Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Budova kultúrneho stánku má najlepšie roky za sebou

O rekonštrukcii mestského kultúrneho strediska sa hovorí viac ako desať rokov.

Predná časť budovy s opadaným obkladom. Predná časť budovy s opadaným obkladom. (Zdroj: Martin Pavelek)

DOLNÝ KUBÍN. „Maturoval som v roku 1986 a dostal som aj otázku Ako uplatňuje štát kultúrnu politiku KSČ v našom meste?“ povedal Milan z Dolného Kubína. „Povedal som, že nedávno otvorili nový kultúrny dom a bolo jasné, že zmaturujem.“

Od Milanových maturít uplynulo 32 rokov, no na budove mestského kultúrneho strediska (MsKS) sa toho veľa nezmenilo.

Mala by to byť priorita

V máji mali v estrádnej sále svadbu Spišákovci z Vyšného Kubína. Svadobná mať Marta Spišáková nebola spokojná. „Mesto má takmer 20-tisíc ľudí a v takomto dezolátnom stave mestské kultúrne stredisko. Svadbu sme mali v sále, kde mala dcéra pred 20 rokmi stužkovú. Podlaha bola už vtedy zlá a teraz vyzerá ešte horšie. Ako svadobná mať som sa hanbila. Pochádzam z Malatinej. Nech sa tam ide pán primátor pozrieť, ako vypadá sála v dedine, kde je 350 domov a okolo osemsto ľudí. Mesto sa má postarať o to, aby kultúrne stredisko bolo kultúrne a nie nekultúrne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Na názor pani Spišákovej zareagoval Michal Švento, vedúceho odboru školstva a kultúry na radnici. „Plne súhlasím s názorom pani Spišákovej. Kultúrne stredisko je v súčasnosti nedôstojné tejto dobe. Nerobíme systémové opravy, ale riešime len havarijné stavy.“

Dodal, že snahou mesta je kompletná rekonštrukcia budovy. „Mesto si musí dať dlhodobý cieľ na ďalšie volebné obdobie. Generálna oprava budovy kultúrneho strediska by mala byť jedna z priorít.“ Upozornil na vysoké finančné nároky. „Desaťtisíce, aj stotisíc eur je nič. Hovoríme o sume prevyšujúcej milión eur. Ak to chceme robiť na etapy, tak treba investovať minimálne tristotisíc ročne.“

Ide o milióny eur

Riaditeľka MsKS Jana Greššová tvrdí, že kultúrne stredisko je kultúrne, ale tiež uznala, že budova má najlepšie roky už dávno za sebou.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Na dedinách ľudia kupujú aj do zásoby, v mestách nie Čítajte 

„Som tu dvanásť rokov. Celú túto dobu sa rozpráva o rekonštrukcii. Mesto nemá v prioritách opravu mestského kultúrneho strediska. Budova je v dezolátnom stave, ale je vždy čistá. Má všetky revízie a je prevádzky schopná. Snažíme sa ju udržiavať v čo najlepšom stave.“

Riaditeľka má už niekoľko rokov vypracovaný celý plán potrieb aj s cenou, koľko by to malo stáť. Od roku 2008 žiada 20-tisíc eur na výmenu podlahy v estrádnej sále, kde sa konajú svadby, oslavy, stužkové. Nedostala ich.
Medzi väčšie investície mesta patrí oprava havarijného stavu časti strechy. „Ešte treba dorobiť približne štvrtinu za dvadsaťtisíc eur, no na radnici mi povedali, že to nie je priorita, lebo netečie,“ tvrdí riaditeľka.

Mestský poslanec Matúš Lakoštík, ktorý je zároveň vedúcim komisie kultúry, riaditeľku podporuje. „Pred dvoma rokmi povedala, že do kultúrneho strediska prestávajú ľudia chodiť, lebo ten priestor začína vyzerať nedôstojne. Jedinou výhodou je veľkosť sály.“

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Preveziete sa? Po dolnej Orave jazdia nové autobusy, nízkopodlažné Čítajte 

Mesto za posledných desať rokov opravilo toalety za 22-tisíc eur, ďalšie tisíce si vyžiadali opravy havarijného stavu balkóna, cez ktorý už tiekla voda pred hlavný vchod. Opravili aj terasu a schody pred reštauráciou a schody pred hlavným vchodom. Tu sa výpočet väčších investícií končí.

Jana Greššová v roku 2015 vypracovala približný odhad nákladov na rekonštrukciu, ktorý poskytla mestským poslancom aj vedeniu mesta. Prvý variant sa týka len obvodového plášťa a vykurovania za 1,2 milióna eur. Projektová dokumentácia by stála ďalších 20-tisíc.

Pri komplexnej rekonštrukcii sa suma vyšplhala na 4,3 milióna. Ďalších takmer 900-tisíc by stálo vybavenie interiéru, projektová dokumentácia stotisíc eur.

Eurofondy nepomohli

„Minimálne tri až štyri roky upozorňujem, aby sme začali s MsKS niečo robiť,“ hovorí Matúš Lakoštík. „Vždy som počul, že nejdeme, lebo čakáme na eurofondy.“

Požadoval aspoň vypracovanie projektovej dokumentácie za približne stotisíc eur. „Vždy ma odbili, lebo to nám nebude sedieť s fondmi.“

Prečítajte si tiež: Na potulkách oravskými ihriskami Čítajte 

Navrhol, aby budovu opravili postupne. „Začnime jednou sálou, potom prejdime na druhú. Urobme to podobne ako futbalový štadión. Aby som opäť nenašiel riaditeľku v sále zašívať potrhané kreslá.“
Upozornil na vysokú energetickú náročnosť budovy. Nezateplený plášť a množstvo veľkých hliníkových okien teplo neudrží. „Máme energetický problém a o dizajne ani nehovorím. Treba meniť okná, fasádu, podlahy, vzduchotechniku. Je to hrozné. Veľké opravy tam nerobili. Čakajú nás.“

Treba novú multifunkčnú budovu?

Mesto minulý rok vypísalo súťaž pre projektantov. Mali navrhnúť prestavbu židovskej synagógy, v ktorej bolo kino Choč, na multifunkčnú budovu. Hodnotu prestavby limitovali výškou milión eur.

„Zbytočne sa budeme zaoberať megaprojektom synagógy s kinom za milión, keď sa nám kultúrne stredisko rozpadá,“ povedal Lakoštík. „Budova kultúrneho strediska evidentne nie je priorita mesta. Žijeme v dobe, keď si môžeme dovoliť dať peniaze aj na kultúru, no treba rozmýšľať, kde ich minieme.“

Prečítajte si tiež: Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Ani Jana Greššová s víziou mesta nesúhlasí. „Potrebujeme ďalšie kultúrne centrum, keď máme toto?“ Upozornila na ďalšie priestory, kde má kultúra zelenú a reálne sa tam aj robí. Patria medzi ne tri kostoly, Oravská galéria, Zmeškalov dom. „Hlavná požiadavka občanov je kino. A my z toho kina chceme urobiť multifunkčnú sálu, kde by kino malo byť doplnková záležitosť napriek tomu, že verejná objednávka je úplne iná.“

Súčasťou prestavby synagógy je totiž zrušenie stupňovitého sedenia, čím by sa z premietacej sály stala sála koncertná, navyše by sa počet sedadiel znížil zo súčasných viac ako dvesto na približne sto.

„Už sme dali do poriadku základné školy, čiastočne materské, futbalový štadión,“ povedal Michal Švento. „Teraz treba opraviť mestské kultúrne stredisko.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  4. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  5. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  6. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  7. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Firmy požadujú väčšiu flexibilitu
  2. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  3. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  4. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  5. AURES Holdings sa vydáva na západ
  6. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  7. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  8. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  9. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  10. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 959
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 19 850
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 449
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 498
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 134
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 703
  7. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 7 954
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 846
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 705
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 546
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Urobiť dvesto vlajok svetových štátov mu trvalo štyri roky.

Milan Michalčík má ojedinelé ochorenie, ktoré má za následok úbytok bielych krviniek a stratu funkčnosti kostnej drene, čaká na jej darcu. Vo voľnom čase tvorí obrázky z krepového papiera. Za sebou má dvesto vlajok svetových štátov, teraz robí erby obcí na Slovensku.

15 h
Nové zábradlie popri Jasenovskom potoku.

Drevené zábradlie na chodníku ku rodnému domu Martina Kukučína skončí v peci.

17. apr
Takto to vyzeralo na Medzihradnom.

Likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu spaľovaním je zakázaná.

17. apr
Polícia bude naďalej dohliadať na dodržiavanie protiepidemických opatrení.

Dostaneme sa do obchodov, kostolov, múzeí, knižníc ale aj na športoviská či do zoologickej záhrady.

16. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

11 h

Svadbu mladomanželov z Turca sprevádzali aj lavíny.

15. apr

Horčica sa stala pevnou súčasťou slovenskej kuchyne. Každý národ má tu svoju, Francúzi dijonskú, Nemci svoju žltú a Slováci majú liptovskomikulášsku.

15. apr

Už ste čítali?