Nedeľa, 24. február, 2019 | Meniny má Matej

Šora s kalapom na hlave diľovala. Aj takto sa plátenníci spolu rozprávali

Odchádzali od rodín na celé mesiace, aby sa ich blízki mali lepšie. Aj s tým rizikom, že sa už domov nikdy nevrátia. Neraz prišli o všetok majetok. Na svoj stav však zostali hrdí až do smrti.

Mária Mäsiarová deťom predviedla plstenie.Mária Mäsiarová deťom predviedla plstenie.(Zdroj: Naďa Kališová)

NÁMESTOVO. Plátenníci boli jedinečnou skupinou ľudí. Aj keď prišli o všetko a boli chudobnejší než ten najbiednejší žobrák, hrdosť nestratili. Keď raz vymenili krpce za čižmy, k pôvodnej obuvi sa už nikdy nevrátili. Bol by to pre nich krok späť. A sedliakmi už byť nechceli.

Všetko sa zmenilo

Kultúrne rozdiely medzi sedliackymi a plátenníckymi rodinami boli veľké. Plátenníci vznikali z roľníkov, ale časom sa menili s tým, ako sa zvyšoval status plátenníctva. Za čias Márie Terézie bolo na hornej Orave deväť plátenníckych obcí – okrem Námestova aj osem okolitých obcí, tri z nich sú zatopené vodami Oravskej priehrady.

Dnes je pod pojmom plátenníctvo chápané všetko od samotného spracovania ľanu, jeho siatia, pradenia, prania, farbenia až po tkanie. „Z výpovedí pamätníkov však viem, že plátenníkom bol ten, kto plátno predával, nie ten, kto ho tkal či farbil,“ povedala na seminári Premeny tradičného textilu Eva Kurjaková z Občianskeho združenia Zubor. Práve vďaka nej je plátenníctvu, o ktorom sa po jeho úpadku takmer vôbec nehovorilo, venovaná taká veľká pozornosť.

Nový stav, ktorý sa začal formovať v druhej polovici 18. storočia, ovplyvnil mnohé oblasti. Eva Kurjaková robila podrobný výskum. Najmä vo svojej rodnej dedine Zubrohlave, ale aj v Bobrove, Kline či Námestove. „Zmeny zasiahli architektúru, odievanie i obuv, vznikali nové remeslá, dochádzalo k oveľa väčšej migrácii ľudí, menila sa reč, pribúdali piesne, zvyky, obyčaje, vznikali spolky. Plátenníci boli hrdí na svoj stav. Aj keď niektorí schudobneli tak, že boli chudobnejší ako posledný žobrák, stále bol hrdí, kým sú.“

Kroje rýchlo zanechali

Oravské dediny vznikali v horách, takže boli stavané najmä z dreva. Keď začali vznikať farbiarne, oravské panstvo zaviedlo povinnosť stavať murované domy. „Hornooravci sa vynašli – postavili vpredu murovanú časť, ktorá slúžila ako sklad, ale bývali v zadnej, drevenej,“ rozpráva Eva Kurjaková.

Prečítajte si tiež: Múzeum oravskej dediny predstavilo kultúru goralov

Tradičným odevom sedliakov bol kroj, najčastejšie svetlý z ľanových látok a plátna. Na nohách nosili krpce. Plátenníci boli iní. Akonáhle začali chodiť do sveta, zistili, že v krpcoch sa ďaleko nedostanú. Vymenili ich za čižmy. Tmavý odev nahradil svetlý, ktorý šili z jemnejších tkanín. O rozdieloch v obliekaní svedčí napríklad aj vyhlásenie slúžneho Újhely, ktoré vydal pred návštevou cisára Franza Jozefa. Určovalo, ako majú prísť Hornooravci vítať panovníka. „V klobúku, bielej košeli, bielych nohaviciach, v krpcoch, s opaskom a huňou na pleciach prevesenou,“ prečítala Eva Kurjaková. „To symbolizovalo roľníkov. Písalo sa tam však tiež – alebo v klobúku, čiernych alebo belasých nohaviciach, v čižmách bez opasku so súkennou hunkou tak, ako sa plátenníci nosia.“

Čižmy boli symbolom plátenníkov, ak sa raz dostali do plátenníckeho stavu, neprichádzalo do úvahy, aby si ešte niekedy obuli krpce. „Ak bola žena chudobnejšia, požičala si čižmy od majetnejšej. Aj keby mali byť také, ktoré nosila do maštale. Vyčistila ich, išla do kostola, vrátila a o týždeň si ich prišla požičať opäť.“

Ťažká košina

Kým sedliaci si sami stavali domy, šili oblečenie i krpce a vyrábali nástroje, plátenníci potrebovali pomoc remeselníkov. Na hornú Oravu prichádzali stavbári, krajčíri, obuvníci. „Dôležitú úlohu dostali košikári,“ približuje Eva Kurjaková. „Pôvodne plietli len malé košíky. Pre plátenníkov však začali robiť košiny – slúžili ako výstelka plátenníckeho vozu, chránili tovar z každej strany. Čerstvú košinu muselo niekoľko chlapov dávať do voza, bola veľmi ťažká.“

Prečítajte si tiež: Prvá oravská nemocnica má sedemdesiat rokov, čo sa za ten čas udialo?

Do popredia sa dostal chov koní. Kedysi Oravci chovali najmä voly. Tie boli silné, najvhodnejšie pre poľnohospodárstvo. Ťažko by sa však nimi plátenníci prepravili do Sedmohradska. Boli pomalé. „Kôň sa stal neoddeliteľnou súčasťou plátenníka, ak zviera sklamalo, plátenník mal po kšefte.“

Nariadenie o povinnosti robiť širšie tkáčske stavy doviedlo na Oravu nových tkáčov, staviteľov mangľov a iných odborníkov. Do plátenníckych dedín prichádzali aj mládenci zo sedliackych rodín. Jedni ako paholkovia či pomocníci plátenníkov, druhí ako manželia. „Plátenníci mali veľmi ťažký život, úmrtnosť bola vysoká. Vdova bola nútená sa znovu vydať. Keďže chlapi z plátenníckych dedín boli preč, rodina jej našla nejakého zo sedliackej rodiny.“

Migrácia ľudí

Podľa materiálov, ktoré zozbierala Eva Kurjaková, žilo v roku 1751 v piatich obciach – Bobrov, Klin, Námestovo, Zubrohlava, Slanica – 575 rodín, 239 boli plátennícke. Mali 186 koní na rozvoz. Najviac rodín žilo v tom čase v Bobrove – 150, z toho plátenníckych 84. Najviac koní mali Slaničania – 72, rodín tam žilo 86, až 59 plátenníckych.

Mnoho rodín odišlo z Oravy, postavili si obchody a neskôr sa usadili tam, kde sa im darilo predávať tovar. Plátenníci mali svoje zvyky, obyčaje, príslovia, porekadlá.

Vyprevádzanie do sveta bolo vždy srdcervúce a nieslo sa v duchu viacerých obyčají. „Brali si do kabátov sväté obrázky pokropené svätenou vodou, drobné peniaze, aby sa ich držali,“ hovorí Eva Kurjaková. „Aj príchod domov bol veľkolepý, očakávali ich celé dediny. Zvláštnosťou boli krsty. Sedliacke rodiny mali vždy pri krste zapísaných krstných rodičov, zväčša manželov. Toto v plátenníckych obciach takmer nebolo. Väčšinou bola v krstnom liste zapísaná žena a rektor alebo starší muž, ktorý sa zdržiaval doma.“

Plátenníci sa sobášili najmä vo februári a marci, zvyšok roka boli vo svete, prichádzali pred Vianocami a v januári mávali ohlášky v kostole. Mnoho mužov zomrelo vo svete, kde ich aj pochovali. V niektorých matrikách je zapísané miesto úmrtia, pri niektorých menách je však len poznámka, že zomrel v neznámych častiach sveta.

Dva spolky

Menili sa príslovia, porekadlá, vznikali nové piesne. Slovnú zásobu obohacovali slová zo zahraničia – kalap bol klobúk, šibalky zápalky, šora znamenala rozšafná žena, ak niekto diľoval, tak odpočíval.

Prečítajte si tiež: Jedna vec je, koľko detí sa na Orave narodí, druhá, koľko ich tu ostane

Historik a riaditeľ Oravskej galérie Peter Huba objavil historické stanovy dvoch plátenníckych spolkov. Podľa jedného z dokumentov vzniklo 7. januára 1865 v Slanici Grémium kupectvo hornooravské. „Bola to veľká udalosť, odobrilo ho ministerstvo orby, priemyslu a kupectva,“ priblížil Peter Huba. „Na čele stál predseda a 12 výborníkov volených na jeden rok. Členkami mohli byť aj ženy.“ Spolok ovplyvňoval spoločenský život plátenníkov. Boli v tom určené prísne zásady. Alkohol na verejnosti bol zakázaný. Na schôdzach musel byť poriadok. Ak sa niekto správal neprístojne, mohli ho vylúčiť. „Podomový obchodník nesmel kupovať od iného kupca, ak s ním nemal podpísanú zmluvu. Gazda nesmel prijímať pomocníka bez posudku od predchádzajúceho gazdu.“

O niekoľko rokov neskôr vznikol ako pokračovateľ gremiálneho kupeckého plátenníckeho spolku Priemyselný spolok plátnokupcov a priemyselníkov. Založili ho na sedení v Námestove 12. mája 1885, o rok neskôr stanovy schválila oravská župa, až vtedy začali platiť. Obsahuje viac podrobností, pravidiel, taríf, poplatkov, práv a povinností členov spolku. Hovorili aj o tom, kto sa mohol stať členom. V prvom spolku to boli kupec, fabrikant a farbiar. V druhých kupci, priemyselníci, farbiari, podomoví obchodníci, pomocníci.

Úpadok plátenníctva prišiel začiatkom 20. storočia. Jedným z dôvodov bol aj odchod plátenníckych rodín do zahraničia. V roku 1906 do USA odišlo z Bobrova až 357 ľudí, z Námestova 240, Zubrohlavu opustilo 186 ľudí, Klin 140 a Slanicu 179.

Zaujímavý program

Akciu Premeny tradičného textilu pripravilo Oravské kultúrne stredisko v spolupráci s Mestom Námestovo. Na netradičnom seminári sa stretli dospelí, žiaci i zopár študentov miestnej strednej školy.

„Fenomén hornooravského plátenníctva je širší, ako by sa na prvý pohľad zdalo,“ povedal Miroslav Žabenský, riaditeľ Oravského kultúrneho strediska. „Hovorí o kultúrno-spo-ločenskom a hospodárskom vývoji severnej Oravy v druhej polovici 18. storočia až po jeho zánik začiatkom 20. storočia. Sme radi, že nielen plátenníctvo, ale aj modrotlač dostávajú nové impulzy a podporu, o čo sa čoraz viac snažíme aj my.“

Prečítajte si tiež: Krása sa dotýka detí už troch generácií

Okrem Evy Kurjakovej a Petra Hubu vystúpili aj ďalší odborníci. Všetci rozprávali o jednom – plátenníctve. Každý sa však zameral na inú oblasť. Augustín Maťovčík priblížil osobnosti oravských plátenníckych rodín. Vendelín Ťažandlák rozprával o plátenníckej tradícii, generačnom dlhu a jeho splácaní. Etnografky Elena Beňušová a Magdaléna Paríková priblížili históriu plátenníctva, Miroslav Hajdučík zase ukázal zachránený vzorkovník zo slanickej dielne, raznice a 150-ročnú modrotlač.

Výrobu modrotlače priblížil aj ukázal Matej Rabada, ktorý pred pár rokmi obnovil niekdajšiu modrotlačiarsku dielňu v Párnici. Mária Mäsiarová sa prezentovala plstenými obrázkami, deťom ukázala, čo to vlastne plstenie je a ako prebieha. Hotové handmade výrobky z tradičného plátna napokon ukázala Lucia Šmigovská.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 676
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 19 756
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 7 133
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 6 934
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 6 464
  6. Štefánka by Pulitzer 5 494
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 343
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 421
  9. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a. 3 407
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 947

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy z MY Orava

Chodníky čistili aj vtedy, keď zákon dovoľoval inak

Vraj išlo dokonca o nejakú formu nútenej práce a tak povinnosť starať sa o cudzí majetok poslanci zrušili. Oravskí starostovia hovoria, že sa aj tak nič nezmenilo, zákon pomôže iba ak špekulantom.

Chodníky vedia byť zradné.

Skvelá správa. Potok sa už vybrežovať nebude

V Oravici skončia takmer dva milióny eur. Správca toku vo Vitanovej spevní koryto potoka.

Časť brehu Oravice je spevnená. Čoskoro pribudnú stovky metrov nového opevnenia.

V Zákamennom mali blízko k tisícke účastníkov

Pekné slnečné počasie umožnilo nádherné výhľady na Západné Tatry, Babiu horu, Pilsko, Veľký Rozsutec.

Trinásty ročník sprevádzalo nádherné slnečné počasie.

Po zoznam cudzincov musia Oravci cestovať na Kysuce

Zabezpečenie volieb do europarlamentu poriadne prevetralo viacerých oravských starostov. Dostali príkaz, aby zobrali usb kľúč alebo CD a prišli si osobne po údaje o cudzincoch do Kysuckého Nového Mesta.

Voľby do europarlamentu sa uskutočnia v máji.

Odkaz z námestia v Námestove: Nebudem sa báť

Čo sa udialo pred rokom a čo sa deje dnes. Nad tým sa zamyslelo zhruba tristo ľudí pod sochou Hviezdoslava na námestí v Námestovo.

Spomienka na Jána a Marinu v Námestove.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čadčan našiel krčah s pokladom vo svojej záhrade

Ide o staré mince, ktoré sa našli v marci 2000 v Čadci-Horelici.

Je vysokoškolský titul výhoda či nevýhoda?

Pozreli sme sa na to, ktoré odbory majú najväčšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.

Vybrali SME

Už ste čítali?