Architekt Marián Lucký: Každé miesto alebo kraj na Slovensku má na viac

Návrhmi pasívnych stavieb a revitalizácií námestí a iných verejných priestranstiev zaujal nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Rakúsku, Francúzsku i Spojených štátoch amerických. MARIÁN LUCKÝ z Trstenej sa však pozrel aj na Oravu.

Návrh revitalizácie Námestia slobody.Návrh revitalizácie Námestia slobody. (Zdroj: 2021 ARCHITEKTI+LABAK)

Pred rokom a pol ste pracovali na štúdii mól na Oravskej priehrade. O čo konkrétne ide?

Nápad štyroch mól na brehu priehrady vznikol na workshope, ktorý zorganizovalo občianske združenie v rámci aktivity Námestovo budúcnosti. Vznikol spontánne, po diskusiách v priebehu víkendu stráveného priamo na mieste v Námestove.
Pôvodne sme mali za úlohu ako architektonický tím navrhnúť saunu na nábreží, no my sme si spolu s kolegami Tomášom Pohaničom, Mišom a Matúšom Buranovským vymysleli iné zadanie. Hľadali sme menej konkrétny prípad, niečo, čo chýba na Orave a inde vo svete je štandard.

SkryťVypnúť reklamu

Mólo je typickým prvkom jazier, pobreží riek alebo morí a na Oravskej priehrade niečo také chýba, pritom si to tento priestor priam žiada. Mólo sme si pomenovali ako horizontálnu vyhliadkovú vežu, po vzore vertikálnych vyhliadkových veží, rozhľadní, ktoré sa stavajú po kopcoch pre umocnenie zážitku z návštevy miesta. Mólo dokáže sprostredkovať úplne iný pohľad na krajinu, pretože sa z neho pozeráte ponad vodu. Vodná plocha funguje ako zrkadlo, v ktorej sa odráža okolité prostredie. Dá sa rôzne funkčne využívať (skákanie do vody, ukotvenie loďky či fotenie svadieb) a oproti vyhliadkovým vežiam na kopci je to omnoho raritnejší zážitok, keďže veľkých vodných plôch nie je veľa, nehovoriac o počte existujúcich mól.

Vedia si to predstaviť postavené a vedia byť aj ústretoví a nápomocní. Len vždy narazíme na otázku – kto to zaplatí?

MARIÁN LUCKÝ

Plocha Oravskej priehrady je mimochodom najväčšia na Slovensku obklopená prekrásnou prírodou. Absencia tohto prvku nás presvedčila začať sa o tento typ architektonického objektu viac zaujímať a pri diskusiách o polohe a počte mól sme dospeli k záveru, že najlepším riešením bude navrhnúť menej väčších mól ako viac menších.

SkryťVypnúť reklamu

Najdôležitejšia sa nám javila otázka polohy samotných mól, kde sme prišli s nápadom ich situovať na pôvodné štyri cesty, ktoré viedli do Slanice, dnes už zatopenej obce, ktorá vo svojej dobe bola centrom hornej Oravy.
Tým sa z komplexu mól stal aj akoby pamätník zatopenej obce a ako memento slúži nasmerovanie všetkých mól na Slanický ostrov umenia, čo sme ani nemuseli komponovať, keďže móla kopírujú cesty smerujúce k nemu.

Pre umocnenie tejto myšlienky máme v plánoch ich prepojenie cyklotrasou, okruhom okolo celej priehrady. Každé mólo je typické svojím vzhľadom, tvarom, dĺžkou a materiálom, ktorý vychádza z požiadaviek dotknutého prostredia, v ktorom je zasadené. Tým je každé iné a slúži aj k inému účelu.

Mólo v Zubrohlave je celé len z dreva a slúži aj ako vyhliadková plošina na pozorovanie vtákov, keďže leží v nedotknutej prírode. Mólo v Bobrove je pokračovaním panelovej cesty, ktorá sa vnára do priehrady a vytvára tak nástupnú plochu pri kúpaní, keďže sa tento priestor už aj dnes využíva ako pláž. Mólo v Ústí je najďalej od ostrova, preto sme ho poňali ako hybrid móla s vyhliadkovou vežou, aby príliš nezasahoval nad vodnú hladinu, keďže lokalita sa využíva hlavne na rybárčenie.

SkryťVypnúť reklamu

Posledné námestovské mólo, asi najdôležitejšie, vytvára plnohodnotný mestský pobytový verejný priestor s lavičkami, zábradlím a osvetlením, ktoré je priamo napojené už na existujúcu promenádu na brehu priehrady prepojenú so zálivom, takzvaným účkom. Toto mólo má byť najväčšie, najširšie, pohodlné a vie byť využívané aj na prípadný miniprístav na loď, ktorá by premávala na Slanický ostrov z námestovskej strany.
Námestovo má geniálnu polohu v tom, že centrum mesta leží priamo na brehu vodnej plochy. Čo tak to nevyužiť?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé úspechy a ceny ste ako architekt študent získali ešte počas štúdia v roku 2007, odvtedy každý rok. Zaujal nás napríklad projekt pasívneho mrakodrapu v New Yorku, kde ste vyhrali medzinárodné kolo súťaže. Koľko má poschodí a akými prvkami ste zaujali porotu?

Počas štúdia na fakulte architektúry v Bratislave som robil veľmi veľa súťaží, pretože som mal pocit, že mi škola moc nedáva, nevenuje adekvátnu pozornosť študentom, nevie poriadne naučiť architektúru a nevie nasýtiť môj bezodný hlad po tvorbe.

Odkedy som v roku 2007 pričuchol k prvej súťaži, tak som podľahol vôni samozničovania tela nespaním a vytváraniu si zdanlivo nezmyselných a nepotrebných zadaní k už kope iných zdanlivo potrebných povinností na úkor vlastnej zábavy pod domnienkou, že sa zo mňa raz stane lepší architekt.

Skrz tieto súťaže som sa najviac naučil a ostalo mi to až doteraz, kedy sa stále snažím zapájať s kolegami architektmi do architektonických a urbanistických súťaží. Ku každej súťaži a návrhu sa vždy viaže nejaký iný príbeh, skrz ne sa dajú robiť pokusy o utopistické návrhy, zafilozofovať si cez architektúru, robiť svet lepším miestom na život, alebo sa pokúsiť dostať k zákazke cez najkvalitnejší návrh a nie cez najnižšiu cenu za projekt.
Rok 2007 je už riadne ďaleko, mrakodrap som vyhral v 2011, no na detaily, že koľko mal poschodí, si už ani nepamätám. Nejde možno ani o to, že by som to nechcel vedieť. Ale odvtedy mi hlavou a rukami prebehlo množstvo iných projektov a v architektúre je každý iný, špecifický a tak mi nechtiac pretláčajú a vymazávajú konkrétnejšie detaily. Ale čo si pamätám, porotu som zaujal jednoduchosťou návrhu. Nemal som to spracované dopodrobna, len schématicky, lebo som nestíhal. Robil som to popri diplomovke.

Predseda medzinárodného kola, ktorý bol architekt priamo z New Yorku, povedal, že tá budova je navrhnutá tak, akoby tam stála už veľa rokov a nič iné si tam ani nevedel predstaviť. Spravil som len klasický jednoduchý hranol s centrálnym komunikačným jadrom bez väčšej vonkajšej ambície, ale s vtipom vo vnútornom priestore – uskakovaná hmota. Bol to vypočítavý krok, pretože som vedel, že sa architekti najviac vyburcovávajú na návrhoch mrakodrapov, kadejako ich poskrúcajú a tvarujú. V takejto konkurencii rôznych patvarov môj návrh pôsobil fakt kontraste a tak na seba upútal pozornosť. Jednoduchá forma vyskočila spomedzi organických foriem a ukázala, že nie je zlé, keď medzi iks ďalších kvádrov umiestnite kváder a vytvorí sa tak omnoho kompaktnejší pocit z celkovej urbanistickej štruktúry mesta.

Vlani ste spolupracovali na ideovom architektonicko-urbanistickom krajinárskom návrhu na revitalizáciu Námestia slobody, jedného z najdôležitejších verejných priestorov centrálnej mestskej zóny Bratislavy. V súťaži bol najúspešnejší. Bude ho mesto robiť?

V súťaži neboli udelené prvé dve miesta, pretože žiadny z návrhov nesplnil predstavy poroty. My sme získali pekné tretie miesto, keďže sme sa v našom návrhu držali pri zemi a nenavrhovali príliš veľké a nákladné úpravy. Aj napriek týmto malým a ekonomickým zásahom neviem povedať, či sa bude celý realizovať, je to skôr otázka na kompetentných ľudí z magistrátu. Na internetoch padajú vyhlásenia, že áno, no na to treba peniaze a na veľké priestory v centrách hlavných miest ešte viac.

Po dopracovaní urbanistickej štúdie nám vyšla suma za realizáciu niekoľkonásobne vyššia, ako má v súčasnosti na revitalizáciu námestia mesto vyčlenené. Idú komunálne voľby, tak tam niečo pribudne, máme informácie o workoute a detskom ihrisku.

Keďže ďalšie stupne projektovej dokumentácie už nie sú v našej réžii, tak som aj ja zvedavý, čo tam vznikne. Som skôr pesimista ako optimista, pretože sa nám to už stalo niekoľkokrát. Pekné slová, žiadne činy, a ak už aj činy, tak zlé. Takže v tom prípade sú paradoxne lepšie žiadne činy.

V hodnotení návrhu revitalizácie Námestia slobody porota okrem iného hodnotenia použila aj slová Menej je niekedy viac. Je práve toto štýl vašej práce, alebo, naopak, radi navrhujete razantnejšie zásahy do existujúceho prostredia a stavieb?
Menej je väčšinou nutnosť. Lebo menej je lacnejšie, a aj jednoduchšie. Nehovorím o minimalizme. Menej je niekedy viac je častokrát len odzrkadlením požiadaviek klientov, stavu financií a nastavení neovplyvniteľných vecí, akými sú normy alebo fyzikálne zákony.

Napríklad pri verejnej správe, kde večne chýbajú peniaze, kde sa ide na minimum pomaly vo všetkom, kde aj verejné obstarávanie zaujíma len najnižšia ponuková cena, si to priam takýto prístup pýta. V súkromnom sektore je to individuálne. Jeden môj známy nazval tento náš často používaný prístup v architektonickej tvorbe ako ekonomický racionalizmus, ktorý to asi najlepšie vystihuje.

Nemyslím si, že je to typický štýl našej práce. Razantnejšie pristúpiť vieme, ak je na to potreba, priestor, peniaze, vôľa, odvaha a hlavne dôvera.

Jednou z úloh architekta je robiť vo svojich návrhoch kompromisy, hľadať ideálne riešenia – ideálne najideálnejšie, vyťažiť z minima maximum, aby vznikol zmysluplný a najmä funkčný návrh budovy alebo verejného priestoru. A preto sme zvolili taký prístup aj pri projekte revitalizácie Námestia slobody, kde vstupné požiadavky boli priamo zakomponované už v zadaní.

Ako prebieha spracovanie návrhu revitalizácie nejakého verejného priestranstva? Pracujete s fotografiami, sledujete správanie sa ľudí v priestore, študujete históriu miesta, hovoríte o ňom pri pive či na káve. Ako?

Neviem, či to môžem prezradiť, prirovnal by som to k tajomstvu šéfkuchára, alebo k spovednému tajomstvu. Ale nie, žartujem (smiech).

Prečítajte si tiež: Pod kostolom v Trstenej môžete nazrieť do útrob záhrobia. Otvorili kryptu Čítajte 

V prvom rade by som mal povedať, že verejnému priestranstvu sa venuje na Slovensku veľmi málo pozornosti a aj málo odbornej alebo laickej verejnosti. Takže už len začať o ňom premýšľať a diskutovať je pre spoločnosť prínosné.
Tvorba verejného priestoru je multidiscpilinárny proces, kde je architekt jeden z potrebných povolaní, a v ktorom najlepšie preberie rolu dirigenta. Mali by byť v ňom zahrnuté ďalšie profesie, ako sociológia, psychológia, filozofia, ekonomika, majetkovoprávne vzťahy, ochrana životného prostredia, aktivizmus. Najdôležitejšie je preto viesť otvorenú diskusiu do všetkých strán. Pri akom nápoji, to je už jedno (smiech).

Po vytvorení adekvátneho tímu sa začne proces analyzovania, zber dát, vyjadrení, požiadaviek, noriem, zákazov, príkazov, fotiek, vytvoria sa možnosti financovania, vytvorí sa plán ako postupovať, časový harmonogram, plán, čo sa môže a čo nie, atď. Je to dlhý proces, s neistým koncom, keďže výsledok je závislý na peniazoch a politickej vôli, ktoré z celého dlhého procesu vedia mihnutím oka spraviť šuflíkový projekt.

Spracovanie návrhu verejného priestoru prebieha podobne ako pri budovách, len s tým rozdielom, že máte k tvorbe iné vstupné parametre, požiadavky, inú mierku a záber možností. Je tu vyššia miera zodpovednosti, pretože verejné priestory využívajú rôzni ľudia, sú prístupné všetkým, ktorých dopredu nepoznáte. Takže nepoznáte ani ich potreby a názory, viete ich len predpokladať.

Preto pri plánovaní verejných priestorov je potrebná aj aktívna účasť verejnosti. Ale aj tak sa v konečnom dôsledku nikdy nevyhovie všetkým, čo môžeme sledovať v diskusiách pri každom projekte verejného priestranstva.
A v druhom rade treba ešte podotknúť fakt, že kvalitný verejný priestor potrebuje na návrh a realizáciu viac ako len štyri roky.

Na ktoré vaše doterajšie projekty ste najviac hrdý? Alebo, ku ktorým máte osobitný vzťah? Alebo tvorba ktorých vás najviac bavila?

Neviem, či sa dá byť vo všeobecnosti hrdý na projekt. Ak ale mám byť hrdý, tak jedine na klientov, ktorí pochopili, že architekt nie je ich nepriateľ. Že nie je prekážkou v ich požiadavkách, nie je kreslič ich pozbieraných obrázkov z internetu, ale človek, ktorý je odborník vo svojom obore, ich pomocník, ktorý im vie ponúknuť najlepšie riešenie. Podobne ako keď šéfkuchár navarí dobré jedlo. To, ak tam chcú mať jahody, je ok, ale v akom pomere a forme, to nech to už nechajú na šéfkuchára.

Potom vznikajú výborné spolupráce a z nich diela, na ktoré nie že by som mal byť hrdý, ale že sa nehanbím a mám dobrý pocit, že navrhnuté dielo funguje a klient je spokojný.

Prečítajte si tiež: Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Čítajte 

Zrealizovaných projektov ešte nemám veľa, keďže som v praxi iba sedem rokov a v ponímaní architektúry som ešte len začiatočník. Za všetky spomeniem verejné známy projekt turistickej lávky a prístrešku na kopci Straník pri Žiline, ktorá získala v roku 2016 cenu CEZAAR v kategórii exteriér. Ďalšie projekty sú vo fáze realizovania a veľa projektov ostalo nezrealizovaných.

Osobitý vzťah nemám k žiadnemu projektu. Každý jeden je pre mňa rovnako dôležitý a venujem sa im rovnako svedomito a s čo najlepším úmyslom.

Baví ma tvoriť všetko, od budov, cez námestia až po hudbu. Preto mám v obľube účasť na architektonických súťažiach, ktorých záber je teoreticky neobmedzený, témy sú rozdielne a v konečnom dôsledku sa účasťou na nich aj vzdelávam. Nedokážem sa špecializovať len na jeden druh stavby, ako robiť len interiéry alebo len rodinné domy. Vlastne baví ma riešiť logické úlohy a tými sú architektonické zadania.

Programovanie a informatiku ste mali ako hlavné zameranie počas osemročného štúdia na Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej. Čím vás potom zlákala architektúra a urbanizmus?

Odmalička ma bavilo kresliť a počas základnej školy sa ku mne dostal časopis abc vo vnútri s vystrihovačkou renesančného domu. Vyskúšal som a bola to láska na prvý dotyk, strih a lep. Rýchlo som si uvedomil, že má bavia len vystrihovačky budov, tak som si začal postupne kresliť svoje vlastné návrhy a tvoriť papierové modely.

Čiže architektom som chcel byť už od 4. ročníka základnej školy. Dostali ma tam papierové modely, no paradoxne mi následne fakulta architektúry zobrala chuť ich robiť. Momentálne nenávidím vytváranie papierových modelov. Od skončenia školy som žiadny nespravil, ale to nevadí, pretože v praxi to nie je ani žiaduce.

A na gymnázium som šiel preto, lebo ma bavili počítače, lepšie povedané, bavilo ma hrať počítačové hry. A bola to doba, kedy sa začali masovejšie používať. Programovanie bola super voľba, pretože ma naučilo, ako hľadať riešenia problémov a všeobecne premýšľať racionálne a logicky. A svojím spôsobom je to dosť podobné architektúre.

S akými stavebnicami ste sa hrávali ako chlapec? Čo ste z nich najčastejšie stavali?

Doma sme mali zopár drevených kociek a lego, no ako stavebnica super poslúžili aj knihy, z ktorých sme stavali, čo bolo treba, ale predovšetkým samozrejme budovy.

Keďže hračiek nebolo veľa, skôr sme si vymýšľali vlastné hry a čas trávili vonku s partiou. Behali sme po kopcoch a častokrát na pieskovisku tvorili spleť uličiek a budov ako bojisko pre plastových vojačikov. Čiže detstvo plné tvorby.

Čo vlastné ste si naprojektovali sami sebe a postavili, alebo máte v pláne?

Zatiaľ nič. Venovať sa sám sebe nemám čas, všetok možný čas venujem ostatným projektom a architektúre. Ale v pláne mám raz si navrhnúť svoj dom. Ale ten sa vzťahuje na prostredie, do ktorého bude zasadený, bude z prostredia vychádzať. Keďže ja ešte nemám ani vybrané presné miesto, kde by som sa usadil, tak nejaká konkrétna forma ešte neexistuje.
Maximálne mám v predstave prvky, funkcie, ktoré domu nesmú chýbať. Ale mám aj také, ktoré v dome určite mať nebudem, napríklad dvojgaráž alebo TV.

Vráťme sa späť na Oravu. Mnohé obce a mestá v ostatných rokoch revitalizovali námestia či iné verejné priestranstvá a budovy. Dali si podľa vás kompetentní záležať, aby dobre vyzerali, alebo ide vo všeobecnosti najmä o využitie peňazí z eurofondov?

Neviem presne, ktoré všetky námestia a verejné budovy sa na Orave v ostatných rokoch revitalizovali. Maximálne som zaregistroval budovy v rodnej Trstenej. Zaujal ma najmä dom kultúry, vstup má ako hviezdna brána, a požiarna zbrojnica. Pravidelne sledujem stránky, ktoré zverejňujú architektonické súťaže, a tieto medzi nimi neboli.

Teda musela prebehnúť len súťaž na zákazku cez vestník, kde vyhráva najnižšia cena projektu, nie kvalita návrhu. Neviem, či bola za tým nevedomosť u objednávateľa projektov, že existuje aj iný nástroj na získanie projektu, alebo tlačil čas na vyčerpanie grantov. Inak povedané, ak by chceli kompetentní kvalitu, išli by cestou architektonickej súťaže.

Prečítajte si tiež: Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Zo skúseností viem, že z najnižšej ceny projektu nemôže vzísť kvalita. Lebo kvalita je priamo úmerná času venovaného spracovateľom a ak nie je zaplatený, nedá sa mu venovať adekvátna doba. V konečnom dôsledku sa spravilo len to, čo sa malo. Ale aj toto je niekedy veľa, keďže opäť zo skúseností viem, že aj výzvy na jednotlivé projekty sa vyhlasujú zbrklo na veľmi krátke obdobia, kedy naozaj nie je čas na organizáciu architektonickej súťaže alebo kvalitnejší návrh. Plus otázkou je, čo znamená dobre vyzerať. Podľa mňa je to subjektívna vec, takže skôr by sa pri veciach verejných malo dbať na kvalitu a objektívne kritériá a vtedy by mala zaúradovať odbornosť.

Nemyslím si, že mám výhradné právo nejakým spôsobom tu zhadzovať prácu kolegov. Verím, že ju robili s najlepším presvedčením, odbornosťou a úmyslom a spravili čo najviac, aby ich návrhy zlepšili priestor pre život ľudí. Častokrát mohli mať aj zviazané ruky byrokraciou, mať obmedzené finančné prostriedky a časovú tieseň.

Ale aj tak mam pocit, že ľuďom častokrát stačí, a sú spokojní len s tým, že majú napríklad nový kultúrny dom, kde je jedno, ako vyzerá. Takisto by boli spokojní aj vtedy, keby bol lepší a vyzeral inak. Takže koniec koncov je to asi jedno, a to je smutné konštatovanie.

A vráťme sa aj k mólam na Oravskej priehrade. Čo sa musí ešte stať, aby sa ich štúdie stali realitou?

Málinko. Len musia byť peniaze a niekto z verejnej správy – osoba, alebo inštitúcia, kto si to zoberie oficiálne na zodpovednosť, pod ochranné krídla. Dve teoreticky jednoducho znejúce požiadavky, no v praxi neuveriteľne ťažké výzvy.
Tento rok sme sa do toho naplno pustili, pridali sa k nám ďalší šikovní ľudia, ktorých projekt zaujal a páči sa im, a sú veľmi nápomocní, či už priamo na Orave pri obiehaní potrebných ľudí a úradov, alebo pri organizovaní a manažovaní potrebných krokov.

Projekt sme podrobnejšie rozpracovali a snažíme sa ho reklamovať všade, kde sa dá. Dostávame samé kladné vyjadrenia aj od verejnosti. Vytvorili sme brožúru, odprezentovali ho veľa kompetentným ľuďom, poslancom, starostom, aktivistom, súkromným investorom, organizáciám, riaditeľom dotknutých úradov. Všetkým sa to páči, držia nám palce. Vedia si to predstaviť postavené a vedia byť aj ústretoví a nápomocní. Len vždy narazíme na otázku – kto to zaplatí?
Ide o vec, ktorú svojím spôsobom pre život ľudí netreba. Vedeli by bez neho prežiť ako doteraz. Mólo je prvkom podporujúcim trávenie voľného času a cestovný ruch. Takže sa ťažko presadí v konkurencii potreby vyasfaltovať cesty. Pritom existujú rôzne podporné programy, fondy a granty na podporu rozvoja cestovného ruchu, z ktorých by sa to dalo celé pekne zafinancovať a zrealizovať.

Myslíme si, že projekt má veľký potenciál v podpore cestovného ruchu v regióne, hlavne kvôli netradičnému a atypickému zadaniu, ktoré sa momentálne nikde vo svete nenachádza. Len si všimnime, čo sa deje v okolí Ždiaru, kde postavili lávku ponad stromy, aký boom to spôsobilo.

Je možné hovoriť aj o konkrétnom dátume?

Momentálne sme v stave, že neexistuje pevný dátum na realizáciu, pretože ešte neexistujú ani projektové dokumentácie, dokonca ani podrobnejšie architektonické štúdie na jednotlivé móla.

V našich plánoch sa tak matne rysuje dátum vyhlásenia architektonickej súťaže na jeseň 2018. A ostro sledujeme dátumy výziev na podávanie grantov na projekty v rôznych krajinách, lebo je to kľúčové.

Vyhliadkové móla na Oravskej priehrade sú jedným zo šiestich konkrétnych návrhov pre projekt Námestovo budúcnosti, ktorého hlavnou myšlienkou je, že Orava má na viac. S čím však potrebuje pomôcť?

Každý kraj, miesto, alebo mesto na Slovensku má na viac. Orava má výhodu, ktorú nevie zužitkovať, alebo využiť vo svoj prospech.
Narodili sme sa tu do krásneho prírodného prostredia a mám pocit, že sa oň nevieme postarať, alebo si ho nevieme ani vážiť, dokonca si ho aj ničíme a znečisťujeme. Apatia a nečinnosť úraduje naplno a výsledok ich vyčíňania môžeme vidieť v okolí, ktorého dôsledkom je len minimálny posun vpred.

Prečítajte si tiež: Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte 

Preto vznikol aj nápad mladých ľudí z projektu Námestovo budúcnosti zorganizovať workshop, kde sa stretli mladí ľudia z rôznych profesných oborov pôvodom z Oravy a začali diskutovať a premýšľať, čo je zlé a čo by sa dalo a ako na Orave zmeniť či zlepšiť.

Teda je to o ľuďoch. Orava potrebuje hlavne ľudí, či už vzdelaných odborníkov, ale aj bežných ľudí, ktorí tu žijú, sú informovaní a neboja sa aktivizovať a niečo spraviť pre prostredie a ľudí vo svojom blízkom okolí. Takže hlavne potrebuje pomôcť s informatizáciou spoločnosti, jej vzdelávaním a výchovou a viesť ju k aktivite a nie k pasivite. Treba vzdelanosť a úctu k prostrediu i k ľuďom.

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 704
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 529
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 316
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 765
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 005
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 889
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 582
  8. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 7 351
  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 654
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 506
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 373
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 644
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 363
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 345
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 038
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 421
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miroslav Ferkl: Kampaň či agresia
  2. Juraj Kumičák: Kolaborant
  3. Marek Strapko: Pellegrini svojimi pytačkami ohrozuje suverenitu Slovenska
  4. Peter Homola: Nájdený papyrus v slovenčine!
  5. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Sabinov
  6. Anna Miľanová: Vážení rodičia, starí rodičia, učitelia, akonáhle sa dieťa, mládež...
  7. Ľubomír Belák: Slovensko hľadá prezidenta
  8. Tupou Ceruzou: Pellegriniho pravá tvár
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 654
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 506
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 373
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 11 644
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 363
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 345
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 038
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 421
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu