Prvá oravská nemocnica má sedemdesiat rokov, čo sa za ten čas udialo?

TRSTENÁ. Pred otvorením nemocnice v Trstenej bola najbližšia v Ružomberku. Ľudia ju dobrovoľne nenavštevovali. Verili totiž, že do nemocníc sa chodí zomierať. Postupne sa však aj na Orave začali ozývať prvé hlasy, ktoré chceli lepšiu a najmä dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Zariadenie začali stavať počas druhej svetovej vojny. V decembri 1947 spustili skúšobnú prevádzku, o pol roka plnú.

Ako bolo na začiatku

Za vznikom dnes Hornooravskej nemocnice stál vtedajší mešťanosta Trstenej Augustín Pánik, ktorý prišiel s návrhom jej výstavby už v roku 1935 a trvalo sedem rokov, kým sa začala. Ruku k dielu však priložili mnohí, nielen z mesta, ale aj okolia. Ľudia dali pozemky, vozili štrk, darovali drevo. Väčšinou zadarmo. Všetci chceli mať nablízku skutočné zdravotnícke zariadenie. Chodiť do Ružomberka bolo náročné a zdĺhavé.

Nemocnica, ktorá slúžila pacientom z vtedy Trstenského aj Námestovského okresu, začala fungovať s interno-infekčným a chirurgicko-pôrodníckym oddelením.

Súčasný vzhľad Hornooravskej nemocnice v Trstenej. (zdroj: ARCHÍV NEMOCNICE)

Prvé tri roky bojovala s nedôverou ľudí, ktorá postupne celkom zmizla vďaka prvým odborníkom. „Denne sa stretávam s mnohými menami, ktorým vďačíme za našu nemocnicu,“ hovorí Marian Tholt, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a súčasne aj riaditeľ. „Primár chirurgie Vojtech Kras, prvá gynekologička, doktorka Elena Kesslerová, po nej prišiel primár a dlhoročný riaditeľ nemocnice Valér Mydlík, primár Mikuláš Hliva na internom, Anton Gregorovič na detskom oddelení, Jaroslav Ksander na krčnom či Mikuláš Sohn na hematológii. Aj prvé sestry, Mária Stáreková a Alžbeta Valková, šofér Vincent Hlaváčik či strojník Ján Hubač, kurič Jozef Letaši. Žili v nemocnici a s ňou ako jedna veľká rodina.“

Ťažké roky

V prvých rokoch mala nemocnica 71 zamestnancov, sedem lekárov a 120 lôžok. Postupne pribúdali ďalšie oddelenia – detské, krčné, pľúcne, očné, kožné a hematologicko–transfúzne.

V roku 1962 otvorili novú hospodársku budovu. Z pôvodnej kuchyne vzniklo biochemické laboratórium, v práčovni operačné miestnosti gynekologicko–pôrodníckeho oddelenia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Čítajte 

Po vzniku Okresného ústavu národného zdravia v Dolnom Kubíne v roku 1960, pod ktorý bola zaradená aj trstenská nemocnica, sa nadlho rozvoj zariadenia zastavil. Až po roku 1991 mu začalo opäť svitať na lepšie časy. Dodnes sa však z toho spamätáva. „Nemocnica už nebola v tieni niekoho iného, začali sme zveľaďovať budovy, kupovať techniku, prístroje, sanitky,“ hovorí riaditeľ. „Predtým totiž všetky moderné prístroje išli v prvom rade do okresnej, teda dolnokubínskej nemocnice. Rovnako aj kvalitnejší lekári.“

Na prvom mieste ľudskosť

Primár a riaditeľ pracuje v nemocnici od roku 1982. Ako mladý absolvent medicíny sa stretol so zakladateľmi nemocnice a mal možnosť s nimi pracovať. „Obdivoval som ich ľudský prístup k pacientom,“ spomína. „Verím, že som to od nich aj prebral. Možnosti vtedy neboli také ako dnes. A hoci po stránke prístrojovo–technického vybavenia neboli schopní dať pacientovi všetko, vynahradili mu to slušnosťou a obetavosťou. A práve k tomu sa snažíme viesť aj súčasný personál. Robíme všetko pre to, aby sa tu pacient cítil dobre. Ale podstatné nie sú zlaté kohútiky. Ak tu nebude odborný, ľudský a úprimný personál, nepomôžu nám výdobytky doby, pacient bude nespokojný. A pritom niekedy stačí len obyčajná slušnosť.“

Vo funkcii riaditeľa mu väčšinu času zaberá aj riešenie sťažností. Ako sám priznáva, mnohé sú opodstatnené. „Ak príde pacient, čakáreň je prázdna, dlho nikto nechodí a napokon ho niekto neslušne odbije, je to nonsens a ja sa nečudujem, že ľudia sú nespokojní a nahnevaní. Ak to bude v budúcnosti pretrvávať, takíto ľudia v našej nemocnici nemajú čo robiť.“

Celkom iný prístup

Pred 30 rokmi nebol nedostatok lekárov. Dnes je. V Trstenej sú mladí absolventi a staršia generácia. Chýba stredná.

„S najstaršími nemáme problémy,“ rozpráva primár. „Oni chcú robiť, záleží im na nemocnici aj ľuďoch. Pre nich je práca poslaním, tak boli vychovávaní. To sa, žiaľ, nedá povedať o mladých. Začínajú v lepších podmienkach, ako sme začínali my. Za iný plat. Sú inou generáciou s iným pohľadom na svet. Mrzí ma však, že už sa na medicínu nepozerajú ako na poslanie, pre ktoré treba mnohokrát niečo obetovať. Ja som chcel ísť do našej nemocnice, kde ma väčšinou ľudia poznajú a ja poznám ich. Stále ma to motivuje k čoraz lepšej práci, aby som sa nemusel hanbiť chodiť po ulici, aby mnou ľudia neopovrhovali. Dnes však mladí absolventi hľadajú veľké nemocnice, kde je anonymita, alebo odchádzajú do zahraničia. Bol by som veľmi rád, keby mladí Oravci, ktorí skončili medicínu, zostávali pracovať doma. Majú tu rodičov, starých rodičov, známych. Ak to takto ďalej pôjde, o chvíľu sa o nich nebude mať kto postarať.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Jedna vec je, koľko detí sa na Orave narodí, druhá, koľko ich tu ostane Čítajte 

Trstenská nemocnica ekonomicky veľmi dobre prosperuje. Je jednou z mála nemocníc bez dlhov. Aj vďaka tomu môže žiadať peniaze z eurofondov, ktorých už dostala viac ako osem miliónov eur. Bez nich by nevyzerala tak, ako dnes vyzerá. „Každý riaditeľ sa snažil nájsť spôsob, ako sem dotiahnuť peniaze, techniku, ľudí, ale bez finančnej pomoci zriaďovateľa Žilinského samosprávneho kraja a európskych peňazí by sme nemocnicu v posledných rokoch takto nezrekonštruovali.“

Riaditeľa teší úspešnosť v ostatných trinástich rokoch. Mrzí ho však, že napriek dobrému hospodáreniu a úspechom je nemocnica stále v úzadí. „Zadĺžené nemocnice sú oddĺžené napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa v nich šafárilo. My sme aj na úkor seba uťahovali opasky, aby nás nezrušili, a žiadne peniaze naviac nedostaneme. Malou satisfakciou nám sú aspoň spokojní pacienti. To je naša motivácia a nič lepšie ani z profesijno-ľudského hľadiska nemôžeme chcieť.“

Príliš nízke platy

Nedávno trstenská nemocnica dostala licenciu na prevádzkovanie ambulancie pohotovostnej služby, projekt bol vyhodnotený ako jeden z najlepších na Slovensku. Po novom bude fungovať od 1. júla spolu s novootvoreným urgentným príjmom, ktorý bude pracovať v novom režime. V mnohých anketách, ktoré vyhodnocuje odborná i laická verejnosť, sa nemocnica umiestňuje na popredných miestach. V budúcnosti chce vedenie v spolupráci so ŽSK, okrem prebiehajúcich prác, vybudovať novú jednotku intenzívnej starostlivosti na chirurgickom oddelení, vybudovať nové priestory pre hematológiu a biochémiu, potrebovali by nové sanitky. V budúcnosti by im pomohla magnetická rezonancia.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: O rozvoj mesta sa usilujú aj obyvatelia Čítajte 

„Snažíme sa riešiť aj nepriaznivú situáciu s platmi u všetkých profesií okrem lekárov, keďže tí sú odmeňovaní podľa zákona. Najhoršie sú na tom zdravotné sestry. Jednoznačne treba zvýšiť platy im, sanitárkam, ale aj vodičom, kuchárkam, pomocniciam, šičkám a technicko-hospodárskym pracovníkom. Bez týchto ľudí nemocnica nemôže kvalitne fungovať. Môžeme robiť kvalitne, náročné chirurgické operácie, ale ak v nemocnici nebude hygiena, čistota, efekt týchto operácií pre pacienta bude minimálny. Chcem, aby všetci naši zamestnanci boli adekvátne zaplatení. Nie je všetko v našich rukách, nevyhnutné je systémové riešenie financovania zdravotníctva. Všetky naše snahy smerujú k jednému cieľu – spokojný pacient. Ďakujem všetkým, ktorí v nemocnici pracovali, či ešte sú medzi nami, alebo už nie, za to, čo urobili, čo obetovali. Patrí im moja vďaka, ale aj všetkých vyliečených pacientov.“

V súčasnosti pracuje v nemocnici 540 zamestnancov z toho 80 lekárov na 272 lôžkach.

V septembri vedenie pripravuje akademický deň s odborným aj spoločenským programom, ktorý bude určený pre odbornú i laickú verejnosť.