TRSTENÁ. „Obsahuje dedičstvo otcov, sú tu pochovaní naši praotcovia, je to skutočný živý cintorín, nie nejaké múzeum,“ povedal správca trstenskej farnosti Jaroslav Chovanec pri otváraní unikátneho pohrebiska. „Preto si zasluhuje našu patričnú úctu.“ Obsah krypty pod Kostolom sv. Martina má nevyčísliteľnú historickú hodnotu a je slovenským unikátom.
Zničené požiarom
Starodávne pohrebisko prvýkrát otvorili v roku 2009. Bolo veľmi zničené, nakoľko v ňom začiatkom 90. rokov horelo a hoci požiar hasiči uhasili, nikto sa o oň ďalej nezaujímal takmer 20 rokov.
Truhly boli nahádzané nakope, mnohé zničené, obhorené a rozpadnuté, kosti rozsypané po zemi. V spleti zničeného dreva sa však našli aj historické rarity a poklady.
Zachovalo sa viacero takmer nepoškodených detských truhiel. V jednej bola kostra dievčatka v bielych šatách, v ďalšej chlapček so zachovaným odevom a topánočkami. Zachrániť sa podarilo aj osem truhiel dospelých ľudí s kompletnými kostrami a zvyškami odevov.
Rozsiahly výskum obsahu trstenskej krypty robil historik a genealóg Denis Pongrácz, financoval ho trstenský rodák Mikuláš Trstenský. Záver výskumu je jednoznačný – zachované, bohato zdobené a ručne maľované rakvy sú historickým pokladom s veľkou dokumentačnou a etnografickou hodnotou, jedinou svojho druhu na Slovensku.
Za truhlu ako za koňa
Trstenská krypta pochádza zrejme z druhej polovice 18. storočia. Podľa zachovaných fundácií v tom čase jedna maľovaná rakva stála od 8 do 12 zlatých. Pohreb dospelého človeka vyšiel šesť zlatých, dieťaťa o polovicu menej. „Dvanásť zlatých bol veľký peniaz,“ vysvetlil Denis Pongrácz. „Za toľko sa dal kúpiť kôň. Kováč dostal v 18. storočí za okutie koňa, aj s výrobou štyroch podkov a klincov, 2,5 zlatého. Štyria kopáči, ktorí dva týždne kopali Pálfymu rybník, dostali za prácu 4,5 zlatého.“
Pri Oravskej priehrade padali stromy, súťažili tam drevorubači Čítajte Denis Pongrácz dva mesiace spisoval, čo v krypte našli. Zhnité a obhorené drevo museli spod zeme vyniesť. Okrem toho, že bolo zničené, poškodzovalo aj zatiaľ zachované rakvy a kosti. Po mesiacoch dokumentovania nasledoval dlhý výskum. Nielen maľovaných rakiev, ale aj ľudí, ktorým patria pozostatky. Odborník skúmal škapuliare, šatky, ale aj detské šaty, ktoré aj po tristo rokoch vyzerali ako kedysi.
„Zachovali sa práve preto, že ide o detské oblečenie,“ hovorí historik. „Boli v malých truhlách, ktoré ležali pod veľkými. Počas požiaru a pri následnom hasení sa k nim teda nedostalo toľko vody ako na väčšie. Namokli, no nie až tak veľmi. Výhodou bolo i to, že sa neotvorili, dnu sa teda nemenila klíma.“ Genealóg poznamenal, že keby sa do krypty v deväťdesiatych rokoch nevlámali vandali, zachovaných rakiev s celými kostrami aj s oblečením by bolo viac. „Pozostatky nedegradoval vek, ale zásah zvonku. Otvorením, zapálením a následným hasením sa dnu zmenila klíma, vlhkosť, rozmnožili sa baktérie.“
Niektoré zreštaurujú
Rakvy boli uložené v štyroch radoch jedna na druhej. Tým, že príliš navlhli, sa tie najspodnejšie začali rozpadať, ostatky sa miešali. Pri akomkoľvek zásahu hrozilo, že sa rozpadne aj to, čo ešte ako-tak držalo pokope. Výskum nebol jednoduchý, keďže historik chcel zachovať čo najviac. Kompletných truhiel aj s telami sa podarilo zachrániť dvadsaťtri, pätnásť z nich je detských, najmenšia bola do krypty uložená v roku 1820, ostatné v 80. až 90. rokoch 18. storočia. Na všetkých sú viditeľné krásne kresby, podľa odborníkov sa dá určiť, či ich maľovali skúsení maliari alebo laici. „To je však v konečnom dôsledku bezpredmetné, pretože každá svedčí o vtedajšej kultúre a každá je vzácna.“
Žena z Oravy vystúpila na konferencii v islamskej krajine. Obavy sa rozplynuli Čítajte Truhly s najvzácnejšími maľbami sú zatiaľ uložené vo farskom múzeu. Čakajú na reštaurovanie. Mesto práve dokončuje projekt, v rámci ktorého chce dať aspoň niektoré z nich do poriadku. A postupne budú odborníci upravovať aj ďalšie. Najskôr najstaršie, neskôr aj mladšie. Niektoré poputujú do krypty, iné do pripravovaného mestského múzea. Všetko však bude závisieť od peňazí.
Lebky ako Kristove roky
Dorobiť treba aj interiér pohrebiska. Hoci je prístupné pre verejnosť, ešte si vyžaduje úpravy. Po pravej strane dnes leží niekoľko väčších i menších krabíc so stovkami, možno aj tisíckami kostí. Ako hovorí historik, ani jedna kryptu neopustila. A tam aj zostanú, veď ľudia si za to zaplatili. Nebudú však naveky v škatuliach.
„Sem pôjde kovová sieť, umiestnime tu všetky kosti tak, aby dostali pietu, ale zároveň aby sa ich návštevníci nedotýkali,“ povedal Denis Pongrácz. „Máme tu aj iné artefakty, kusy odevov, čižmy. Keď budú peniaze, dokážem zreštaurovať minimálne dvadsať párov krásnych topánok.“
Vonkajší vchod, ktorý je vynovený, vznikol zrejme nariadením cisára Jozefa II. z roku 1783. Prikázal, aby každá krypta mala povinne dva vchody. Pôvodný vnútri kostola pred oltárom bol počas rekonštrukcie v 90. rokoch minulého storočia zasypaný. Dnes je v ňom vytvorená kostnica. Urobil ju historik, podľa vzoru kostníc z 15. storočia a má aj vtedajšiu symboliku. „Tvorí ju 33 lebiek znázorňujúcich Kristove roky. Celkom dole je Abrahamova, starecká, navrchu zase Anjel smrti, detská. Upozorňuje, že ten, kto sa smeje smrti, kto si myslí, že príde, keď on bude chcieť, sa trpko preráta. Smrť chodí kedykoľvek a neraz berie aj deti.“
Deti išli do raja s kvetmi
Podľa matrík malo byť pod trstenským kostolom 82 ľudí. Denis Pongrácz našiel 120 lebiek. Mohlo ich byť dokonca viac. Ľudia hovoria, že vandali odtiaľ v minulosti nejaké vyniesli. V detských rakvách je množstvo suchých kvetov. Rodičia ich tam vkladali na znak toho, že ich milované ratolesti idú do rajskej záhrady. Zadné časti lebiek sa zachovali, ak malo nebohé dieťa na hlave čepiec. Tri deti našli historici pochované v spoločných truhlách s ich matkami. V rakvách bolo množstvo šatiek, ktorými evanjelici zväzovali nebožtíkom ruky. Tento zvyk sa v Trstenej zachoval aj po rekatolizácii.
Poštár poplietol listy, dôchodky prepil. Na Orave natáčala klip Mafia Corner Čítajte Niektorých nebožtíkov sa dalo presne identifikovať vďaka nápisom na rakvách. Ak chýbal nejaký údaj, genealóg ho dohľadal v matrikách. V kope obhorených rakiev totiž nevidel len haldu zničeného dreva s kostrovými pozostatkami.
„Sú to naši príbuzní, ľudia, ktorí niečo vykonali. Nie sú to len kosti. A treba si uvedomiť pravdivosť nápisu, ktorý tu čoskoro pribudne – akí ste vy, boli sme aj my a akí sme my, budete aj vy. Je to odkaz z minulosti do budúcnosti. Je to súčasť našej kultúry, dnes sa o smrti takmer nehovorí. Ale kedysi to bola každodenná súčasť života, ľudia vedeli, kto zomrel, pol mesta išlo na pohreb. Dnes to neexistuje, keď nám zomrie blízky, je to veľmi zlé. Kedysi to však brali inak – Pán Boh dal, Pán Boh vzal.“
Vzácna zbierka funerálneho materiálu a ľudských ostatkov z 18. a 19. storočia je pre návštevníkov prístupná od stredy minulého týždňa. Kľúče od nej majú v miestnom turistickom informačnom centre. Záujemcom ju otvorí historik mesta Marek Ďurčo.
Záverečná konferencia
Krypta pod trstenským kostolom bola otvorená počas záverečnej konferencie k cezhraničnému projektu Na bicykli za kultúrnym a prírodným dedičstvom pohraničného regiónu. Zo Slovenska boli do neho okrem Dolného Kubína a Trstenej zapojené obce Liesek, Hladovka a Suchá Hora. Z poľskej strany štyri prihraničné gminy. Rozširoval pred pár rokmi uskutočnený projekt Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier.
„Cieľom práve ukončeného projektu bolo zveľadiť a zatraktívniť už vybudovanú cyklotrasu Trstená – Suchá Hora,“ povedala primátorka Trstenej Magdaléna Zmarzláková. „Verím, že doplnením dopravného značenia a rôznorodého mobiliáru zvýšime atraktivitu trasy, čím sa stane ešte zaujímavejšia a lákavejšia pre našich aj zahraničných turistov.“ Okrem sprístupnenia krypty v rámci projektu pribudol viac ako kilometer cyklotrasy v Dolnom Kubíne, okolo cyklochodníka od Trstenej do Suchej Hory sú nové mapy, informačné tabule o železničke, druhej svetovej vojne, lavičky, odpadkové koše, smerovníky.
