MALATINÁ. Malá škola dlhodobo zápasila s nedostatočným počtom žiakov, pre ktorý jej hrozil zánik. Vedenie obce sa rozhodlo pokúsiť sa jej fungovanie zachrániť ponukou prepravy žiakov na vyučovanie. V súčasnosti do Malatinej školským autobusom dochádza už asi 20 detí.
Podľa starostu Malatinej Zdenka Kubáňa znamená škola okrem primárnej funkcie výučby žiakov aj podhubie na rozvoj kultúry v obci. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa obec snaží o jej zachovanie.
"Školský autobus deti naloží, vyloží ich pri školskom moste. Popoludní už idú naspäť klasickým autobusovým spojom. Nie každý chce ísť do mestskej školy, a tak sme si povedali, že nebudeme podliehať stádovému efektu. Za tie roky máme už veľa šikovných absolventov," dodal starosta. Samosprávu stojí takéto financovanie dopravy žiakov asi zhruba päťtisíc eur ročne.
Veľkou diskvalifikáciou je podľa starostu aj fakt, že nakoľko škola nemá dostatočný počet žiakov, nemohla čerpať eurofondy potrebné na jej rozvoj. Všetky rekonštrukčné práce teda museli hradiť z vlastných zdrojov. Pri škole však chce vedenie obce v budúcnosti vystavať multifunkčné ihrisko i bytovku s možnosťou prenájmu.
Riaditeľ základnej školy Peter Harmat v súvislosti s ich fungovaním vyzdvihol fakt, že od roku 1992 začala škola uplatňovať regionálnu výchovu. "Stali sme sa jedným zo zakladajúcich členov Združenia regionálnych škôl. Boli nám ako jednej z prvých škôl na Slovensku schválené také osnovy, kde sme mohli učiť regionálnu výchovu oficiálne na škole."
Na prvom stupni teda zaviedli vyučovanie regionálnej výchovy vo všetkých triedach, deti tam majú predmety ako napríklad regionálne čítanie, hudobnú výchovu zameranú na regionálne piesne, zvyky či tradície. Na druhom stupni sa deti učia regionálny dejepis, geografiu a biológiu. "Žiaci si pripomínajú rôzne dni, ktoré majú regionálny charakter, napríklad vynášanie Moreny alebo stavanie májov. Popri tom si spravia bryndzové halušky, kuľašu a iné domáce jedlá," dodalHarmat.
