NIŽNÁ, TRSTENÁ. Zaraďte sa medzi ľudí, ktorí si vážia zákon. Aj týmito slovami končia listy, ktoré v ostatných týždňoch dostali niektoré samosprávy. Prichádzajú od súkromných poskytovateľov sociálnych služieb. Chcú, aby im obce preplatili časť nákladov spojených s opatrovaním ich občana. V listoch sú sumy bez presnej špecifikácie.
Zmeny v zákone
Oblasť sociálnych služieb a ich poskytovanie je problémom sama osebe. O to viac, že sa čoraz častejšie mení legislatíva s tým spojená. A vyznať sa v nej musia obce, poskytovatelia a napokon aj samotní ľudia. Ostatná novela zákona priniesla zmenu vo financovaní. Štát po novom od januára poskytuje rovnaké príspevky podľa typu poskytovanej služby všetkým zariadeniam – súkromným, neštátnym i štátnym. Tým by mala byť zrušená diskriminácia, na ktorú niektoré zariadenia v minulosti poukazovali.
Zmenilo sa však aj postavenie obcí. Tie sú po novom povinné doplácať na prevádzkové náklady za svojich občanov v tom-ktorom zariadení. Ak na to nestačia ich príjmy do rozpočtu. „Obec je pre svojho občana povinná poskytnúť príspevok na ekonomicky oprávnené nálady, pretože štátny príspevok pokrýva len náklady na mzdy a odvody,“ povedal Jozef Turčáni, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. „Túto povinnosť má však len vtedy, ak obec sama požiadala o poskytovanie služby pre daného človeka a ak tak urobila po 1. januári tohto roka.“
Praktiky podnikateľov
Od začiatku roka teda samosprávam chodia listy z rôznych organizácií. Niektoré žiadajú peniaze aj za minulý či predminulý rok. „Písal nám súkromný poskytovateľ z Nitry, žiada príspevok v hodnote 110 eur mesačne, vraj opatruje nášho občana,“ hovorí Ján Kaššák, starosta Oravského Bieleho Potoka. „Neviem, ako dospeli k sume, netuším, kto ženu opatruje, ale nemám s nimi podpísanú žiadnu dohodu. Mám platiť?“
Čo všetko je na druhom poschodí polikliniky. Už je otvorené Čítajte Jozef Turčáni upozorňuje, aby si obce dobre preverili, kto žiada peniaze. V žiadosti musí byť totiž presne vyčíslené, za čo má byť príspevok poskytnutý. Môže ísť pritom len o prevádzkové náklady. Okrem toho, žiadať môžu len za služby poskytnuté od januára tohto roku a len vtedy, ak o umiestnenie obec požiadala. „Je z nášho pohľadu neférové, ak už pred účinnosťou zákona mnohé organizácie posielali samosprávam listy so žiadosťami o preplatenie nešpecifikovaných výdavkov za obdobie niekedy aj niekoľko rokov dozadu,“ hovorí. „Treba aj v tejto citlivej oblasti zachovať istú mieru korektnosti a vyššej férovosti.“
Pomoc neodmietne
Obec vydáva posudok o odkázanosti svojho občana. Na základe neho môže človek žiadať o umiestnenie v zariadení. Je povinná vydať posudok, no nie je povinná hneď aj platiť poplatky. Žiadosť o umiestnenie by si mal totiž podať buď sám žiadateľ alebo jeho rodina. „Môžem tomu chudákovi povedať, že ja žiadosť nedám, nech ju podá niekto z jeho pätnástich príbuzných, ktorí budú po ňom dediť?“ pýta sa Ivan Maťuga, starosta Štefanova nad Oravou. „Čo ak ma poprosí, aby som zavolal, lebo že ako starosta to skôr vybavím? Samozrejme, neodmietnem. No vtedy už pôjde o objednávku a musíme platiť. Alebo?“
Ak si človek sám nevyberie, do akého zariadenia pôjde, mala by naozaj konať obec. „Ale pomoc s hľadaním zariadenia či vypracovanie posudku ešte nie sú objednávkou služby. Tou je až nastúpenie človeka do zariadenia,“ spresnil Jozef Turčáni.
Rodinné pomery
Opatrovateľské služby poskytuje na hornej Orave aj Spišská katolícka charita prostredníctvom Domu charitas v Trstenej a Denného stacionára v Zuberci. Riaditeľka trstenského zariadenia Anna Parcová posielala obciam listy so žiadosťami o príspevky pred pár dňami. Vypočítavala ich podľa toho, aký dôchodok má daný klient a či stačí na pokrytie všetkých výdavkov. Iba v prípade nižších dôchodkov žiada obce o peniaze na prevádzku.
Čo všetko je na druhom poschodí polikliniky. Už je otvorené Čítajte „Každý prípad sme riešili individuálne,“ hovorí. „V žiadostiach sú zahrnutí len ľudia s veľmi nízkymi príjmami. A ak vám tam niektorí vaši občania chýbajú, tak je to preto, že im poskytujeme iný druh služieb, na ktoré od obcí príspevok nežiadame.“
Zariadenie žiada obce o pomoc. Nie však iba po finančnej stránke. Potrebuje tiež vedieť o rodinných pomeroch jej klientov či záujemcov. „Rodina nám nie vždy povie všetko. Niekedy nevieme, aké sú jej rodinné pomery. Vy však o tom viete. A keď už ideme za nimi s presnými informáciami, reagujú inak.“
Nezáujem a výhovorky
Neraz sa stáva, že príbuzní nie sú ochotní priplácať na pobyt odkázaného v sociálnom zariadení. V niektorých prípadoch preto, že skutočne nemajú z čoho. Stáva sa však, že príbuzní sú vypočítaví, tvária sa ako insolventní, hoci je pravdou presný opak. Snažia sa tým ušetriť, keďže v prvom rade by mali zariadeniu doplácať oni, až potom obce.
„My sa obraciame najskôr na rodinu, až potom na obec,“ hovorí Anna Parcová. „Ale vy, keďže poznáte pomery, ich môžete osloviť ešte predtým, než rozhodnete o príspevku. Nemôžu špekulovať, že nezaplatia, ak na to majú.“
Slnko lákalo do ulíc, ľudia privítali 1. máj Čítajte Ján Banovčan, predseda Združenia miest a obcí Horná Orava, upozornil, že aj na Orave sú ľudia, ktorých osud ich starých a nevládnych príbuzných netrápi. „Nie celkom sa však môžu vykrútiť z platenia,“ povedal. „Musia súdnym rozhodnutím preukázať, že sú zbavení vyživovacej povinnosti voči príbuznému. Ak ho nemajú, musia platiť. Otázne je, či aj budú. V krajnom prípade však obec môže vstúpiť do dedičského konania, ak uhrádzala poplatky, ktoré odmietli uhrádzať osoby majúce voči klientovi v zariadení vyživovaciu povinnosť.“
Povinné vreckové
Zaujímavosťou je, že zákon prikazuje, aby človeku v sociálnom zariadení zostalo 25 percent životného minima, v súčasnosti teda necelých 50 eur. Hoci tieto peniaze nepotrebuje, keďže má strechu nad hlavou, stravu a celodennú starostlivosť. Zariadenia však nemajú na výber a musia svojim klientom tieto sumy nechať.
Žaškovskí seniori: Chceme mať v chotári poriadok Čítajte „To je všetko pekné, že prispejem našim občanom, keď treba,“ povedal Ivan Maťuga. „Ale načo potrebujú ešte aj to vreckové, keď je o nich komplet postarané? My sme stará dedina. Mám mnoho dôchodcov, ktorí ledva vyžijú od dôchodku do dôchodku. Starajú sa sami o seba, peniaze im ledva vystačia, neraz sú v mínuse, nieto ešte aby im niečo zostalo. Voči nim to nie je celkom spravodlivé.“
Trstenský Dom charitas žiada na jedného klienta, ktorému nestačí dôchodok na pokrytie všetkých nákladov, príspevok vo výške 27 eur. Ročne to vychádza 324 eur. „Myslím, že to je pre obec nič. Však ešte stále na neho dostáva podielové dane.“
Druhá vec však je, že nie každý poskytovateľ je tak sociálne cítiaci. Mnohí pýtajú oveľa vyššie sumy a na všetkých. V každom prípade si musí obec oprávnenosť žiadostí overiť.
