RABČA. Pred štyrmi rokmi prišli tri ženy s nápadom, že by bolo dobré založiť v dedine nejaký klub. Margite Pindjakovej nebolo viac treba. Z práce v obchode odišla pre chorobu svojej mamy. Keď zomrela, odrazu mala až príliš veľa voľného času. Nápad sa jej zapáčil. Na začiatku bolo členov 24. Začali sa stretávať v miestnosti, ktorú im požičali miestni hasiči.

„Bolo nám tam fajn, no hore viedlo toľko schodov, že mnohí z nás mali z roka na rok väčší problém dostať sa dnu, viete, nám už niekedy zavadzia aj koberec,“ hovorí s úsmevom aktívna dôchodkyňa. Začala preto uvažovať, kam by sa mohli presťahovať. Vedela o miestnosti na prízemí kultúrneho domu. Slúžila ako sklad. Bola však ideálna práve na klub pre dôchodcov s rôznymi pohybovými ťažkosťami. „Začala som písať žiadosti na obecný úrad, poslancom, chodila som na zastupiteľstvá a prosila, aby nám ju dali.“
To už bolo v klube viac ako 80 členov. Po čase samospráva jej žiadosti vyhovela. V zime obecní zamestnanci miestnosť upravili. „Keď mi starosta pred pár týždňami povedal, že je všetko pripravené, až mi slzy vyhŕkli,“ spomína pani Margita.
Miestnosť si slávnostne prevzali začiatkom júna. Malú slávnosť dôchodcovia pripravili ani nie tak pre seba, ako skôr pre zamestnancov obce, starostu a poslancov. „Aby sme im aspoň takto poďakovali. Veľa to pre nás znamená. Je to super miesto, na námestí, zo zadnej strany, kde nejazdia autá, s bezbariérovým prístupom aj pre vozičkárov.“ Pozvali tiež miestneho duchovného, ktorý priestory vysvätil.

Prvotná myšlienka, predtým, než Základná organizácia Jednoty dôchodcov Rabča vznikla, bola spájať ľudí. Najmä tých osamelých, ktorí prišli o manžela. Aby sa neutápali doma v žiali. Aby mali ku komu ísť, porozprávať sa, zabaviť. A týmto sa riadia dodnes. Stretávajú sa raz do mesiaca. Vždy príde minimálne polovica členov, neraz i oveľa viac.
Robia množstvo spoločných akcií, vytvárajú si malú knižnicu, majú viacero spoločenských hier, nadväzujú družby s klubmi z Poľska aj iných slovenských dedín a miest. Majú dve spevácke skupiny a jednu mažoretiek. „Musíme sa hýbať, aby sme celkom nezdreveneli. Sme pri všetkom, čo sa deje v Rabči. A práve to dáva mnohým silu a chuť žiť. Veď naša najstaršia členka má už vyše 80 rokov.“