RABČA, DOLNÝ KUBÍN. Úsmev je univerzálnym symbolom pre šťastie, pohodu a spokojnosť. Pre dobrovoľníka je to uznanie jeho práce, pre človeka v núdzi úľava, že je niekto pripravený pomôcť mu. A práve úsmev je hlavným mottom osláv Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca. V rámci neho si celosvetovo pôsobiaca organizácia pripomenula tých, ktorí neváhajú pomôcť iným. Medzi tridsiatkou vzácnych ľudí na Slovensku boli aj dvaja Rabčania a dve Dolnokubínčanky.
Daruje, kým môže
Pamätnú plaketu Vladimíra Krišla udeľuje prezídium Slovenského Červeného kríža propagátorom bezpríspevkového darcovstva krvi ľuďom, ktorí sa osobným príkladom zaslúžili o získavanie prvodarcov. Tento rok ju dostal Milan Štetiar (54) z Rabče. Absolvoval už 130 odberov, okrem krvi daruje aj krvnú plazmu a krvné doštičky. „O nominácii som vedel, ale samotné ocenenie ma veľmi potešilo, veď koho by nie,“ hovorí.
Nikdy nepremýšľal, či pôjde alebo nepôjde darovať. Prvýkrát bol v roku 1984, ešte ako vojak. Na vojne absolvoval tri odbery. Potom ho kamarát zavolal, či s ním nepôjde darovať plazmu. Neváhal ani chvíľu.
Architekt Marián Lucký: Každé miesto alebo kraj na Slovensku má na viac Čítajte „Niektorí môžu a nejdú, alebo sa potetujú a už nikdy nemôžu ísť. Ja budem chodiť, kým sa bude dať. A všetkým to takto hovorím. Veď jeden nikdy nevie, kedy sám alebo jeho blízki budú potrebovať krv.“
V ostatnom čase má Milan problémy s krvným obrazom, v januári bol sám odkázaný na krvnú konzervu. Po roku, ak bude mať lepšie výsledky, však plánuje v darovaní pokračovať.
Práca srdcom
Lekárka Eva Majchráková je dlhé roky členkou dolnokubínskeho Územného spolku Slovenského Červeného kríža. Získala jedno z najvyšších vyznamenaní – Medailu Henryho Dunanta za mnohoročnú úspešnú spoluprácu s Červeným krížom, do ktorého vstúpila ešte v roku 1975.
„Vstupovala do neho s presvedčením, že ako lekárka uplatní svoje vedomosti a schopnosti aj v organizácii blízkej jej povahe,“ píše prezídium humanitárnej organizácie v správe o ocenených ľuďoch. „Aktívne sa zapojila do plnenia programových úloh, najmä na úseku prvej pomoci s dôrazom na výchovu mladej generácie. Vzťah k Slovenskému Červenému krížu sa u nej nezmenil ani v nových podmienkach. Ochota pomáhať, poradiť a zúčastniť sa na riešení úloh sú výsledkom citlivého a láskavého srdca.“
Slovensko je jednou z folklórnych veľmocí aj vďaka Suchohorcom Čítajte Ocenenie Za humanitu prvého stupňa patrí Zuzane Přibylovej z Dolného Kubína. Podľa nominácie je Zuzana obetavá, dlhoročná členka Slovenského Červeného kríža a predsedníčka miestneho spolku v Záskalí, ochotná vždy pomôcť. „S veľkou zanietenosťou rozvíja činnosť spolku, zaujíma sa o život ľudí, pristupuje k nim empaticky, za čo ju majú radi.“
Nezištná pomoc
Ocenenie Dobrovoľná opatrovateľka si prevzala Rabčanka Marta Gužíková, držiteľka bronzovej, striebornej a zlatej Janského plakety za bezpríspevkové darcovstvo krvi.
„Je obetavá, nezištná, dobrá a empatická k bolesti iných,“ píše sa v nej nominácii. „Dlhé roky ju poznajú Rabčania a ľudia z okolia ako ženu ochotnú kedykoľvek pomôcť. Robí to nezištne s láskou, lebo jej to káže presvedčenie, že cudzia bolesť je aj jej bolesť.“
O jej obetavosti svedčí aj posledný skutok, kedy sa počas svojej dovolenky v rehabilitačnom centre päť dní starala o pacientku, ktorá nebola jej príbuznou. „Ďakujeme za vašu obetavosť. Vieme, že najväčšou odmenou pre vás je pocit, ktorý vníma vaše šľachetné srdce.“
