NÁMESTOVO. Flákajú sa po meste, sú hluční, arogantní, drzí. Obťažujú svojou existenciou malé deti a ich mamičky na detských ihriskách, lozia po múrikoch, plotoch. Ich rodičov by mali dať na nútené aktivačné práce, aby si ich lepšie vychovali.
Aj s takýmito tvrdými slovami sa stretávajú nadšenci modernej, a predsa tradičnej aktivity mladých. Parkour – umenie pohybu, je zdokonaľovanie tela aj ducha, prekonávanie prekážok. Na Orave sa teší čoraz väčšej obľube. U starších môže preskakovanie cez múriky vyvolávať nechápavé krútenie hlavou, no nevedia, že tieto deti sa chcú hýbať, ale nemajú na to podmienky. To však bude čoskoro minulosťou.
Ide o priateľstvá, nie súťaživosť
Parkour a Workout Námestovo je tím, ktorý zakladala Michaela Pazúriková s pomocou manžela, mladých trénerov a viacerých aktívnych rodičov pred necelými dvomi rokmi. Inšpiráciou jej boli vlastní synovia. Mladší mal vtedy osem rokov. Keď povedal mame, čomu sa plánuje venovať, nechcela o tom ani počuť. „Zakazovali sme mu to, no len čo sa mi dostal z dohľadu, už skákal na rôznych, často nebezpečných miestach,“ spomína Michaela. „Raz prišiel za mnou a povedal, že sa to chce naučiť, ale ak mu to budem zakazovať, nikdy to nedokáže. Vtedy som si uvedomila, že asi musíme zmeniť postoj. Namiesto zákazov sme ho v tom začali podporovať, viesť ho správnym smerom. A neľutujeme to.“

Spočiatku o parkoure nevedela nič. Spájala si ho s koňmi. Kvôli svojim synom si však všetko naštudovala. „Robia vlastne to isté, čo sme my robili ako deti – preskakovali sme múriky, liezli po stromoch. Teraz to má medzinárodný názov – parkour. Nie je to však šport v pravom slova zmysle, pretože deti medzi sebou nesúťažia. Vedieme deti k tomu, aby súťaživosť nahrádzali priateľstvami, aby sa nevysmievali jeden druhému, aby si pomáhali. Parkouristi nenosia medaily, prekonávajú sami seba, a to ma na tom najviac zaujalo.“
Začínali dvadsiati
„V našom meste bolo často vídať deti, ako skáču, lozia, šplhajú sa,“ hovorí Michaela. „Často na miestach pre ne nevhodných, hlavne z hľadiska bezpečnosti, alebo na ihriskách pre deti do osem rokov, z ktorých boli vyhadzovaní a mylne považovaní za vandalov. Tiež to boli deti, ktoré napodobňovali nebezpečné prvky, napozerané z videí na internete. Nazývali to parkourom, o ktorom v skutočnosti nič nevedeli. Nechápali, že tak, ako sa dom stavia od základov, nie od strechy, tak musia najskôr aj ony samé posilniť svoje svalstvo. Veľa trénovať, nezabúdať na rozcvičku a strečing, zvládnuť základné techniky a až potom sa púšťať do tých náročnejších. Toto všetko je potrebné preto, aby sa predchádzalo úrazom a zraneniam.“

O hodnotách, ktoré skutoční parkouristi vyznávajú, deti ani len nepočuli. Preto ich zastrešili a dali im možnosť stretávať sa na pravidelných tréningoch, pod vedením skúsenejších parkouristov. Na prvý tréning prišlo 20 detí. V krátkom čase pribudlo viac ako 140 detí z Námestova a širokého okolia.
Pod ochranné krídla si ich na začiatku zobrala Telovýchovná jednota Oravan Námestovo.
Aby boli tréningy zabezpečené najmä z hľadiska bezpečnosti a kvality, potrebovali parkouristi náčinie na trénovanie. Financie sa snažili získať od sponzorov a písaním rôznych projektov. Tento rok už dostali aj peniaze z mestského rozpočtu.
Sú ako rodina
V obrovskej skupine, ktorá funguje ako jedna veľká rodina, sú deti od štyroch do osemnástich rokov. Námestovskí parkouristi okrem tréningov organizujú aj rôzne mimotréningové aktivity, ktoré utužujú vzťahy v ich komunite. Niekoľkokrát boli v trampolínovej hale v Poľsku, zažili spoločné kúpanie v aquaparku, opekačku s rodičmi, pomohli mestu pri upratovaní nábrežia priehrady. Na zdokonalenie svojich skúseností absolvovali niekoľko workshopov, pod vedením skúsených slovenských parkouristov. Predstavili sa niekoľkými vystúpeniami na rôznych akciách v meste. Zorganizovali vystúpenie a workshop pre hendikepované deti. Samozrejmosťou bol aj kurz prvej pomoci.
Deti od októbra do mája trénujú v telocvični, pod vedením piatich mladých skúsených oravských parkouristov, na čele s Oliverom Jablonským z Trstenej a Adriánom Paliderom zo Štefanova nad Oravou. V letných mesiacoch trénujú individuálne na rôznych miestach.
Podpora z mesta
Vedúcu námestovského parkourového tímu mrzí, ako negatívne sa verejnosť stále pozerá na aktívne deti, ktoré nebaví sedieť za počítačmi, chcú sa hýbať. A mrzí ju tiež, že deti od osem do štrnásť rokov nemajú v dedinách a mestách vytvorené podmienky na sebarealizáciu a zmysluplné trávenie voľného času. „Z dnešných sídlisk sa postupne vytrácajú železné preliezky, ktoré sa dajú považovať za predchodcov súčasných work-outových ihrísk. Nahrádzajú ich domčeky, šmýkačky, pieskoviská, teda ihriská určené predovšetkým pre menšie deti. Samosprávy akosi zabúdajú na tie staršie, v tínedžerskom veku,“ vysvetľuje.

Prvou lastovičkou, ktorá to zmení, bude Námestovo. V najbližších dňoch totiž mesto začne s výstavbu parkourového a workoutového ihriska na nábreží Oravskej priehrady. Bude certifikované a jediné svojho druhu na Slovensku. Spolu so súkromnou jump arénou sa tak metropola Bielej Oravy stane prvým mestom, kde budú mať nadšenci umenia pohybu všetko, čo potrebujú.
„Vyjde nás to zhruba 33-tisíc eur,“ hovorí prednosta Milan Rentka. „Pôvodne poslanci schválili v rozpočte menej, ale potom sme sumu v rozpočtovom opatrení navýšili. Dôvodom je, že tam pôjde lepší podklad, liata guma, ktorá je síce drahšia, ale mala by byť odolnejšia a vydržať dlhšie bez údržby.“
Miesto pre mladých
Vytvoriť to, čo sa nadšencom podarilo v Námestove, nebolo jednoduché. Chcelo to veľa driny, času stráveného v telocvičniach, písania projektov a žiadania peňazí z rôznych inštitúcií. Vďaka spolupráci rodičov, iniciatíve mladých, ktorí nezostali ticho, ale povedali, čo chcú, a ústretovej podpore z mesta, bude výsledok perfektný.

„Som vďačná samospráve mesta, že sa snaží vypočuť potreby mladých a podporovať ich snahu,“ dodala Michaela. „Námestovo môže byť príkladom pre iné mestá a obce. Nejde iba o naše parkourové ihrisko, ale podobnou aktívnou komunikáciou s mladými ľuďmi vznikol na nábreží aj jeden z najkrajších a najlepších skejt parkov na Slovensku. Na mestskom úrade som pre návrh nášho ihriska strávila hodiny.
Ani raz som sa však nestretla s odmietavým alebo neochotným správaním jeho pracovníkov. Som rada, že vznikne miesto, ktoré bude bezpečné a prispôsobené potrebám starších detí, kde sa môžu stretávať a tráviť svoj voľný čas zmysluplnejšie ako hrou na mobiloch. Veď ony sú naša budúcnosť.“