HABOVKA. Žiadny vlk, medveď ani zlatý jeleň, len dva zlaté srnce, zopár jazvecov, ale zato množstvo diviakov, psíkov medvedíkovitých, líšok. Na oravskej poľovníckej výstave sa bolo na čo pozerať.
Uplynulý rok však nepatril v poľovníckej spoločnosti k tým úspešnejším. Chýbali najvzácnejšie trofeje. Na druhej strane však nebola núdza o množstvo abnormalít zo srnčej ríše.
Chýbajú najvzácnejšie
Oravskí poľovníci robia vždy v prvej polovici roka regionálnu výstavu, na ktorej predstavujú výsledky uplynulého roka. Tentokrát v Habovke. Na výstavných paneloch organizátor, Poľovnícky spolok Prieková, vystavil viac ako šesťsto trofejí.
Nechýbalo jelenie parožie, srnčie, diviačie kly, lebky jazvecov, líšok, psíkov medvedíkovitých. Zlaté jelenie trofeje, po ktorých túži každý poľovník, by však návštevník v zbierke z minulého roka hľadal márne.
Zákazníkov pošty vyľakala vretenica Čítajte „Vysoká zver je u nás na ústupe,“ povedal Miroslav Pavčo, predseda Obvodnej poľovníckej komory Tvrdošín. „Čo do počtu jej neubúda, ale kvalita klesá. Nevieme si to vysvetliť, pretože úžitkovosť revírov sa nezmenila. Musíme nájsť spôsob, ako to riešiť, zvrátiť súčasný stav. Vždy bola Orava známa tým, že sme mali za rok aspoň tri zlaté jelene. Tento rok nie je ani jeden.“
Pripomenuli si kolegov
Kvalita trofeje sa určuje podľa počtu bodov. Tie sú prideľované podľa viacerých parametrov. U každého je to niečo iné. Pri každej skupine sú však tabuľkové hodnoty a na ich základe sa za tie najkvalitnejšie jedince dávajú zlaté, strieborné a bronzové medaily. „Zlato je od 210 bodov nahor,“ vysvetľuje Miroslav Pavčo. „Vlani sme mali v našom okrese maximálne 198 bodov, v Dolnokubínskom 201, v Námestovskom boli dva, jeden mal 201 a druhý 204.“
Organizátori však na dva panely nainštalovali najvzácnejšie trofeje zo svojho spolku aj z minulosti, nielen z vlaňajška. A tam boli i zlaté jelenie a srnčie trofeje. Poľovníci si prostredníctvom nich pripomenuli aj niektorých svojich kolegov, ktorí už nežijú.
Strhnuté ovce
Oravskí poľovníci vlani nezastrelili žiadneho medveďa. Jeho odstrel je regulovaný a povolený len na výnimku od ministerstva životného prostredia.
Zuberčania chceli pustiť turistov do Roháčov skôr. Nepochodili Čítajte Nepodarilo sa im zastreliť ani jedného vlka. „To ma dosť mrzí, pretože škody, ktoré spôsobujú na vysokej, srnčej zveri, ale i na domácich zvieratách, sú obrovské,“ hovorí Miroslav Pavčo. „Vlani jednému chovateľovi vo Vitanovej údajne strhli až 50 oviec. Našou nevýhodou je, že okrem časového horizontu, kedy je lov vlkov povolený, sme obmedzení aj zákazom loviť ich v okruhu pätnástich kilometrov od poľskej hranice. Do tohto pásma spadajú revíry od Suchej Hory až po Trstenú.“
Jedna lebka vlka sa na výstave predsa objavila. Ten však v Trstenej skonal pod kolesami auta.
Medzi vystavenými trofejami bolo viacero lebiek psíka medvedíkovitého. Ide o zviera podobné psovi, ktoré na naše územie prišlo z Ruska. Kým pred niekoľkými rokmi bola rarita, ak poľovník tohto psíka zastrelil, dnes majú z neho hlavy v smútku. „Je veľkou škodnou,“ hovorí Ivan Maťuga. „Je ich strašne veľa, vyháňajú jazvecov z ich brlohov. Jazvec sa proti nim nevie brániť. Sú premnožené a robia veľké škody. Na Orave sú už všade.“
Zmizol tetrov i jarabica
Kým vysokej a srnčej zveri, rovnako ako aj diviakov, je v oravských poľovníckych revíroch dostatok, zmizli z nich niektoré zvieratá, ktoré boli kedysi pre Oravu typické.
„Na hranici vymretia je tetrov holniak,“ povedal Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „Kým v 80. rokoch sa na Orave odhadovalo päťsto kusov, dnes tu nemáme ani tridsať jedincov.
Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Čítajte Dôvodom rapídneho úbytku je zmena prostredia. Žijú už iba v kosodrevine v Roháčoch, okolo Oravskej priehrady celkom vymizli, z Babej hory a Pilska taktiež. Z Oravy zmizla aj kedysi tradičná jarabica poľná. V bývalom Československu sa ich odstrelili státisíce. No zmena gazdovania a spôsobu poľnohospodárstva znamenala pre ne smrť.“
Medzi vystavenými trofejami bolo mnoho srnčích parohov, ktoré vyzerali inak ako klasické. Abnormality boli rôzne. Ako nám povedali odborníci, mohli vzniknúť nárazom, chorobou aj vekom. Niektoré jedince žili s jedným parohom celý život, iné oň prišli pri súboji.
