NIŽNÁ. Rockové leto má za sebou jedenásty ročník. Na nižnianskom ihrisku sa stretli viac ako štyri tisícky ľudí. Organizátori už štvrtý rok zostávajú verní aj charitatívnej myšlienke podujatia.
Opäť poputuje časť výťažku rodinám s hendikepovanými deťmi. O ostatnom ročníku, ale aj jeho benefičnom rozmere a problémoch, s ktorými je akcia spojená, sme sa rozprávali s jedným z organizátorov – Martinom Púčaťom.
Kedy, ako a prečo vznikol tento festival?
Pred 11 rokmi ako nadstavba Orava rockfestu, ktorého som bol súčasťou. Spočiatku sme ho robili v skromných podmienkach a vystupovali len miestne kapely. No neskôr sa na pódiách začali objavovať aj známejšie slovenské kapely a postupne i zahraničné.
Čím všetkým ste si za jeho históriu prešli?
Bolo toho hodne. Najviac ma však zarazilo, keď nás vyhodili z Tvrdošína, kde sme festival robili sedem rokov. Dôvodom boli zrejme politické boje. Dodnes si v meste nemôžeme ani len plagáty o akcii vylepiť. Mrzí ma to najmä kvôli ľuďom, ktorí náš festival vyhľadávajú.
Kedy a prečo ste sa rozhodli dať mu charitatívny rozmer?
Bolo to v roku 2015, výťažok išiel Národnému onkologickému ústavu v Bratislave. Nahnevalo ma, ako sa štát nevie postarať o tých najbezbrannejších. Myšlienka je úprimná. Nikto z nás nemá politické ambície. Nemám rád nadácie, ktoré sa priživujú na cudzom nešťastí.

My zverejňujeme fotky s konkrétnymi ľuďmi, ktorých sme podporili. Medializujeme to len preto, aby nás niekto neobvinil, že si z festivalu robíme biznis. Aj napriek tomu to dve Nižnianky urobili, čo nás trápi. Nech si niekto vyskúša, čo všetko obnáša organizácia, s akým rozpočtom a rizikom musíme rátať a koľko energie nás to stojí. Potom by asi zmenili názor.
Komu ste už pomohli, koľko peňazí išlo týmto rodinám a ako si ich vyberáte?
Pomohli sme finančne najmä rodinám s postihnutými deťmi z rôznych kútov Oravy. Doteraz sme rozdali 10 500 eur. Pomohli sme aj pracími práškami od sponzorov. Tipy na rodiny v núdzi nám dávajú rôzni ľudia, ale veľa nám pomáhajú sociálne pracovníčky.
Vlani boli proti festivalu spísané petície. Boli sťažnosti opodstatnené? Ako ste ich vnímali?
Za petíciami v Nižnej stáli ľudia, ktorí každý deň sedia v kostole. Proti nim bola spísaná protipetícia, pod ktorú sa podpisovali tí istí ľudia. Do predošlej sa vraj podpisovali len preto, aby mali pokoj od odporcov festivalu. Všetci vedia, že je to benefičná akcia, no vždy sa nájdu takí, ktorí nám podkopávajú nohy. Najhoršie je, že za tým bola aj pani, ktorej sme v minulosti, keď bola bez práce a sama s dcérou, pomohli.
Vrcholom je, že aj ona bola na predošlých ročníkoch. Žiaľ, tu sa potvrdilo – za dobrotu na žobrotu. Vraj je to akcia plná satanizmu a drog. Táto pani si neuvedomuje, že uráža slušných občanov Oravy.
Kam poputuje finančná podpora tento rok a koľko to bude?

Zatiaľ nevieme, ktorým rodinám pomôžeme. Určite podporíme aj také, ktoré boli na našom zozname v minulosti. Presnú sumu ešte tiež nepoznáme, pretože nemáme vyplatené všetky náklady. Ale bude to určite viac ako za posledné tri ročníky, keďže aj honorár od Lucie Bílej, ktorá bohužiaľ pre chorobu neprišla, sa nám vráti a o to viac môžeme rozdeliť. Zdá sa, že všetko zlé je skutočne niekedy aj na niečo dobré.
Kedy ste sa dozvedeli, že Lucie Bíla nepríde?
Lucia má dlhodobé ťažkosti so štítnou žľazou, ktoré jej robia problém s hlasivkami. Nie je to prvý koncert, ktorý odvolala. Neprišla z toho istého dôvodu ani na Terchovský budzogáň a po našom festivale odvolala aj koncert v Jičíne. Ja som sa to dozvedel tesne pred vystúpením s mojou kapelou Caliber X.
Spoluorganizátori to vedeli o čosi skôr, ale nepovedali mi to, aby som si pokojne odohral svoj koncert. Okamžite som začal byť nervózny. Bola to neskutočne zúfalá situácia. Ja som to mal vysvetľovať ľuďom. Lucia poslala zvukovú nahrávku s ospravedlnením. Aj na nahrávke bolo počuť jej chorľavý hlas.
A čo na to ľudia?
Nuž, drvivá väčšina to pochopila. Najmä tí, ktorí navštevujú festivaly. Ale našlo sa mnoho takých, ktorí to nepochopili a nepochopia nikdy. Stretli sme sa so špekuláciami, že sme ich obabrali, že vôbec nemala prísť. Nepomohlo ani to, že speváčka poslala nahrávku. Aj dobrovoľníci pri bráne si vypočuli rôzne nadávky. Vtedy človek ani nevie, ako reagovať. Nevie, či má plakať alebo to ignorovať. V prvom momente som bol šokovaný aj ja, ale to sa stáva a my, ako organizátori, s tým nedokážeme nič urobiť.

Nie je jednoduché zorganizovať akciu, trvá to aj viac ako pol roka. Takže mňa to mrzí viac ako všetkých ostatných, lebo sme sa na tom všetci namakali.
Okrem toho, nebol to koncert Lucie Bílej, ale bol to festival kapiel, navyše benefičný, na ktorom sa mali zabaviť predovšetkým ľudia. Nebolo to len o Lucii Bílej, hoci bola jedným z najväčších ťahákov. Bolo to predovšetkým o tom, aby sa ľudia uvoľnili, stretli, podporili dobrú vec. A nie zúrili, keď niečo nevyjde. Vynikajúcu atmosféru vytvoril Peter Nagy, ktorý situáciu zachránil. Celý areál s ním spieval jeho nestarnúce hity.
Aké zvučné mená už na vašom festivale hosťovali?
Vlani sme mali Olympic. To bol asi najväčší ťahák, o čom svedčilo aj 5000 návštevníkov rôznych vekových kategórii. A to je na tom pekné, že sa bavila mladá generácia so staršou.

Mali sme aj Horkýže slíže, Arzén, Ayu, Jimi Cimbala a Metropolis,The Paranoid. Každý rok zavoláme aj kapelu z Poľska, aby sme boli trošku aj medzinárodní.
Bez pomoci mnohých ľudí, od vedení samospráv cez záchranárov, hasičov, policajtov až po pomocníkov, a podpory našich návštevníkov by to však nešlo. Takže ďakujeme.