Alžbeta bola od 13 rokov v detskom domove. Mama sa jej predávkovala drogami, otec predával aj užíval drogy a nakoniec vyskočil z okna. Dve sestry boli prostitútky závislé na heroíne, jedna už nežije. Jeden brat chodí po basách, druhý kradne, fetuje, o rodinu sa nestará. Alžbeta v 17 rokoch otehotnela. Teraz vychováva štyri deti, ktoré má s tromi mužmi. Bitky si od nich užila viac ako lásky. Jeden sa obesil, druhý bol ženatý, tretí sa stratil potom, ako oznámila polícii, že ju zbil.
Alžbeta má dnes 30 rokov, útočisko našla v zariadení pre týrané ženy a deti. Za ostatných desať rokov ich služby využila šesťkrát. Toto je stručná rodinná anamnéza 30-ročnej ženy z Liptova, ktorá teraz žije na Orave.
Tu by sa jej príbeh mohol skončiť, ale je taký nepochopiteľný, odstrašujúci a zároveň poučný, že sme sa rozhodli ponúknuť ho našim čitateľom.
Ťažké detstvo
Žila som s rodičmi v Bratislave. Mamu nenávidím doteraz. Fetovala, našla si pracháča. Dal jej byt. Od siedmich rokov sme s dvoma mladšími súrodencami bývali u babky. Otec bol v base.
Spolu prežili dobré aj zlé. Dôverovať si treba, hovoria Čítajte Potom nás mama zobrala ku sebe. Nikdy nebola doma, chodila po diskotékach. Začala predávať heroín, neskôr ho začala brať. Keď otca pustili z basy, mama od nás odišla.
Žili sme s otcom v ubytovni, ale on začal tiež predávať drogy, potom brať. Hocikedy prišli díleri, rozkopali dvere a pýtali peniaze. Nemal ich, pretože fet minul pre seba. Bože môj, ako ho pred nami zbili, ležal na zemi celý krvavý.
Aj dve staršie sestry sa stali feťáčkami. Na drogy si zarábali ako prostitútky. S bratmi sme išli nazad ku babke. Keď som mala 13 rokov, zobrali nás s bratmi do detského domova.
Útek na Liptov
Išla som sa učiť za cukrárku do Liptovského Mikuláša. Tam som sa zoznámila s Jánom. Otehotnela som v sedemnástich. Nasťahovali sme sa ku jeho rodičom v Ružomberku. Neskôr sme od mesta dostali do nájmu byt. Ku prvej dcére pribudla o rok druhá.
Keď sme zostali bývať sami, Jano začal piť. Žiarlil, domýšľal si. Bil ma. Deti nebil, lebo boli malé. Rozbíjal nábytok, udieral ma päsťami, kopal, nadával. Bil ma, aj keď som bola tehotná. Vždy, keď sa blížil čas príchodu z práce, bála som sa. Nedalo sa tomu zabrániť. Raz som nahlásila, že ma týra. Povedali mi, že ho zobrať nemôžu, lebo byt je písaný na neho. Ak chcem, tak mám ísť ja. Vydržala som to necelé tri roky. Odišla som, keď mala druhá dcéra tri mesiace.
Susedky mi poradili, aby som išla do krízového centra v Ružomberku. Zobrali ma hneď. Bola som tam rok a pol. Popri materskej som dokončila školu. Mesto mi dalo do nájmu byt.
Jano mal na prvé dieťa platiť výživné 50 eur, na druhé 30 eur. Neplatil, o deti nejavil záujem. Stal sa z neho alkoholik. Chodil sa vyhrážať, že sa zabije, ak sa nevrátim. Zavreli ho za neplatenie výživného. Písal, aby som mu odpustila. Minulý rok zomrel. Obesil sa.
Ďalšie ťažké obdobie
Mala som jednoizbový byt a dve deti. Našla som si druhého chlapa, Petra. Až keď som otehotnela, zistila som, že je ženatý a má dve deti. Potom som osprostela. Stretávali sme sa ďalej, ale nakoniec som sa zrútila. Mám dve deti s iným, som tehotná, slobodná, on má ženu a deti, čo idem robiť? Tretie dieťa som chcela dať pôvodne na adopciu, ale rozmyslela som si to.
Byt som vrátila mestu bez dlhov a išla do krizáku v Kláštore pod Znievom. Potrebovala som pomoc, hlavne psychickú. Prišla som tam v piatom mesiaci tehotenstva. Prijali ma.
Spamätala som sa po pol roku. Dala som si žiadosť na byt a keďže som nemala žiadnu dlžobu, tak mi dali ubytovňu. Žili sme tam už ja a tri deti viac ako dva roky, ale vznikol mi dlh na nájomnom. Neviem presne koľko, asi 1200 eur. Vyhodili nás.
V neľahkom štúdiu vytrval napriek samote, nedostatku peňazí aj strachu Čítajte Na deväť mesiacov nás prichýlili v krízovom centre v Považskej Bystrici, neskôr v krizáku v Rajci. Rajec mal rodinný dom v Ružomberku, poslali nás tam. Keď rodinný dom zrušili, dostala sme od mesta napriek dlhu, ktorý som nesplácala, znova ubytovňu. Ale už som musela platiť nový nájom 180 eur aj starý dlh. Ten dlh mám stále, mesačne platím po 25 eur.
Žili sme len z materskej, prídavkov a 27 eur výživného, ktoré platil otec tretieho dieťaťa. Dohromady sme mali 320 eur, nájom a dlh zhltol dvesto.
Začala som si v hoteli privyrábať ako upratovačka. Veľmi nám pomohli dobrí ľudia, ktorí videli, v akej sme situácii. Od dcérinej učiteľky som dostala formu na pečenie oplátok. Vyrábala som ich celý rok, cesnakové, rascové, syrové. Piekla som koláče, torty. Ľudia nám pomohli potravinami, oblečením, drogériou, stravnými lístkami. Deti chodili do školy pravidelne.
Do tretice všetko zlé
Vtedy, keď som to už psychicky zvládala, prišiel tretí muž, Fero. Otehotnela som na prvý šup. Tvrdil, že sa o nás postará. Uverila som a nasťahoval sa ku nám. Potom povedal, že ma nebude živiť s cudzími deťmi, kým neporodím. A začal ma biť. Veľmi som sa ho bála. Bol to veľký manipulátor.
Fero je Róm a ja som nikdy s Rómom nežila. Často vravel: Musíš sa naučiť naše pravidlá v cigánskej rodine. Doteraz ich neviem. Jedno z hlavných je, muži môžu všetko, ženy musia poslúchať a byť ticho.
Dva roky sme s nim žili. Bil ma každý týždeň, ráno, na obed, večer, aj tehotnú. Sem-tam mi dal peniaze a potom mi to vyčítal. Alebo, keď mi mal dať peniaze, tak vyvolal hádku, aby mohol odísť. Fetoval, hral automaty. Keď som mu to vyčítala, tak povedal, nech sa do neho nestarám.
Predtým som bola na tom dobre a zasa som si nalepila debila. Mesiac po pôrode ma veľmi zbil. Mala som monokle, hrče. Utiekla som na sociálku a poprosila o pomoc. Hneď zo sociálky ma zobrali do krizáku v Žiline.
Na svet prišli ďalší malinkí Oravci Čítajte Začal mi písať na sociálnu sieť, že sa ospravedlňuje, že bude dobrý. Uverila som mu a vrátila sa. Po dvoch týždňoch som tak vyfasovala, že som sa z bytu nepohla. Dôvod? Lebo som od neho odišla.
Ráno vstal a nechcel na raňajky pečivo ako normálny človek. Chcel varené jedlo. Skákala som okolo hrncov. Prestal pracovať.
Deti nebil, ale bol k nim zlý. Keď si kreslili, vyčítal im, prečo míňajú pastelky, ktoré majú do školy. Aj za to som dostala. Buzeroval ich aj pri jedle. Žili sme spolu rok.
Vtedy som si povedala, dosť, už ma nebude nikto biť. Odišla som do krizáku v Žiline. Ostal na ubytovni a urobil dvojmesačný dlh. Musím ho splácať. Neviem, koľko dlhujem celkovo. Asi 1400 alebo 1500 eur, neviem. Na svoje dieťa má platiť výživné 50 eur, neplatí.
Posledný azylový dom?
Teraz som v azylovom dome v Dolnom Kubíne. Zo všetkých, ktoré som spoznala, je najlepší. Veľmi nám pomáhajú, hlavne psychicky.
Ale Fero zistil, kde sme. Chodil za mnou trištvrte roka. Prosil ma, aby som mu odpustila. Povedala som mu, nech dokáže, že sa zmení, nech zoženie bývanie. Nič neurobil.
Keď som mu na Medzinárodný deň detí povedala, že mu neverím a nech už nechodí, tak ma na ulici začal biť. Mala som jeho malú dcéru na rukách. Kopol ma do rebra, päsťou udrel do tváre, rozbil mi peru. Zaliala ma krv. Ľudia chodili okolo a nevšímali si to. Prečo by sa mali starať do cigáňov. Nikto mi nepomohol.
Žena z Oravy vystúpila na konferencii v islamskej krajine. Obavy sa rozplynuli Čítajte Udala som ho. Ušiel a nemôžu ho chytiť. Prosil ma, aby som trestné oznámenie stiahla, ale nie. Vyhrážal sa mi aj cez esemesky. Policajtom som ich ešte nestihla ukázať. Teraz je tri mesiace ticho.
Najskôr som začala pracovať ako upratovačka, teraz som zamestnaná v jednom z priemyselných podnikov v meste. Podala som si žiadosť o trvalý pobyt. Ak mi ho dajú, požiadam mesto o nájomný byt. Štvrtého chlapa už nechcem.
Nikoho neobviňuje
Môžem si za to sama, lebo som sprostá a naivná. A možno som aj ja spravila chybu. Chlapi ma vedia zmanipulovať. Nemám na nich šťastie, priťahujem zlých. Ak by som niečo mohla zmeniť, tak chlapov. Neľutujem, že mám deti. Mám len ich a mám ich veľmi rada.
Spoľahnúť sa môžem na našich sociálnych pracovníkov. Sú naozaj dobrí, pomáhajú nám. Pomoc nie je len to, že vám niečo donesú, darujú. Ale aj to, že vás usmernia. Aj ja som bola kedysi taká, že som sa nedala a vravela si, prečo by mi mal niekto cudzí rozkazovať. Ale teraz viem, že mi nechcú zle. V iných centrách som nemohla chodiť do práce, tu vás podporia, aby ste si prácu našli. Veľmi im za všetko ďakujem.
