DOLNÝ KUBÍN. „Začalo mi puch-núť hrdlo, chrčala som, nemohla som sa nadýchnuť, bola som celá paralyzovaná a postupne som strácala vedomie, až som odpadla,“ opisuje Edita Čutková z Istebného chvíle, keď ju uštipla včela. Trvalo necelé tri minúty, kým vedomie stratila úplne. Zachránil ju skorý príchod sanitky.
Ide o život
Edita Čutková zle znášala uštipnutie včelou už v detstve. „Niekedy som bola opuchnutá aj tri dni.“ Silná alergia sa prejavila pred piatimi rokmi. Včela sa jej zamotala do vlasov, bránila sa žihadlom. Jed začal účinkovať s prekvapujúcou silou. „Stratila som vedomie, kamaráti nevedeli, čo sa deje, oblievali ma studenou vodou.“ Lekár zo sanitky jej pichol adrenalín a zachránil ju.

Po návšteve alergológa dostala recept na adrenalínové pero. O dva mesiace ju včela opäť uštipla. Pero pri sebe nemala, preto skoro zomrela. Odvtedy nemala zlú skúsenosť so včelami, no pero nosí stále so sebou. Problém nastáva, keď sa blíži jeho expirácia, teda doba použiteľnosti, ktorá trvá maximálne rok. Od lekára vždy dostane recept a začne behanie po lekárňach, pretože pier je v tomto období nedostatok, alebo chýbajú úplne.
Lekárnici sú bezmocní
„Situácia s nedostatkom adrenalínových pier sa opakuje niekoľko rokov,“ hovorí lekárnička Miroslava Ištvánová z lekárne Alfa v Dolnom Kubíne. „Niektorí pacienti naň čakajú od januára a my sme až minulý týždeň dostali jedno. A to je asi náš celý prídel na tento rok.“

Uvedomuje si situáciu, v ktorej sa pacienti nachádzajú. „Vôbec neviem, v čom je problém. Je to životne dôležitá vec pre pacienta a pritom je nedostupná. Neviem im povedať prečo. A namiesto nich nie je adekvátna náhrada. Sme bezmocní.“
Navštívili sme niekoľko lekární, všade sme dostali rovnakú odpoveď. Perá nemáme a nevieme, kedy mať budeme.
„Výpadok trvá už tri mesiace,“ povedala lekárnička z Via Natura. „Pred dvoma mesiacmi sme mali jedno pero s májovou expiráciou. Pacient si ho zobral, lebo tomu jeho už skončila.“
Aj lekárnička z lekárne Schneider je so situáciou nespokojná. „To je katastrofa. Kadejaké somariny nám núkajú a máme ich tu, no životne dôležité veci nám nedodajú.“
Jedine Viera Sopúchová z lekárne v Dlhej nad Oravou mala pozitívnejšiu správu. „V jednej distribučnej spoločnosti mi povedali, že možno ich dovezú koncom mája. Dúfam, že to bude pravda, pretože máme pacienta, ktorému expirácia končí koncom mája. Potrebuje nové.“
Dôvodom je oneskorenie výroby
Na Slovensku sa používajú dva druhy adrenalínových pier od dvoch výrobcov. Chýbajú obidve. Distribútori musia túto skutočnosť nahlásiť Štátnemu ústavu kontroly liečiv (ŠÚKL). Na jeho stránke sme našli oznam, že výpadok EpiPenu je od 22. marca. Dátum, dokedy bude tento stav trvať, doplnený nie je.

Pri druhom pere Jext prerušenie dodávok vyznačené nie je, no v lekárňach ho aj tak nekúpite.
Po perách sme preto pátrali v ŠÚKL. „Držiteľ registrácie oznámil výpadok dodávok adrenalínových pier z dôvodu oneskorenia výroby,“ povedala hovorkyňa Magdaléna Jurkemíková.
Pre ľudí, ktorí sú na jeho pomoc odkázaní, to je zlá správa. „Keď nastane anafylaktický šok, cievy sa rozšíria, tekutina z nich sa dostáva do všetkých tkanív v tele, čím vzniká opuch, ktorý môže úplne upchať dýchacie cesty a pacient sa zadusí,“ opisuje priebeh život ohrozujúcej reakcie tela na uštipnutie včelou, osou či sršňom Ján Neznámy, cievny chirurg, ktorý pracuje na rýchlej lekárskej pomoci. „Zároveň sa zníži objem krvi v cievach a prudko klesá tlak krvi.“
Adrenalín dokáže znížiť opuch a zvýšiť krvný tlak. Lekár ho podáva do žily. Niekedy rozhodujú sekundy, preto do príchodu sanitky treba podať adrenalín pomocou pera, ktorým si ho pacient sám vstrekne napríklad do stehna. Zvládne to každý. Preto je dôležité, aby ho pacienti so sebou nosili.
„Možno ho nikdy nebudú potrebovať, ale možno im raz zachráni život. A nielen im. Môže sa to stať niekomu inému a ich adrenalín môžu použiť pre niekoho iného. Na to by stále mali myslieť.“

Podmienkou však je, aby si pacienti adrenalínové pero mohli kúpiť. Cena je približne 36 eur, pričom pacient dopláca približne štyri eurá.
„Kúpila by som si ho, ale kde?“ pýta sa Edita Čutková. „Čo mám robiť? Povedať včielkam, aby ostali v úľoch, alebo si ma nevšímali dovtedy, kým niekto nedovezie na Slovensko adrenalínové pero?“