ORAVSKÁ POLHORA. Panna Mária, Jozef, Jezuliatko v jasličkách, pastieri, králi či anjeli. Umelci sa síce potili v 25-stupňovej horúčave, psychicky sa však museli preniesť do najkrajších sviatkov roka – do Vianoc. Drevený betlehem bol totiž témou ôsmeho ročníka rezbárskeho plenéra pod názvom Človek a drevo.
Dobrá spolupráca
Aj tento rok akciu pripravilo Oravské kultúrne stredisko v spolupráci s manželmi Vorčákovcami. Na dvore ich penziónu bolo celý minulý týždeň počuť hukot motorových píl a jemné buchotanie dlát. Zvuky boli intenzívnejšie ako v minulosti. Aktuálneho ročníka sa totiž zúčastnilo až pätnásť rezbárov nielen z Oravy, ale aj Liptova a susedného Poľska.
„Už sa ani nezamýšľame nad tým, či plenér ideme s kultúrnym strediskom robiť alebo nie,“ hovorí František Vorčák. „Vďaka dobrej spolupráci tradície nie je dobré porušovať. A z tohto plenéru už tradícia je.“
František a jeho manželka sú celý týždeň s rezbármi. Žeby sa však niekedy stal aktívnym účastníkom akcie, o tom hostiteľ pochybuje. „Skúšal som niečo vyrezať, ale nebolo to bohviečo. Umelecký rezbár zo mňa isto nebude. Radšej zostanem pri fotení ich práce a hotových diel,“ hovorí s úsmevom.
Sochy z topoľa
Vorčákovci zháňajú aj drevo pre majstrov. Tento rok Františkovi ponúkli spílené topole dvaja Rabčania. Drevo musí byť čerstvé, vtedy sa s ním lepšie pracuje. „Topoľ je mäkký, ľahko ním dláto prechádza,“ hovorí Stanislav Ondrík z Tvrdošína. „Okrem toho sa viac hodí do exteriéru. Lipa je na vyrezávanie ešte lepšia, ale sochy z nej sú vhodnejšie do interiéru.“ Stanislav vyrezával vartáša, strážiť bude salaš na Bielej farme.
Spolu s Ľubomírom Orságom z Oravského Veselého patrili k najstarším rezbárom. Obidvom ťahá na sedemdesiatku. Pred mladšími kolegami sa však zahanbiť nenechali. Ľubomír mal v stredu pastiera hotového. Začal robiť ovečku, aby sa do konca týždňa nenudil. „Celý život som so železom robil, drevo je pre mňa únik,“ hovorí. „Keď som sa vrátil z roboty, potreboval som sa nejako odreagovať, nasať vôňu dreva, tak som začal vyrezávať.“
Jedna rezbárka aj nováčik
Jedinou ženou na prevažne mužskej akcii bola Alena Mrekajová z Bobrova. Vyrezávať začala pred piatimi rokmi. Verejné akcie, kde sa pracuje s drevom, však vyhľadáva ešte viac ako tí, ktorí to robia dlhšie. „Rada tu chodím, veľa sa naučím od skúsenejších kolegov,“ hovorí. „Partia je skvelá, niekedy je výhodou byť sama v mužskom kolektíve. V mnohom mi poradia, pomôžu. A ja sa veľa pýtam, takže sa aj veľa dozviem.“
Haraburza by vás mohla zaujať, ide o blší trh Čítajte Alena robila pastiera s ovečkou. Hoci ju skúsenejší kolegovia odhovárali, aby si vybrala niečo jednoduchšie, nedala sa. „Bola to výzva. Vedela som, že to bude náročnejšie. Trúfla by som si aj sama a s pomocou chlapcov som sa vôbec nebála.“
Ján Šeliga z Hruštína si vybral Jezuliatko. V stredu bábätko dorábal, čakali ho ešte jasličky.
Prvý raz bol na plenéri Ján Jurky z Hruštína. Učí sa od Jána Šeligu, vyrezávať začal pred polrokom. „On ma aj inšpiroval,“ hovorí. „Zapáčilo sa mi, čo robí, tak som ho poprosil, nech ma niečo podučí. Tu som si prišiel vyskúšať, čo už viem, odkukať, niečo sa naučiť od skúsenejších. Som rád, že som v tejto partii odborníkov a majstrov. Je sa na čo pozerať.“
Na salaš i do betlehema
Ján Špuler z Bobrova dostal za úlohu vyrobiť pastierku do betlehema. Síce ženu pastierku ešte nevidel, improvizoval. „Aby nešla k Ježiškovi s prázdnymi rukami, nesie ako dar oštiepok,“ povedal rezbár.
Milan Kuchťák z Mútneho vyrezával Pannu Máriu. Profesionálny umelec si na podobné akcie chodí oddýchnuť. „Je to pre mňa relax, oddýchnem si, nedorobím sa, nikto ma nenaháňa, vypnem na pár dní, stretnem kolegov.“
V mestskom parku bolo teda veselo. Pozrite si fotky Čítajte Do gajdošskej dediny prišiel opäť aj Albert Šimrák z liptovského Bieleho Potoka. Vyrezával baču s medvedíkom a ovečkou, socha pôjde na salaš. Rezbárstvu sa venuje viac ako dvadsať rokov. Začínal menšími dielami, až neskôr prišli veľké plastiky. Najväčšie, čo doteraz robil, bol štvormetrový čert.
Tomasi Bednarski z Bielsko- Bialej robil anjela. „Nemal by byť obyčajný, skôr taký netradičný, nadprirodzený,“ povedal umelec. „Mám predstavu, len neviem, ako sa mi ju podarí zhmotniť. Chce to najmä čas a trpezlivosť. Času nie je toľko, koľko by som potreboval, ale nejako si dám rady.“
V Oravskej Polhore sa predstavili aj Peter Pagáčik z Istebného, Róbert Veselý z Podbiela, Zdislaw Kozlowski zo Świnnej a Marcin Lichosyt z Dolnej Zubrice a dvaja učni z Poľska.
Súčasťou cezhraničného projektu sú ešte dva akcie – v Babíne a v Oravskom Bielom Potoku. Všetky diela budú potom súčasťou putovnej výstavy na Slovensku a v Poľsku.
