ORAVA. Rastliny netypické pre naše územie sa k nám dostali najmä dovozom. Ľudia si ich priviezli ako okrasné a medonosné kvety najmä z Ameriky alebo Ázie. „Z parkov a záhrad sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy,“ hovorí Ivan Šustr, botanik zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „Na Oravu sa mnohé druhy dostali dopravou, na kolesách áut. Po Slovensku sa masívne šíria hlavne v okolí riek, kde ľudia vyhadzujú záhradný odpad, v ktorom sú semená a odrezky týchto rastlín.“
Peniaze
V mnohých prípadoch sa o likvidáciu inváznych rastlín starajú obce, aj keď nerastú na obecných pozemkoch. Problémom sú napríklad okolia riek.
Pod Babou horou by mohli dýchať morský vzduch Čítajte „Niektoré samosprávy žiadali Slovenský vodohospodársky podnik o preplatenie nákladov, ktoré mali s likvidáciou,“ hovorí Ján Banovčan, starosta Zábiedova a zároveň predseda Združenia miest a obcí Horná Orava. „Dostali však odpoveď, že oni na to peniaze nemajú. A keď sa o to nebudú zaujímať obce, rozrastú sa ďalej, aj na obecné plochy. Vtedy to už problémom samosprávy bude.“
Celoslovenské združenie obcí žiada vytvorenie fondu, z ktorého by dostávali peniaze práve na likvidáciu týchto rastlín z iných než obecných pozemkov.
Informovali ľudí
Problematike inváznych rastlín sa dlhodobo venuje Zábiedovo. Vyskytoval sa tam pohánkovec a zlatobyľ. Lokality s nimi obec čistila mechanicky aj chemicky. Miesta pravidelne kontroluje, aby sa rastliny neobjavili opäť. Hoci zákon neukladá povinnosť informovať o vzhľade a účinkoch inváznych rastlín, zábiedovská samospráva to urobila hneď, ako spomínané druhy na svojom území objavila.
„Uverejnili sme článok a fotografie v obecnom občasníku, hlásili reláciu o nich v obecnom rozhlase, vzorky oboch druhov sme umiestnili na vstup do predajne potravín, upozornili sme ľudí, ktorí mali tieto rastliny vo svojich záhradách,“ povedal Ján Banovčan.
Témou sa zaoberali aj na verejnom zhromaždení občanov, kde ľudia videli prezentáciu so všetkými inváznymi rastlinami aj s ich nebezpečnými účinkami a spôsobe odstraňovania.
Nebezpečný boľševník
Nežiaducim druhom rastlín sa u nás darí z mnohých dôvodov. Majú vysokú konkurenčnú schopnosť, zvládajú suchá i záplavy, dokážu rásť na rôznych typoch stanovíšť, dobre a ľahko sa rozmnožujú a rozširujú. Z desiatich druhov rastie na Orave šesť. Všetky môžu na ľudský organizmus pôsobiť ako silné alergény, najnebezpečnejší je nepôvodný boľševník obrovský. Dorastá až do výšky piatich metrov, vďaka čomu sa dá ľahko rozpoznať. Vyskytuje sa najmä medzi Oravskou Jasenicou a Námestovom pri rieke Orava, našiel sa však aj na Slanej vode a nedávno údajne i v Malatinej.
Na dedinách ľudia kupujú aj do zásoby, v mestách nie Čítajte Množstvo boľševníka rastie aj len pár kilometrov za hranicou, medzi poľskou Jablonkou a Novým Targom. Keďže je lokalita pri potoku, ktorý sa vlieva do Oravskej priehrady, veľmi ľahko sa semená byliny dostanú až na naše územie. Slovenskí ochranári o veľkom výskyte boľševníka v Poľsku vedia. Každá krajina Európskej únie je však povinná odstraňovať ho.
„Kvitne od júla do augusta, produkuje toxickú šťavu obsahujúcu takzvané furokumaríny, na svetlo citlivé chemické zlúčeniny,“ vysvetľuje Ivan Šustr. „Tie spôsobujú pri kontakte s pokožkou a v kombinácii s UV žiarením poškodenie kože podobné popáleninám. Niekedy veľmi vážne, niektorí ľudia sú odolnejší.“
Ostatné rastliny
Na Orave rastie aj pohánkovec, takzvaná krídlatka, pochádzajúci z východnej Ázie. Ide o u nás najrozšírenejšiu inváznu rastlinu. Často ju stále vídať v okrasných záhradách v celom regióne. „Mohutné podzemky a výhonky môžu narušiť základy budov, múry, chodníky, odvodňovacie systémy,“ hovorí botanik Ivan Šustr.
Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Čítajte Netýkavka žliazkatá pochádza pôvodne z Himalájí, Kašmíru a Nepálu. Kvitne od júna do októbra. Na Orave sa vyskytuje najmä okolo rieky Biela Orava od Brezy po Námestovo.
Ďalšou rastlinou je ambrózia palinolistá. Rastie na rumoviskách, skládkach, železničných násypoch a na neobrábaných poliach. V našom regióne ju zatiaľ zaznamenali len v Podbieli, no zrejme je aj na ďalších miestach. Zlatobyľ kanadská dorastá do výšky dva a pol metra, rastie na celom Slovensku a rýchlo sa šíri.
Zatiaľ jedinou inváznou drevinou rastúcou na Orave je javorovec jaseňolistý. Ide o strom so žltozelenými kvetmi. Rastie najmä v okolí Dolného Kubína.
Zoznam rastlín
V zozname inváznych rastlín je aktuálne desať rastlín, šesť bylín a štyri dreviny. Keďže pribúdajú ďalšie, počíta sa s jeho rozšírením. Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, na ktorom rastú, je povinný postarať sa o ich likvidáciu, aby sa nešírili ďalej. Problémom však nie je len ich bujný rast, ale aj vytláčanie ostatnej, pôvodnej vegetácie.
