorňovala. Ale ten nesúhlas s politikou moci nebol masový.
Po protestoch v uliciach odstúpil neodvolateľný minister vnútra Kaliňák, premiér Fico i policajný prezident Gašpar. Časť spoločnosti hovorí, že treba zabudnúť na minulosť a novým ľuďom vo vláde dať šancu.
Nezdieľam ten názor. Darmo hovorí premiér Peter Pellegrini, že sa bude snažiť obnoviť dôveru vlády. Ľudia však čakajú na jasný signál, že sa ide niečo meniť v štáte, a na razantné kroky. Podľa mňa je verejná služba aj o symboloch a gestách. Akokoľvek môže byť nový policajný prezident fajn chlap, verejnosť vníma jeho spojenie s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý je podozrivý z toho, že obchodoval s daňovým podvodníkom. Verejnosť je tak traumatizovaná po tom, čo vyplávalo na povrch, že očakáva rázne gesto. V tom sme nenašli s premiérom žiadnu zhodu.
Juraj Šeliga bol hosťom diskusie pre verejnosť v Trstenej organizovanej inštitútom pre podporu a rozvoj mládeže V. I. A. C. Konala sa v rámci festivalu Za hranice. Zľava: Tomáš Jacko z Ekonomickej fakulty v Bratislave, Juraj Šeliga, moderátor Michal Kuzár z inštitútu V. I. A. C. (zdroj: Lýdia Vojtaššáková)Niektorí politici Smeru, voči politike ktorých boli protesty, hovoria, že o mnohých dnes ohlasovaných podvodoch nevedeli, že oni nespreneverili ani cent. Ako ich vnímate?
Musím najprv povedať, že je totálny mýtus, že Za slušné Slovensko je protismerácke. Naozaj sú aj v Smere féroví ľudia. Ale, žiaľbohu, majú reprezentáciu, ktorá tento štát rozkráda. Majú predsedu, ktorý nás obvinil zo štátneho prevratu. Ak teda niektorí tvrdia, že o kauzách nevedeli, že z členstva nemali žiadny prospech, tak nech zo strany vystúpia. A nech tak urobia verejne. Nemôžeme sa tváriť, že po len straníckych zmenách vo vláde ide o nový začiatok.
Čo bolo pre vás osobne v marcových udalostiach po vražde novinára zlomovým bodom, kedy ste si povedali, že neostanete ticho?
Poznali sme sa viacerí z rôznych aktivít, či už išlo o Veľký protikorupčný pochod, pietne zhromaždenie pred Úradom vlády po vražde Jána a Martiny, z aktivít iniciatívy Pamätaj a ďalších. Spolu sme počúvali prejavy prezidenta Andreja Kisku i vtedy ešte premiéra Roberta Fica. Keď nás ale premiér Fico obvinil zo štátneho prevratu a spájal nás s finančníkom Sorosom, povedali sme, že neostaneme ticho a skúsime niečo urobiť. Potom sa pridávali ďalší a ďalší.
Viacerí sa vás pýtajú, či vstúpite do politiky. Vstúpite?
Kam sa podeli ľudia z námestia?
Tomáš Jacko, ktorý na Ekonomickej fakulte v Bratislave prednáša predmety ako kritické myslenie a argumentácie, politické myslenie a rozhodovanie, hovorí, že ide o bežný jav. „Keď potrebujete presadiť nejakú zmenu, potrebujete mať za sebou istý sociálny kapitál, teda ľudí, ktorí budú za vami stáť. Iniciatíva Za slušné Slovensko ho mala. A je úplne prirodzené, že tie vášne v spoločnosti vybuchnú a potom ustanú. To ale neznamená, že tí ľudia zmizli, že si to už rozmysleli, alebo že už sa zľakli. Je to celkom prirodzené. Keď vyhráme majstrovstvá sveta, tiež týždeň hovoríme chrapľavým hlasom, lebo sme sa vykričali, ale celý rok sa z roho tešíme, ale už nevykrikujeme, ako vtedy v tom týždni. Teda nemôžeme povedať, že je to nejaká prehra, že už nemajú záujem o vec. Sú tu a čakajú impulz. Impulz môže prísť už vo voľbách.″
Do komunálnych volieb sa budem venovať iniciatíve Za slušné Slovensko a čo bude potom, uvidím. Áno, veľa ľudí očakáva, že založíme politickú stranu. Ale ísť do politického súboja s tým, že človek chce meniť veci, chce profesionalitu a obrovskú odvahu. Keď sa rozprávam s organizátormi, je ich po celom Slovensku 150, nie každý chce do politiky ísť, maximálne len ako komunálni poslanci. Ja si však myslím, že niektorí by mohli skúsiť zabojovať. Lebo v politike je čas moci a ak niekto chce meniť krajinu relatívne rýchlo, potrebuje veľký diel moci. To je cesta.
Ste pri pozeraní do budúcnosti krajiny optimista?
Stretávam sa s ľuďmi a vidím obrovské ostrovy pozitívnej deviácie, o ktorej verejnosť ani nevie, ale oni vyplávajú na povrch. Ale stále chýba impulz ako symbol. Tým môže byť, že niekto, kto bol vo vysokej funkcii, bude reálne potrestaný za podvod, korupciu či iné prešľapy.
Máte čas na koníčky?
Rád čítam knihy a keďže sa venujem ústavnému právu a Mečiarovým amnestiám, tak je to najmä právnická literatúra. Ale veľmi mám rád Hviezdoslava. Neviem, možno mi jeho tvorba imponuje aj tým, že bol právnik a bol z Oravy. Rád chodím do prírody a rád lyžujem.
Ako na vás reagujú ľudia v uliciach teraz po protestoch?
Veľa ľudí mi hovorí, že nám fandia, že je dobre, že sme sa ozvali. Média sa už téme protestov príliš nevenujú, a tak sa môže zdať, že všetko skončilo. Ale keď chodievam na rôzne diskusie, vidím, že ľudia sú stále zdravo naštvaní a chcú zmenu. národe sa mixuje niekoľko emócií – tragická vražda, obrovské vzopätie, snaha posunúť veci vpred. Existuje veľa komunít, ktoré niečo robia, len nikto o nich nevedel. Tie emócie netreba posúvať dopredu a ono to príde. Časť ich aktivít sa môže pretaviť do politického života, časť do občianskeho života.
Avizovali ste kampaň Poď voliť. Takých kampaní ale bolo veľa. V minulých parlamentných voľbách napríklad pritiahla nevoličov, ale tí potom volili fašistov. V čom bude vaša iná?
Spolupracujeme so študentmi, s partiou z Nie je nám to jedno, s Kultúrnym reparátom a ďalšími. Chceme dotiahnuť na diskusie známe tváre, ktoré povedia, prečo je dôležité voliť. pripravujeme projekt Správni kandidáti, kde experti vybrali deväť najväčších problémov slovenskej samosprávy. Urobíme z toho päť vecí, ku ktorým sa kandidáti už v tohtoročných komunálnych voľbách môžu prihlásiť. Budú tak zrozumiteľné, že ľudia s nimi veľmi jednoducho svojho kandidáta porovnajú.
Tiež pripravíme manuál kritického myslenia, aby voliči vedeli, či si treba všímať. Budeme diskutovať na stredných školách. Takto systémov by to mohlo vyjsť. Takto môže prísť k veľkým zmenám. Mnohí si mysleli, že námestia sú čarovným prútikom, ktorý vymetie krajinu a zrazu bude všetko v poriadku. Tak to ale nefunguje. Treba ísť krok po kroku a systémovo. Dôležité bude, aby ľudia kriticky pozerali na toho, koho idú voliť, na jeho program, ale tiež, aby ho aj po voľbách kontrolovali.
Z protestu: Čo by stalo, keby som neprišiel? Čítajte
Kauza strieda kauzu, len vláda ostáva Čítajte
