TVRDOŠÍN. Židovská synagóga v hornooravskom okresnom meste už nebude národnou kultúrnou pamiatkou. Podnet na zrušenie podal aktuálny vlastník. Pamiatkový úrad status pamiatky zrušil.
Vznik a zánik pamiatky
Synagóga v Tvrdošíne stojí od roku 1885. Je to jednoduchá dvojpodlažná stavba s trojloďovým členením vnútorného priestoru. Pôvodne slúžila na náboženské účely, súčasne aj ako židovská škola. Počas druhej svetovej vojny ju postupne nemal kto využívať a po jej skončení zostala v havarijnom stave. Od konca 80. rokov minulého storočia niekoľkokrát zmenila majiteľa. V roku 1995 začali v budove veľké rekonštrukčné práce. A to bol viac-menej koniec pamiatky a zrod obyčajnej, viac než storočnej stavby.

„Využívanie objektu pre účely diskobaru, kaviarne či herne, a s tým súvisiace zásadné stavebné úpravy neboli pamiatkovým orgánom z hľadiska využitia a stavebných zásahov nikdy povolené,“ informovala Darina Brósková, odborná radkyňa z Pamiatkového úradu. „Tieto boli vykonané v rozpore s pamiatkovým zákonom a pamiatkovými hodnotami objektu.“
Veľké zmeny najmä dnu
V minulosti žilinský Krajský pamiatkový úrad aj inšpekcia z ministerstva kultúry robili v budove štátny dohľad. Cieľom bolo preveriť stav pamiatky. Záverom oboch inštitúcií bolo konštatovanie neprimeraného funkčného využitia, devalvácie architektonického výrazu a pamiatkovej hodnoty stavby. „Ani jeden z majiteľov si neplnil oznamovaciu povinnosť o zmene vlastníctva a forme využitia objektu, ani jeden nekomunikoval stavebné zásahy s príslušným pamiatkovým úradom,“ uviedla Darina Brósková.
V priebehu dvadsiatich rokov bolo prízemie synagógy rozšírené o letnú terasu, pribudla tam krčma a herňa. Na poschodí vznikol diskoklub, v podkroví dva byty. Všetkému predchádzali rozsiahle stavebné úpravy.

Ako uvádzajú pamiatkari, majitelia zásahmi zdevastovali najmä vnútorné priestory kedysi sakrálnej stavby. „Pôvodne sálový charakter interiéru s trojstrannými emporami zmenili vytvorením celistvej podlahy,“ opisuje Brósková. „Jedno z hlavných schodísk odstránili a nahradili toaletami. Byty v podkroví si vynútili vytvorenie samostatného vstupu v južnej stene. Kde bola pôvodne tóra, je nové železobetónové schodisko až do podkrovia. Liatinové stĺpy vynášajúce drevenú emporu sú na druhom podlaží nadstavané drevenými stĺpmi z dôvodu podpory pôvodného stropu sály. Na jednotlivých podlažiach bolo urobených množstvo nevhodných povrchových úprav, vymenené sú dvere i okná.“
Mesto nekonalo
O stav národnej pamiatky sa podľa pamiatkarov nestaralo ani mesto. Práve ono totiž schvaľovalo stavebné úpravy na objekte a rozhodovalo o zmenách jeho využitia. A hoci mohlo zasiahnuť, neurobilo tak. „Mestská samospráva sídli na tej istej ulici, musela teda o všetkých prestavbách prebiehajúcich za dverami synagógy vedieť,“ hovorí Darina Brósková. „Neupozorňovala vlastníkov na zákonné povinnosti, nežiadala príslušné doklady ku konaniam, neinformovala Krajský pamiatkový úrad Žilina o aktivitách vlastníkov, nežiadala o usmernenie či zásah, nekonala ani z vlastného podnetu vo veci ochrany národných kultúrnych pamiatok.“

Výsledkom toho, ako aj neochoty predošlých vlastníkov rešpektovať pamiatkové hodnoty budovy, je podľa pamiatkarov zničenie vnútorných priestorov vzácnej sakrálnej stavby nevhodnými až devastačnými zásahmi.
Minulosťou je aj pamiatková zóna
Pamiatkový úrad ešte pred dvomi rokmi zrušil Pamiatkovú zónu mesta Tvrdošín. Zahŕňala Trojičné námestie a okolie s urbanisticko-historickou zástavbou, patril do nej aj drevený gotický kostolík. Zóna bola vyhlásená v júni 1991.
Ako sa uvádza v rozhodnutí o zrušení vyhlásenia pamiatkového územia, dôvodom straty pamiatkových hodnôt je trvalý nezáujem mesta o spoluprácu s orgánom pamiatkovej ochrany. „Mestom formálne deklarovaný záujem o ochranu kultúrneho dedičstva sa nepreukázal v praxi ako dostatočný,“ píše sa v stanovisku. Tento záver má potvrdzovať aj fakt, že mesto ešte v roku 2002 a následne v roku 2014 požiadalo o zrušenie pamiatkového územia. Dva roky po druhej žiadosti pamiatkari samospráve vyhoveli.

„Snahy minulých aj dnešných príslušných pamiatkových orgánov boli a sú zo strany mesta ignorované,“ dodala Darina Brósková. „To sa týka aj individuálnych pamiatok, vrátane synagógy. Na základe jej aktuálneho stavu Pamiatkový úrad skonštatoval zánik významnej časti pamiatkových hodnôt predmetného objektu.“ A to bolo rozhodujúce pre zrušenie jej statusu národnej pamiatky.
Samospráva so zrušením nesúhlasí
Mesto chce, aby synagóga v zozname kultúrnych pamiatok ostala a so zrušením nesúhlasí.
„Charakterizuje a prezentuje židovské kultúrne dedičstvo aj napriek tomu, že za ostatné dve desaťročia niekoľkokrát zmenila majiteľa, čo malo za následok aj úpravy interiéru i zmenu pôvodného účelu,“ uvádza primátor Ivan Šaško v stanovisku ku kroku pamiatkarov. „To sa však udialo vo viacerých takýchto objektoch na Slovensku.“ Podľa primátora je dôležité, že vonkajšia architektúra synagógy, s takmer všetkými znakmi židovskej kultúry, zostala zachovaná.

Primátor v stanovisku uvádza, že architektonické prevedenie stavby má nielen pre mesto, ale pre celé Slovensko veľký význam z viacerých dôvodov. „Pre zachovanie a záchranu židovských pamiatok v rámci celej republiky, ale tiež z dôvodu písania histórie nášho mesta. Jeho súčasťou boli aj židovské komunity, ktoré za sebou zanechali svoje jedinečné kultúrne dedičstvo. To považujeme za potrebné zachovať pre ďalšie generácie.“