DOLNÝ KUBÍN. „Školy kedysi produkovali ročne približne dvetisíc plnohodnotných sestier s maturitou, ktoré nastupovali do nemocníc. Teraz z nich vychádza necelých päťsto s vysokou školou, čo je dnes legislatívna podmienka,“ povedal Jozef Mintál, riaditeľ Dolnoravskej nemocnice, ktorá má 617 zamestnancov, z toho 224 sestier a pôrodných asistentiek s priemerným vekom 45 rokov a 22 zdravotníckych asistentov. „Zatiaľ ich máme dosť, ale prichádzajú silné populačné ročníky sestier, ktoré pôjdu do dôchodku. Nebudeme ich mať kým nahradiť. No to je celoslovenský problém.“
Systém vzdelávania nie je dobrý
Mintálove slová potvrdil Peter Takáč, riaditeľ Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne. Každý rok ju opúšťa približne 65 maturantov. Podľa neho sa nepomer medzi odchádzajúcimi a prichádzajúcimi sestrami naplno prejaví v roku 2022. „Dovtedy sú už len štyri roky a my nepripravíme náhradné sestry. Na to treba štyri roky strednej školy a tri vysokej. Rozprávame o tom dlho, všetci to vedia, no nič sa v tom smere neurobilo.“

Systém vzdelávania nie je podľa neho dobrý. „Pôvodná sestra bola unikátna, jedinečná, perfektná a neviem, či sme sa so zdravotníckym asistentom nepomýlili.“ Dnes sa totiž absolvent strednej zdravotníckej školy stane týmto asistentom, pričom má menšie právomoci ako sestra. Tá musí mať minimálne vzdelanie na úrovni bakalára.
Zdravotnícky asistent nemôže podávať lieky
Jednou z možností, ako nedostatok sestier vyriešiť, je zamestnanie žien z cudziny. Hovorí sa o Ukrajinkách, Rumunkách, Bulharkách a dokonca o Kubánkach.
Podľa odborníkov je lepšou cestou posilnenie kompetencie zdravotných asistentov hlavne o podávanie liekov. Napriek tomu, že študovali štyri roky odbornú školu zdravotnícku, lieky podávať pacientom nemôžu. Paradoxne, doma môže nezdravotník podať liek svojmu chorému príbuznému.

„Na oddelenie dlhodobo chorých by som postavila zdravotného asistenta, ktorý dokáže pacienta nakŕmiť, podá mu lieky, odoberie krv, zasonduje ho, podá kyslík, napolohuje, prebalí a ráno predá odbornej sestre,“ povedala Alena Dudášová, námestníčka riaditeľa pre ošetrovanie v dolnokubínskej nemocnici. „Využili by sme ich na nočné služby aj na paliatívnom a internom oddelení.“
Vedenie nemocníc najviac požaduje práve umožnenie podávania liekov zdravotnými asistentmi. Riaditeľ školy Takáč je presvedčený, že školy by zvládli zmenu vzdelávacieho programu a rozšírenie o ďalšie predmety vrátane farmakológie, ktoré sú pre rozšírenie kompetencií asistentov veľmi dôležité. Keby sa to podarilo, zdravotnícki asistenti by dokázali postupne nahradiť niektoré sestry.
Ľudí treba zaplatiť
Na Slovensku je v súčasnosti približne 30-tisíc sestier. Po zvýšení platu zdravotníckych asistentov požadujú aj ony vyššie mzdy. Zvýšenie mzdy je jednou z veľmi dôležitých podmienok, ako ľudí do zdravotníctva pritiahnuť. Uvažované radikálne zvýšenie miezd sestier, o ktorom hovorí vedenie rezortu zdravotníctva, však musí byť kryté zvýšenými platbami zdravotných poisťovní poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Bez zvýšenia platieb dôjde k ďalšiemu zadlžovaniu nemocníc.

„Pokiaľ manažmenty nemocníc nebudú mať k dispozícii zdroje na navýšenie miezd, budú sa logicky snažiť miesta obsadiť lacnejším pracovníkom, teda zdravotníckym asistentom,“ povedal Mintál. „Naša nemocnica na základe legislatívnych úprav pripravuje novú systematizáciu pracovných pozícií. S dodržaním platnej legislatívy určíme, ktoré kategórie obsadí sestra s vysokou školou a ktoré zdravotnícki asistenti.“
V Dolnooravskej nemocnici je plat zdravotného asistenta bez špecializácie 684 eur v hrubom, so špecializáciou 776 eur. Sestra bez špecializácie má 739 eur, s certifikátom 775 a so špecializáciou 876 eur. K tomu treba pripočítať príplatky za zmeny, víkendy, sviatky.
Česi majú podobné starosti, no už začali konať. Od septembra otvárajú vyučovanie na stredných zdravotníckych školách v odbore praktická sestra namiesto zdravotného asistenta.
„Naše ministerstvo tvrdí, že cesta asistenta je lepšia, ale my vychádzame z potrieb nemocníc,“ povedal riaditeľ školy Peter Takáč. „Potrebujeme odbremeniť súčasnú sestru. Dokázala by to praktická sestra.“

Riaditeľ Hornooravskej nemocnice Marian Tholt poukázal na ďalší dôležitý fakt, nedostatok lekárov. „Do zahraničia alebo do väčších miest odchádzajú takmer všetci mladí lekári z Oravy. Neviem, kto sa bude starať o ich rodičov.“ Aj on tvrdí, že systém vzdelávania je zlý. „Načo má mať sestra pri lôžku vysokú školu? Bývalé zdravotné sestry, ktoré vyšli zo strednej školy s maturitou, boli vynikajúce. Pre potreby zdravotníctva výborne pripravené. Teraz za ne nemáme náhradu a vyzerá to tak, že ani tak rýchlo mať nebudeme.“