Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Tesári stavajú drevenicu, bude z mesačného dreva. Tak ako kedysi

Tomáša Pňačka rozhýbali spomienky na jedinečnú atmosféru drevenice svojich predkov.

Tesanie trámov na novú drevenicu.Tesanie trámov na novú drevenicu. (Zdroj: Martin Pavelek)

LOKCA. Údery sekier a vôňa dreva sa od začiatku apríla do polovice mája rozliehali centrom Lokce. Partia tesárov tam otesávala hrubé kmene smrekov. Pripravovali stavebný materiál na tradičnú drevenicu. Tak, ako za starých čias, ručne a s nadšením. Autenticita sa oklamať nedá.

Vrátia starú drevenicu

Rodnú drevenicu babky Bakošovej, rodenej Gemeľovej, postavili pri hlavnej ceste v roku 1861. Bývala tam s rodičmi a súrodencami, až kým sa nevydala. Neskôr tam už zostala len jej mama so synom. Stála 150 rokov, no dnes by ste ju hľadali márne. Spadla pred približne 15 rokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ako dieťa som ku prababke veľmi rád chodieval,“ hovorí 31-ročný Tomáš Pňaček. „Všetko bolo robené ručne. Mala uzatvorené, v tej dobe tiché nádvorie. Mám na ňu pekné spomienky. Keď som tu prišiel, cítil som ducha starej drevenice, ozveny predkov. Fascinovalo ma to. Spomienky ma rozhýbali.“

Rozhodol sa, že ju postaví. „V Lokci také dreveničky chýbajú. Dedina sa pretvára na divoko. Máme tu bungalovy, stredomorské typy domov, kadečo, len nie tradičný dom. Vrátime drevenicu starej mamy. Mojím cieľom je postaviť ju pôvodnou technológiou s prírodnými materiálmi bez použitia chémie.“

Dobré drevo je dôležité

Prvým veľmi dôležitým krokom pri stavbe je výber dreva. Kedysi majstri tesári prišli do hory, pozreli sa na stromy a vedeli, ktorý sa hodí na trámy, ktorý na šindle, ktorý na to a na to. Dnes je takých majstrov veľmi málo a naviac to funguje inak. Drevo si objednáte a pilčíci pília zaradom na jednom mieste. „Na stavbu dreveníc sa používalo mesačné drevo. Stromy spílili vždy v zime, predovšetkým v druhej polovici znamenia Kozorožec, pretože malo najmenej vody a miazgy, ktoré pri vysychaní spôsobujú praskanie dreva. V zime ich strom stiahne do koreňov. Dôležitý bol aj výber fázy mesiaca, ktorý má vplyv na vodu. Bylinky sa zbierajú pri splne, lebo vraj majú najväčšiu silu. Stromy sa naopak pília okolo novu. Keď drevo nemá svoju krv, nejdú do neho škodcovia a huby, je to čistá celulóza a také drevo škodcom nechutí.“

Skryť Vypnúť reklamu

Dedovia využívali aj ďalšie finty. Strom spílili a nechali v lese vrcholcom dole kopcom niekoľko týždňov. Strom sa snaží zachovať svoje potomstvo a všetku miazgu vyháňa do konárov ku šiškám a nemalou mierou prispeje aj gravitácia. Naši predkovia potom prišli po tomto období, okresali konáre a mali krásne ľahké suché drevo.“

Všetko robia ručne

Tomáš začal napĺňať svoje predsavzatia minulý rok. O tradičnej tesárčine len počul, nikdy ju nerobil. Preto sa v novembri prihlásil na tesársky plenér v Zázrivej. „Stretol som sa tam so šikovnými ľuďmi, od ktorých som sa veľa naučil.“

Prečítajte si tiež: Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Čítajte 

Zoznámil sa aj s ďalšími tesármi. Keď im povedal, či by mu nepomohli pri stavbe, ochotne prišli. Čakalo na nich 60 metrov kubických dreva. Vyrobiť mali 14 trámov dlhých 11 metrov, 25 krátkych, šesťmetrových, štyri väznicové trámy dlhé 13 metrov okresané na štyri strany a niekoľko zárubní a okenných stĺpikov. Topory zobrali do rúk 31. marca.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak, ako pri výbere dreva, aj pri tesaní je viacero fígľov. V prvom rade drevo musí byť čerstvé. Suché vhodné nie je.

„Začiatky sme mali kadejaké. Spoznávali sme samých seba, drevo a nové topory. Môj prvý trám bol ohlodaný, ale postupne som sa učil. Drevo musíte pochopiť. Táto práca je o sile aj trpezlivosti.“
Tomášovi pomáhal Jozef Štibravý z Trnavy. Pridal historku s majstrom korytárom. Pýtal sa ho, ako to, že trafí vždy tam, kde chce. „Staň sa sekerou,“ dostal odpoveď.

Jozef sa venuje tesárčine tri roky. „Robil som kadečo. Hamburgery, umýval riad v Rakúsku, krájal cibuľu desať hodín pri umelom svetle. Nebolo mi z toho dobre. Tu som stále na čerstvom vzduchu.“
Keď doma povedal, že ide robiť tradičného tesára, tak sa radovali, že bude dobre zarábať.
„Vysvetlil som im, že najskôr budem pracovať zadarmo, aby som sa to naučil. Opýtali sa, či som sa zbláznil.“

Voňaví chlapci

Tomáš a Jozef prezradili ďalšie triky tesárčiny. Najvhodnejšie je vysokohorské drevo, ktoré má menšie prírastky, preto dlhšie vydrží. Severná časť dreva, kde sú letokruhy hustejšie, ide pri stavaní drevenice nadol. Pri tesaní je naopak hore, pretože pri práci vznikajú v tráme drobné záseky. Po otočení nadol ostanú ako šupiny a voda po nich stečie dole, nezateká do nich.

Prečítajte si tiež: Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte 

Väčšina dreva, ktoré využívajú, je zo smreka. Ale majú aj smrekovec opadavý. Jeho drevo obsahuje viac živice, preto vydrží dlhšie. Odborníci tvrdia, že dvoj- až trojnásobne. „Preto ho využijeme na prednú časť drevenice smerom od cesty, z ktorej strieka voda a spodné časti, ktoré pôjdu na základy,“ hovorí Tomáš.

Do Lokce neprišli len majstri tesári, ale aj škodlivý podkôrny hmyz. Zacítil vôňu dreva. A nielen on. „Keď si chodíme do potravín kúpiť niečo jesť alebo piť, predavačky nám vravia: Chlapci, ako pekne voniate drevom,“ hovorí ďalší tesár z partie, domáci Ján Paľo. „Kvôli lykožrútom sme sa stále ometali, preto sme tu namontovali lapač. Pozrite, ako veľa ich už v ňom skončilo. Čo sa musí robiť v lese po kalamite.“

Nech spia piati v jednej miestnosti

Trámy sú už pripravené. Na otázku, kedy ich začne skladať, Tomáš odpovedať presne nevedel. „Chcel by som niekedy na jeseň, keď vyčistím základy a dokončím ďalšie potrebné veci. V živote som sa naučil netlačiť na veci. Prídu v správnom čase. Tí, ktorí sa vyznajú, vravia, že drevenica aj zimu vydrží bez strechy. Ale asi to zastreším, no šindle sa majú robiť v zime.“

Zatiaľ nevie, ako bude drevenica s rozmermi 5x11 metrov vyzerať vo vnútri. „Mením to za pochodu. Vnútorný priestor zachováme. Ale dnes už treba aj kúpeľňu. Podkrovie nechám neobývateľné tak, ako bolo kedysi. Radšej tam urobím malé múzeum.

Prečítajte si tiež: Pod Babou horou by mohli dýchať morský vzduch Čítajte 

Nové drevenice už nie sú pôvodné. Bol by som rád, aby ľudia zažili ducha drevenice. Nech ich spí päť v jednej miestnosti. Dom by mal mať dušu. V tradičných dreveniciach sa všetci cítia dobre, lebo v nich cítiť ruky a mozole ľudí.“

Ak bude treba dodatočnú izoláciu, využije konopné dosky, vnútorné steny pokryje hlinenou omietkou. „Výborne reguluje vlhkosť. Mala by tam byť optimálna, ale hlavne zdravá klíma. Nevyužijem žiadnu chémiu. Každý si domy natiera kadečím a dýcha to celý život. Nemyslím si že za 50 rokov zhnije, drevenica mojej starej mamy stála 140 rokov. Veď, ak dom natriete, bude možno stáť dlhšie, ale potom prídu vnúčatá a aj tak ho prerobia alebo postavia nový.“

Tomáš by chcel, aby drevenica mala viacúčelové využitie a ľudia si vyskúšali, ako sa kedysi bývalo. „Určite by som chcel podporiť rozvoj turizmu a folklóru v našej obci a v neposlednom rade plniť osvetu pre zdravé bývanie a kladný a zodpovedný vzťah k životnému prostrediu. A keď bude treba riešiť bývanie pre moju rodinu, len pristavím ďalšiu časť, ktorá umožní bývať dlhodobo. Všetko ukáže čas,“ dodal Tomáš.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  2. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Keď štúdium (za)baví
  5. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  6. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 223
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 264
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 832
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 393
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 617
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 559
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 148
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 898
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 802
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 669
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. A dnes?

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. Chlapi ho v krčme za to zmlátili a chvíľu bol pokoj. Násilie je v spoločnosti odjakživa, nie rovnako sa však jednotlivé generácie s násilím pasujú.

Modernizujú futbalové športovisko, už to bola katastrofa

Životnosť umelej trávy skončila pred troma rokmi, treba 220-tisíc eur.

Nová tribúna vo výstavbe.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Zlodejov zaznamenali kamery, koľkokrát si ešte toto trúfnu

Drzosť niektorých ľudí, ktorí odmietajú za tovar platiť, je čoraz väčšia. Nezastavia sa pred ničím. Kradnú v noci aj za bieleho dňa, kamery im nevadia.

Dvojica podozrivých mužov tesne pred krádežov v obchode s náradím.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?