ORAVSKÁ POLHORA. V Dedine roka sa stretlo viac ako tisíc ľudí, ktorým nie je cudzie tradičné poľnohospodárstvo. Združenie mladých farmárov pripravilo akciu, ktorej hlavná myšlienka spočívala práve v podpore kedysi jedinej obživy našich predkov.
S hlavným organizátorom Milanom Jurkym sme sa porozprávali o organizácii podujatia, ale aj o aktuálnom záujme mladých ľudí o farmárčenie.
Čo vás viedlo k zorganizovaniu vlaňajšieho nultého ročníka a napokon aj tohto prvého?
Naše Združenie mladých farmárov ASYF už desať rokov pomáha mladým, začínajúcim, ale aj ostatným farmárom. Robíme školenia, odborné kurzy, zapájame sa do tvorby legislatívy, národnej i európskej, keďže združenie je aj členom Rady mladých farmárov Európy CEJA. Všetky naše aktivity sú adresované mladým a začínajúcim farmárov. Odvtedy, ako ma zvolili za predsedu, ma trápi, že mladí neprichádzajú do poľnohospodárstva, že nemajú motiváciu vôbec nad týmto povolaním premýšľať. A práve to ma inšpirovalo, aby sme oslovili deti a mládež a hravou formou im ukázali prácu farmára, starostlivosť o prírodu a životné prostredie.
Myslíte, že aj takýmito akciami sa dá pritiahnuť mladých k poľnohospodárstvu?

Slovenské poľnohospodárstvo je po dlhých rokoch zanedbávania vo veľmi zlom stave. Práca roľníka je dlhodobo podceňovaná. V súčasných moderných dedinách je farmár ten, kto v nich zavadzia. Je smutné, že po súčasných medializovaných škandáloch si ľudia predstavujú farmárov ako špekulantov a poberateľov dotácií. Práve preto treba robiť osvetu tým poctivým, ktorí sa snažia nepriaznivý trend zmeniť a dávajú do svojich produktov pridanú hodnotu, zamestnávajú seba aj ľudí z regiónu, no najmä vyrábajú domáce potraviny.
Čo všetko ste si pripravili pre návštevníkov podujatia?
Začali sme svätou omšou obetovanou za tých, ktorí vyrábajú potraviny a starajú sa o krajinu. Prosili sme aj za dobrú úrodu. Po omši bol pre účastníkov pripravený hovädzí, držkový a jahňací guláš. Suroviny do neho dali prevažne naši členovia zo svojich fariem.
Pre deti sme pripravili rôzne súťaže s farmárskou tematikou, živé zvieratá, remeselnú dielňu, lezeckú stenu, maľovanie na tvár, školu kosenia, bludisko a mnoho iného. Mohli sa povoziť v konskom záprahu alebo na vlečke ťahanej malotraktorom. Pre tých, ktorí majú radi techniku, bola pripravená výstava traktorov. Nechýbali medzi nimi ani vzácne historické exempláre.
Milovníci folklóru si užívali folklórny program. Súťažechtiví hostia si zase mohli zmerať sily v súťaži v kosení či pílení dreva.
Na ktorý moment tak skoro nezabudnete?

Najsilnejším momentom bol workshop, ktorý pripravili naši včelári. Deti mali možnosť nahliadnuť do života včiel, pipetou zbierali z kvietkov peľ, premiestňovali ho do plástov. Mladí včelári mali pre deti pripravený aj ukážkový úľ, v ktorom mohli vidieť, ako v ňom vypadá skutočný život včiel. Žiaľ, keďže je na Orave včelí mor, túto aktivitu napokon deti nemohli vidieť.
Ako by ste zhodnotili tento ročník?
Veľmi pozitívne. Myslím, že vďaka farmárom z nášho združenia a viacerým dobrovoľníkom sa nám podarilo spraviť deťom a rodinám pekné podujatie. Okrem toho, deti nadšene reagovali na všetko, čo sme pre ne pripravili, čo je pre nás inšpiráciou do budúcna.
Príprava akcie trvá aj niekoľko týždňov. Ako ste popritom stíhali obhospodarovať svoju farmu?

Organizácia nám zabrala niekoľko mesiacov, čo je o to ťažšie, že organizátori sú zároveň farmármi, ktorí sú v práci vlastne stále. Ale ako sa hovorí, keď sa chce, všetko sa dá, človek len musí niečo obetovať. Keďže na našej farme máme živočíšnu výrobu, musí tam byť zabezpečená 24-hodinová starostlivosť. Výhoda a čaro rodinnej farmy je v tom, že keď si to situácia vyžaduje, nikto nepozerá na pracovnú dobu, všetci ťahajú za jeden povraz. Môj výpadok na farme počas príprav a organizácie akcie nahradil otec, manželka, sestry, švagor. Práve prebieha kosenie trávy a príprava krmiva pre náš dobytok na zimu, ktoré muselo počkať kvôli organizácii Dňa mladého farmára. Mojim príbuzným patrí veľká vďaka za pomoc. Rovnako ako všetkým ostatným, ktorí sa akokoľvek podieľali na organizácii akcie. Už teraz sa tešíme na ďalší ročník.