TVRDOŠÍN. Štátni kontrolóri preverovali investovanie eurofondov do odkanalizovania. Zisťovali, ako si samospráva plní povinnosti spojené s odpadovým hospodárstvom, zamerali sa aj na pripojenosť domácností na verejnú kanalizáciu. Výsledky nie sú dobré, a problém sa dotýka aj Oravy.
Nesamosprávne samosprávy
Slovensko malo mať do konca roku 2015 kompletne odkanalizované aglomerácie nad 2000 obyvateľov. Nariaďovala to Európska únia. Slovensko povinnosť nesplnilo, z toho dôvodu nemôžu menšie obce v aktuálnom období žiadať peniaze z EÚ na kanalizácie buď vôbec, alebo sú ich možnosti veľmi obmedzené.
Na Orave sú v súčasnosti tri aglomerácie nad 2000 obyvateľov – Žaškov s Párnicou s prepojením cez Veličnú a Oravskú Porubu, ďalšie sú Mútne a Oravské Veselé. Námestovské dediny však nejdú cez Oravskú vodárenskú spoločnosť, ale samostatne. Projekt dolnokubínskych obcí skončil v zásobníku.
Z Tvrdošínskeho okresu spĺňali podmienky aglomerácie Suchá Hora s Hladovkou. Z nepochopiteľných dôvodov však medzi aglomerácie zaradené neboli. A sú teda dvomi z piatich obcí v okrese, kde kanalizácia chýba celkom. Ostatných deväť je odkanalizovaných čiastočne.
Dva roky staré doklady
Napájanie domácností tam, kde kanál vedie, je veľmi zdĺhavé, hoci ide o zákonnú povinnosť. „Prinútiť ľudí, aby pripojili svoje domácnosti na verejnú kanalizáciu, vyžaduje silnejší tlak zo strany samospráv,“ hovorí Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Horná Orava. „Dopomôcť k tomu mala povinnosť obcí vydať záväzné nariadenie o nakladaní s odpadovými vodami.“
Prečítajte si tiež: Spojili sa, aby mohli vyšperkovať cyklotrasu Čítajte Tieto nariadenia mnohé obce aj prijaté mali. Prokuratúra však mala na ich zákonnosť iný pohľad. „Podľa nej je možné uložiť povinnosť, že odpadová voda musí ísť do kanalizácie, alebo že je majiteľ či užívateľ stavby povinný obsah žumpy vyvážať do čistiarne. Na druhej strane však obec nemôže občanovi uložiť povinnosť preukázať, že odpadovú vodu vyviezol zo žumpy do čistiarne. Takto sa nariadenia stávajú bezzubými a samospráva nesamosprávnou. Ak páchateľa neprichytíte pri čine, nič mu neviete dokázať.“
Zmeniť to má novela zákona o vodách. Podľa nej musia občania napojiť svoje domácnosti na kanalizáciu, ak v obci je a majú na to vytvorené technické možnosti. V obciach bez kanalizácie si ľudia musia za dva roky spätne odkladať doklady, že obsah žumpy vyviezli do čistiarne.
„A tu by mal štát zabezpečiť, aby náklady na likvidáciu odpadových vôd zo žúmp pre občanov, kde kanalizácia doposiaľ vybudovaná nie je, bola na rovnakej cenovej úrovni ako v obciach regiónu vybavených kanalizáciou.“
Šetríme inde, ako by sme mali
Úrad kontroloval doklady 26 subjektov za ostatných desať rokov. Zistil, že investície do odkanalizovania nepriniesli očakávaný efekt, a že verejné prostriedky neboli vynaložené až tak účinne, ako sa očakávalo.
Problémom je nízka pripojiteľnosť domácností na nový kanalizačný systém, ktorá je z pohľadu požadovaného stavu len polovičná.
Prečítajte si tiež: Voda z lejakov odtečie plynule. Takto to vyriešili v Bzinách Čítajte „Najčastejším dôvodom, prečo sa obyvatelia nepripájali na nové kanalizácie, bol nedostatok peňazí na vybudovanie prípojky, ktorú si obyvatelia musia zabezpečiť na vlastné náklady,“ píše v správe kontrolný úrad. „V prevažnej miere sa nepripájali ľudia vyššieho veku, prípadne rodiny s nízkymi príjmami.“
Peniaze sú problémom aj na hornej Orave. „Ľudia sa snažia šetriť za každú cenu, často aj tam, kde je to najnevhodnejšie,“ hovorí Ján Banovčan. „Podľa štatistických údajov rodiny na Slovensku vlani vynaložili na vodné 0,97 percenta a stočné 0,66 percenta svojich nákladov, ale na poštovné a telefonovanie až 3,39 percenta a na alkohol a tabak až 5,27 percenta. Napriek tomu sa z vodovodu niektorí odpájajú a pripájajú na často nepovolené a nekontrolované studne, alebo tam, kde to je možné, sa na kanalizáciu nechcú pripojiť.“
Niektorí by platili radi
Vynaliezavosť ľudí nepozná hranice. V dedinách, kde kanalizácia je, si tí, ktorí sa odmietajú napojiť, čerpadlom vypúšťajú žumpy do kanalizácie. Platia za nich ostatní. Odvážnejší sa na kanalizáciu napoja načierno a opäť sa tak vyhnú platbám za stočné.
Odhaľovanie je veľmi náročné. A práve starostovia obcí bez kanalizácie sa snažia tlačiť na kolegov z druhej skupiny. Aby tí tlačili na svojich ľudí, nech si splnia zákonné povinnosti.
Prečítajte si tiež: Štát prikázal dať viac. Ako to ovplyvní firmy Čítajte „Toto môže pomôcť vodárenskej spoločnosti zvýšiť tržby, z ktorých sa zase tvoria investície na rozširovanie sietí do ďalších obcí,“ povedal Ján Banovčan. „Lebo nech už je to akokoľvek, veľká väčšina obyvateľov dedín bez kanalizácie by si za pohodlie nemať starosti so stále plnou žumpou rada zaplatila.“ Ako starosta Zábiedova, kde kanalizácia nie je, a sotva v blízkej budúcnosti bude, vie, o čom hovorí.
Majú viac kontrolovať
Kontrolóri zistili, že väčšina obcí nekontroluje pravidelne a systematicky odvoz obsahu žúmp a ich tesnosti u vlastníkov nehnuteľností.
„Častým dôvodom je fakt, že takéto kontroly občania nemajú radi a môžu mať nepriaznivý vplyv na zvoliteľnosť starostov a poslancov do orgánov miestnej samosprávy,“ konštatujú v správe kontrolóri. „Nerobenie pravidelných a systematických kontrol však môže značne ohroziť kvalitu podzemných a povrchových vôd na Slovensku.“
Prečítajte si tiež: Pri Oravskej priehrade padali stromy, súťažili tam drevorubači Čítajte Kontrolóri však neuvádzajú, ako by sa mali tie kontroly robiť, keď prokurátori možnosť kontroly obciam napádali protestmi. Paradoxom je, že s tým spojené priestupky nemôže riešiť obec a pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Otázne tiež je, či je spravodlivé naháňať a pokutovať ľudí, ktorým štát nevytvoril podmienky na to, aby nemuseli používať vlastné žumpy.
Podľa envirorezortu treba na dobudovanie kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v slovenských obciach a mestách ešte 700 miliónov eur.
