MÚTNE. Slovensko minulo na elektronizáciu služieb spoločnosti miliardu eur. Prepojenie systémov štátnych úradov je však stále nedostatočné a neefektívne. Zdá sa, že jediný, kto má z toho úžitok, je pošta, ktorá vďaka tomu denne doručuje tisíce listov so žiadosťami a ďalšie tisíce s odpoveďami. Žiadateľov aj štát to stojí milióny eur.
„Dávali sme dohromady papiere k ôsmim projektom, ktorými sa uchádzame o peniaze z eurofondov,“ povedal starosta Mútneho Marián Murín. Ku každej treba potvrdenie o tom, že obec nemá dlhy voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daňovému úradu. Treba aj potvrdenie od inšpektorátu práce, že neporušili zákon o nelegálnom zamestnávaní.
Bez pečiatky to nejde
Všetky žiadosti o potvrdenia posielajú obce listom. „Iba zdravotné poisťovne Dôvera a Union majú možnosť dať potvrdenie aj elektronicky,“ vysvetľuje Murín. „Keď to majú súkromné spoločnosti, prečo nie štátne? Veď nemôže byť zložité vytvoriť program na elektronické podanie žiadosti. Alebo ešte lepšie prepojiť systémy štátnych úradov, aby som nielen nemusel podávať žiadosť elektronicky, ale aby som ju nepodával vôbec. Nech si niekto, kto kontroluje projekty, klikne v systéme na Mútne a tam mu napíše, či a komu zo štátnych úradov dlhujeme.“
Prečítajte si tiež: Posunuté pozemky sú už u notára
Napriek mnohým sľubom viacerých vlád systém stále nie je dostatočne prepojený, preto na rad prichádza kancelársky papier.
„Napíšeme žiadosť, pošleme ju doporučene, tam list niekto otvorí, overí údaje, napíše odpoveď, pošle doporučene nám. Míňame peniaze na tlačiarne, papier, poštovné. K tomu treba pripočítať čas. Kde sa stratila miliarda eur na elektronizáciu? Aký je výsledok? V 21. storočí, v čase počítačov a internetu, si posielame listy ako za Márie Terézie.“
Sťažujú sa aj podnikatelia
Negatívne skúsenosti s úradmi majú aj podnikatelia. Katka Plančová má kadernícky salón v Dolnom Kubíne. „Každý rok ho musím maľovať. Ale nemôžem to robiť sama alebo niekto známy. Musí to urobiť firma, lebo potrebujem mať potvrdenie.“
Veľa by mohli rozprávať podnikatelia, ktorí chcú pre nedostatok pracovnej sily zamestnať cudzincov z krajín mimo Európskej únie.
Prečítajte si tiež: Dobrý nápad. Schodolez nahradili lepším nápadom
„Treba počítať minimálne s tromi mesiacmi, kým je všetko vybavené,“ opísal situáciu Branislav Klocok, výrobný riaditeľ OFZ Istebné, ktoré zamestnávajú Ukrajincov. „Musia mať potvrdenie, že nemajú cudzokrajnú chorobu, napríklad maláriu. Chápem, že pri ľuďoch prichádzajúcich z exotických krajín to je namieste, ale pri Ukrajincoch?“
Muži si so sebou môžu priviesť rodiny, ale aj rodinní príslušníci musia získať veľa pečiatok a potvrdení. Manžel musí podpísať prehlásenie, že bude manželku podporovať. Ak si nájdu nájom, zmluvu musia podpísať všetci členovia rodiny. „Načo ju má pred notárom podpísať aj desaťročná dcéra?“
Odpoveď prišla po dvoch rokoch
Michal Kalaš, riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra, sa tiež stretol s neefektívnou prácou úradov. „Najväčším problémom je čas dodania rozhodnutí alebo ich nedoručenie. Rozhodnutie o pretekoch nám prišlo mesiac potom, ako sa konali. Ako máme skontrolovať, či boli dodržané podmienky?“
Medzi najdlhšie trvajúcu odpoveď zaradil žiadosť o určenie podmienok a obmedzení v okolí hniezdiska vzácneho orla krikľavého. Úradom to trvalo dva roky. Ale to je vták sťahovavý, v zime odlieta do Afriky.
Prečítajte si tiež: Na Oravský hrad pritiahol najviac ľudí Dracula
Pridal aj skúsenosť zo súkromného života. „Keď som v roku 2006 kupoval svoje prvé auto, celú noc som poctivo odstál v rade pred políciou. Nedávno sme riešili služobné autá a situácia pri zápise áut je stále katastrofálna. Objednávací systém je nepružný, kto sa v tom nevyzná, na políciu musí ísť niekoľkokrát. Otec mi rozprával, ako v 80. rokoch stál tri dni pred predajňou, keď priviezli žiguláky. Zdá sa mi, že sa toho moc nezmenilo.“
Medzi top nezmyselné požiadavky úradníkov môžeme zaradiť skúsenosť 67-ročného Jaroslava Dubovského z Dolného Kubína. Ako 18-ročný prišiel o nohu nad kolenom. Ako invalidný dôchodca mal zľavu na poplatok za odvoz odpadu. Keď nedávno menili preukazy ZŤP, úradníčka na mestskom úrade ho požiadala, aby priniesol nový. Pôvodný totiž nestačil na to, aby mu zľavu dali. „Čo som jašterica a noha mi dorastie ako jej chvost? Veď amputácia je stav trvalý.“
Keďže nový preukaz nedoniesol, o zľavu prišiel a musel zaplatiť plnú sumu 29,20 eura. „Teraz som už aj starobný dôchodca a ten má rovnakú zľavu ako invalidný. Preto som preukaz ZŤP v tejto súvislosti už ani neriešil.“
Spomenuté prípady sú len časťou byrokratického ľadovca, ktorý už dlhé roky sužuje Slovensko.
