Štát prikázal dať viac. Ako to ovplyvní firmy

TVRDOŠÍN. Vyššie príplatky za nočnú prácu, viac za prácu cez sviatky aj víkendy. Zákonné zmeny určite vítajú zamestnanci. A nebránili by sa im ani zamestnávatelia, keby vedeli, ako navýšenie miezd vykryjú. Podniky, ktoré dokážu fungovať v bežné pracovné dni a mimo nočných, problémy nemajú.

Horšie je to s tými, v ktorých zamestnanci robia v noci, napríklad pekárne. Alebo tí, ktorí pracujú so zvieratami, teda družstvá. Krava si totiž nevyberá, či sa otelí v pondelok alebo v sobotu, o desiatej ráno alebo o polnoci, prvého alebo tretieho mája. Zvieratá musia mať zabezpečenú dvadsaťštyrihodinovú stálu službu.

Zvýšené, aj niečo navyše

Donedávna musel zamestnávateľ platiť zamestnancom za prácu v noci príplatok 20 percent zo sumy minimálnej mzdy za každú hodinu a 50 percent priemerného zárobku zamestnanca navyše za službu počas sviatkov.

Od 1. mája sú povinní platiť nie 20, ale 50-percentný príplatok a nie 50, ale 100-percentné navýšenie. Okrem toho pribudol 100-percentný príplatok minimálnej mzdy za každú hodinu počas práce v sobotu a v nedeľu. Zmena negatívne postihne najmä podnikateľov v poľnohospodárskej oblasti.

Prečítajte si tiež:Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope

„Dotkne sa najmä tých, ktorí chovajú hospodárske zvieratá,“ hovorí Milan Mišánik, predseda predstavenstva Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. „Biologické zákonitosti zvierat sú predurčené na nevyhnutné pracovné operácie – kŕmenie, napájanie, dojenie, strážna služba a dozor počas telenia, bahnenia. Tieto činnosti nevyhnutné spadajú do nepretržitej prevádzky a v žiadnom prípade sa nemôžu nerobiť v noci, cez víkendy či počas sviatkov.“

Politické ťahy

Značný dopad na ekonomiku bude mať zmena zákonníka práce počas zberu úrody, pretože pestovateľ nemôže na zber úrody nevyužiť vhodné počasie počas sviatkov, nedieľ a v predĺžených zmenách.

„Všetko sú to politické ťahy,“ hovorí Anton Palider, predseda tvrdošínskeho družstva Žiarec. „Jedni sa dohadujú o 14. a 15. plate, druhí o príplatkoch. Nikto z politikov sa však reálne nezamýšľa, z čoho majú pekári, poľnohospodári, ale aj iní zamestnávatelia tieto zvýšené náklady od politikov zaplatiť. Dajú nám povinnosť platiť a my sa máme trápiť, ich to ďalej nezaujíma.“

Prečítajte si tiež:Na potulkách oravskými ihriskami

Predsedu zákonná povinnosť hnevá. Ani tak nie preto, že by zamestnancom nechcel pridať na mzdách. Snažia sa im dávať, čo im patrí, niekedy aj navyše. Ide mu skôr o nezmyselnosti, ktoré štát poľnohospodárom prikazuje, zaťažuje ich rozpočty, ale keď chcú dosiahnuť niečo od nich, čo by im konečne pomohlo, kompetentní sa tvária akoby nič.

„Chceli sme červenú naftu, ale keď o nej začneme hovoriť, vtedy sú všetci hore hluchí a slepí. Sľuby o podpore poľnohospodárov končia pri rečiach. Štát nám stále hádže polená pod nohy.“

Milión a pol naviac

Tvrdošínske družstvo zamestnáva 52 ľudí. Na dvore v Tvrdošíne chová hovädzí dobytok, v Štefanove nad Oravou má ovce. Všade musí byť nepretržitá služba.

Prečítajte si tiež:Na svet prišli ďalší malinkí Oravci

Zvýšené a nové príplatky vyjdú družstvo mesačne zhruba 1000 eur, do roka je to viac ako 12-tisíc eur. K tomu treba pripočítať ďalších približne 4000 eur ročne na odvodoch. „Obava, ako sa s tým vysporiadame, aby sme nemuseli znižovať počet zamestnancov, alebo ísť cestou znižovania stavov dobytka, dojníc či oviec, je v tejto situácii na mieste,“ hovorí Anton Palider. „V konečnom dôsledku by to totiž opäť prinieslo len nevyhnutnosť prepúšťania ľudí.“

Zväz poľnohospodárskych družstiev urobil odhadovaný finančný dopad takzvaného sociálneho balíčka na jeho členské organizácie.

Náklady na minimálnu mzdu sa zvýšia o 513-tisíc eur, na príplatky za nočnú prácu dajú stredné podniky o 514-tisíc eur viac, za prácu cez víkendy 344-tisíc eur navyše a cez sviatky o 162-tisíc viac. Dohromady ide o navýšenie 1,533 milióna eur. Podľa analytikov zväzu je ohrozených 50 pracovných miest.

Cena mlieka závisí od Únie

Niektoré firmy avizujú, že sa zmena zákona premietne do ceny potravín. Vylúčiť to nemôže ani vedenia zubereckého Roľníckeho podielnickeho družstva, ktoré má vlastnú pekáreň a pečivom zásobuje mnohé oravské predajne.

Prečítajte si tiež:Deti sa na sviatok Zeme obliekli do odpadu

„Navýšenie nočných príplatkov v našej pekárni nám zvýši náklady o 1,2 percenta,“ hovorí predseda Marian Železník. „V pekárenstve je ekonomika nastavená na nízkych maržách, takže sa nedá vylúčiť, že dôjde k zdraženiu pekárenských výrobkov.“

Poľnohospodári toto urobiť nevedia. Nákupná cena mlieka je totiž závislá od ceny určenej spracovateľom. A ten ich robí podľa cien v celej Únii. „Nepredpokladáme, že nám ako dodávateľom bude cena za liter kravského mlieka spracovateľom navýšená,“ hovorí Anton Palider. „S problematikou ohľadom nových pravidiel odmeňovania sa teda zrejme musíme vysporiadať sami, z vlastných finančných prostriedkov.“

Možnosti na vykrytie zvýšených nákladov na mzdy u prvovýrobcov mlieka nevidí ani Milan Mišánik. „Priemerné náklady na výrobu litra mlieka v členských štátoch EÚ sú 0,40 eur, náš farmár dostáva za liter 0,33 eura a menej, takže zákonite vyrába stratu.“

Veľkým hendikepom je podľa neho aj podpora na hektár poľnohospodárskej pôdy, ktorá je omnoho nižšia oproti ostatným členským štátom.

„Štátna podpora do poľnohospodárstva je pre tento rok milión eur a je veľkou hanbou v porovnaní s ostatnými krajinami, kde je 30-násobne vyššia,“ hovorí Mišánik. „S určitosťou teda môžeme počítať s ďalším znižovaním stavov dojníc a oviec, a tým aj počtu pracovníkov a zamestnanosti na vidieku.“