DOLNÝ KUBÍN. „Toto je môj pozemok, nedovolím tadiaľto prejsť nikomu,“ povedal Anton, ktorý býva s manželkou v rodinnom dome. Za ním býva vo svojom dome jeho nevesta Daniela, vdova, s dvoma dcérami.
Aby sa dostali k svojmu domu, musia prejsť cez pozemky, ktoré vlastní Antonova dcéra a druhý syn. Na liste vlastníctva je na nich zapísané vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníkov zaťažených pozemkov trpieť, aby Daniela s rodinou mohli cez ne prechádzať peši a autom v nevyhnutnej miere za účelom vstupu na ich pozemky. Svokor ale tvrdí, že pred týmito pozemkami je ďalší, na ktorý sa vecné bremeno nevzťahuje.
Nepustím vás
Pokiaľ manžel Daniely žil, rodina mohla prechádzať cez dvor bez obmedzenia. Po jeho smrti spor o právo začal v roku 2014. „Najskôr k nám nechcel púšťať návštevy,“ povedala Daniela. „Museli sme si ju ísť prevziať ku bráničke a prešikovať ku nám domov.“
Neskôr už zakázal návštevám prechod úplne. Mohli sa rozprávať pri bráne.

„Čo sa mi má niekto cudzí po dvore prechádzať,“ povedal Anton. „Nedovolím to.“
V roku 2017 už zakázal cez bráničku chodiť aj rodine Daniely a zamkol ju. „Preskakovali sme ju, aby sme sa dostali domov, no keď nás zbadal, vytláčal nás von,“ povedala nešťastná nevesta. „Keď som chcela, aby ju otvoril a dovolil priviezť autom uhlie a drevo, povedal, že kúriť nemusíme. Svoje auto parkujem vedľa hlavnej cesty, nákupy nosíme v rukách.“
Využívajú pritom dvory susedov. „Keď som videl, čo sa deje, umožnil som im to, veď deti sa nemali ako dostať domov,“ povedal sused.
Rozhodne súd
Daniela niekoľkokrát požiadala o pomoc políciu. Potvrdila to krajská policajná hovorkyňa Jana Balogová. „Policajná hliadka bola niekoľkokrát riešiť vzniknutú situáciu.“
Spor vyvrcholil v júli minulého roku, keď svokor vzal pri tom do rúk vidly. Privolaní policajti ho zobrali so sebou.

Prokurátor podal návrh na vzatie do väzby, lebo existovala dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
Ale súd rozhodol, že účel väzby možno nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka. Okrem dohľadu mu zakázal priblížiť sa ku Danielinej dcére na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a zakázal mu ju akýmkoľvek spôsobom kontaktovať.
Daniela podala trestné oznámenie. Okresný súd v Dolnom Kubíne vydal trestný rozkaz, v ktorom nariadil Antonovi, aby umožnil jej rodine prechod. Nespokojný svokor podal odpor. O veci bude opäť rozhodovať súd. Svokor, ktorý je zároveň starým otcom, ďalej bráni prechodu svojej neveste aj vnúčatám.
Každý tvrdí niečo iné
Anton sa pri svojej argumentácii opiera o viacero dokumentov. Spochybňuje stavebné povolenie na výstavbu domu Daniely. Podľa neho je pozemok ornou pôdou. Nevšimol si pritom, že stavebný úrad zlúčil stavebné a územné konanie a zariadil zmenu druhu pozemku na stavebný, pričom by povolenie nevydal bez vecného bremena prechodu. Anton mohol v zákonnej lehote reagovať na stavebné povolenie, no neurobil to.

Najväčšiu váhu kladie na vlastníctvo pozemku s výmerou 16 metrov štvorcových, na ktorom údajne stojí jeho brána. „Na pozemkoch, kde je vecné bremeno, nech sa premávajú, koľko chcú, ale cez tento prejsť nemôžu,“ povedal Anton. „Na ňom vecné bremeno nie je.“ Preto ju zamyká.
Daniela jeho tvrdenie spochybňuje. „Dala som ten pozemok premerať a celý stojí na mestskom chodníku, ktorý je verejný. Odtiaľ mi prístup nemôže zakázať.“
Dcéra a žijúci syn Antona, ktorí sú vlastníkmi pozemkov, cez ktoré otec nechce púšťať ich švagrinú, už raz museli zaplatiť pokutu za to, že nerešpektovali neodkladné opatrenie. To im ukladalo, aby im umožnili prechod.
„Kedy tomu už bude koniec?“ spýtala sa Daniela. „Nič iné nechceme, len žiť ako normálni ľudia a mať možnosť dostať sa domov a von bez toho, aby nás stále niekto obmedzoval a vyhrážal sa nám.“